DEN "30"

Dnes na mna vybehla spomienka, ze presne pred 6 rokmi som uspesne absolvovala jazdu a obdrzala kanadsky vodicak. Povodne som to mala mat uz davno davnuce za sebou, ale kvoli strajku prislusnych pracovnikov sa jazdy v mojom povodnom termine zrusili, a prelozili "do neurcita". "Neurcito" bolo v mojom pripade neakceptovatelnym terminom, kedze moj druhy detvak sa uz uz pytal na svet. Ktosi mi vtedy mudro poradil: "Rezervuj si termin na jazdu vtedy, ked budes mat uz velke brusko, budu na teba milsi, prizmuria obe oci."

"Neurcito" neprichadzalo a detvak prisiel. Teda tiez sa mu na svet nechcelo, ale pri prenasani v trvani 10 dni uzrel svetlo sveta naplanovano pri vyvolanom porode presne 1. novembra 2009. Moj vodicak som nakoniec uspesne zvladla skoro rok po druhom porode.....s poznatelne mensim bruskom, za blazniveho pocasia, vo vetre, dazdi, s velkymi nervami, s mojou striebornou Toyotou, s ktorou som pred jazdou hodila vazny rozhovor a s celkom milou tetou skusajucou. S odretymi usami, ale presla som. Potapkala som z vdaky moje auticko po kapote, obdrzala som docasny zlty papier, co ma uz legalne opravnoval soferovat a cakala, kym mi postou pride ten "ozajsky" kartickovy vodicak, v Kanade zastavajuci miesto i akehosi "obcianskeho preukazu". Kedysi som sa soferovania bala ako cert kriza. Doteraz sice nerada jazdim cez velke mesta, ale soferovat tu po okoli a cez ludoprazdu krajinu beriem uz skor ako relax....Toyota je so mnou dodnes a asi z vdaky zostane az do konca svojich mechanickych moznosti :-)

DEN "29"

Dnes zasa v obrazkoch, posielam vam kusok z mojho rana...

Mokry sneh cez noc primrzol, mraz ho zastavil v pohybe a rano som nasla na strechach taketo padajuce zaclony... 

Pohlad na nasu ulicu spred nasho domu, vyzerame skolsky autobus.

Detvaky a ja cakajuc kedy uz pride...

...a uz im kyvam na rozlucku.

Potom ku psikom dat im jest, vusuchat za usami, vyobjimat, vymenit im vodu, ocistit mokry sneh spred bud a striech...

Vypustit macky z ich pristresku... 

...a pozorovat ako  jedna za druhou mieria v jednej linii dnu do domu... 

...k miske s cistou vodou a granulami.

DEN "28"

Dnes v obrazkoch...

Detvak zatuzil po Garym - slimakovi z rozpravky o spongii Spongebob. Maminka nacupitala do sekaca, nasla si vhodne latky a za den bol Gary hotovy :-)

DEN "27"

V obrazkoch :-)

DEN "26"

Pocasie nam dnes dovolilo popracovat zasa trosku na chalupke, pokracovali sme so strechou. Prisiel na pomoc i Jason, tatov kolega. Pomohol a potom sme spolu posedeli pri jedle a piti, a len tak klabosili ...o vsetkom moznom. Casto citavam od krajanov, co tu ziju, ze s Kanadanmi sa im neda dobre porozpravat, ze maju inu naturu, ine nazory, ze su..."ini". Maju inu rec, inak su ludia z masa a kosti ako my Slovaci, taki i onaki, taki, s ktorymi si sadnete, i taki, s ktorymi vobec. Ziadna globalizacia tu pre mna nefunguje. Pokllebetili sme az do tmy a bolo nam fajn....

DEN "25"

Dnes sme mali termin u zubara s detvakom. Zobudila sa mi jedno rano cela nestastna, ze sa jej kyva jeden dospelacky zub a boli ju, ked si cisti zubky. Islo sa teda do Fort St Joh... ja a detvaky, kedze tato vyuzival pekny den a pokracoval na stavbe chalupky. Nerada soferujem do Johnu. Cesta je uzka, bez predbiehacich pruhov. Ak nadabite na velky trak, tak sa hodny kus cesty za nim povleciete rychlostou tak 20 km/h. Dosla som na cas. Zubnik Zbojnadlo prisiel, videl, diagnostikoval - len zapal dasna. Pre istotu zrentgenoval zub...chvalabohu je ok. Detvak dostal ustnu vodu na dezinfekciu a ako vzdy si mohol vybrat poklad (malu hracku) z truhlice pokladov. Moj druhy detvak so slzami v ociach zostal cely nestastny, ze on dnes nejde k ujovi zubarovi. Musela som ju chlacholit, ze ona ma termin zasa inokedy. Vybavili sme obchody - zradlo pre stvornohych, pre dvojnohych a benzin do plna do auta...a za sera sme sa vracali domov. Moje oci akosi zle znasaju soferovanie za noci. Ked ide oproti auto, oslepi ma vzdy natolko, ze na par sekund si len tipujem, ci som stale v ramci mojho jazdneho pruhu. Cesta je za noci, za priameho osvetlenia svetlami aut citatelnejsia. Vidno kazdu krvavu skvrnu, neskutocne mnozstvo smutnych koncov srn, lisok, losov, prepelic....pri krajnici sa blyskaju oci tych zivych a ja mam co robit aby som ich vcas zaregistrovala a pripadne pribrzdila. Hadzu sa niekedy pod auta v poslednej chvili, ani coby chceli spachat samovrazdu chudence. Stastne sme dosli domov, este sme s tatom plachtou zakryli nedokoncenu strechu chalupky, lebo od zajtra zasa hlasia snezenie na par dni.....

DEN "24"

Spominate na polsky film Kingsajz? Bola som malinka ked bezal, takze su to len uryvky, zablesky v mojej pamati. ....O krajine so samymi suplikmi a malinkymi ludmi, co v nej zili. Obavam sa, ze i moj spajz je takouto tajomnou krajinou. Nachadzam tam dokazy existencie niecoho, co logicky vysvetlit nedokazem. Niekedy je to prazdna flaska od Nutelly, s nedoskrabanymi stenami vo vnutri, tak aby zvonka este nevyzerala prazdno. V krabickach, kde drzim sladkosti pod zavretym vrchnakom nachadzam casto tu prazdny obal z cokolady, tam z cukrikov. Zahadne pomizne to ci ono, ked sa po to naistotu vyberiem do spajzu, lebo viem, ze to tam isto pred par dnami este bolo.....A NIKTO O TOM NIC NEVIE. Asi len ti malinki ludkovia, co povyliezaju kdesi zo suplikov ci inych skrysi v spajzi ked uz vsetko v dome spi. Prichytit ich tak raz pri cine, to by bola parada :-)