DEN "160"

Rano stipe mraz tvar, macky vybehnu z tepla domu iba na chvilu a vratia sa dnu najezene. Psi zozeru vsetko ako srotovniky. Este do konca tyzda a ma sa oteplit, uz veru nacase, uz by aj stacilo....

V manitobe besnie snehova burka, kopec ciest je uplne uzavretych. Ludia v autach a trakoch odrezani od sveta. Behaju k nim poziarnici a zachranari na skutroch. Blazinec v marci...

Stav na cestach severne od Winnipegu

Skutre poskytuju zachranu a donasky, obyvatelia Manitoby si pomahaju pocas snehovej burky

Zakoncim to mojou oblubenou pesnickou v suvislosti s frustraciou zo zimy:

DEN "159"

Zima je, rana pod -20C, slnko moc nevylezie spoz mrakov. Nebo je bielosive. Posnezi po troske kazdy den. Rubem drevo a hadzem do pece. Macky prebyvaju dnu  a este zostanu asi tyzden kym sa nezacne oteplievat. Veru uz by sa zaziadalo skoncovat s touto zimou...

DEN "158"

Criepky z "rodicovstvovania"

Deti su vraj ako spongie, nasaju do seba vsetko, ale najma to, co ich zaujme, rozosmeje, nadchne, co povazuju za sebe uzitocne. Evka si dnes zaziadala pohar vody. Predniesla to do prazda, zrejme v nadeji, ze niekto nablizku na to zareaguje a donesie jej pohar vody. Terezka ju po chvili ked sa nic nedialo zahriakla mojimi presne zapamatanymi slovami:

"Eva, mas ruky, nohy, chod si zobrat sama!"

...nevedela som ci sa smiat, ci ten okamih premlcat, ci cosi vychovne zahlasit. Eva ako vzdy ked ju Terezka "parentinguje" len zafrflala popod nos to svoje zvycajne:

"Tereza, toto mi nehovor, ty nie si mama!" :-)

DEN "157"

Leniva sobota. Nic svetoborne sa u nas neudialo, len sme zasli po vodu. Stretli sme tam znameho, co tiez vlaci vodu. Vysvitlo, ze v lete sa stahuju z Hudson';s hope spat dolu na ostrov. Byvaju v dome, v ktorom sme prezili nase prve leto v Hudson's Hope. Pekne leto, pekne spomienky..i na ten dom, ktory sme chvilu zvazovali kupit. Kupili sme nas terajsi a vyfukli ho Reedovi priamo pred nosom...no a on potom kupil ten, v ktorom sme v podnajme to leto prebyvali, Zveladil ho, opravil, zmenil. Som celkom zvedava na jeho novu podobu. Odchadza dalsi mily clovek z nasho mestecka..ak sa mi tu na nieco tazko zvyka, tak je to fluktuacia ludi. 

DEN "156"

Nacali sme uz siesty mesiac zimy, co je normalne v tychto koncinach. I ked som zimny tvor a od mala bola zima moje najoblubenejsie rocne obdobie, sebakriticky uznam, ze pol roka je i na mna dost :-) Marec v predpovedi vyzera chladno, najma noci v prvych dvoch tyzdnoch. Macky prenasam opat dnu, dokial sa teploty neuclovecia...

Pridavam par fotiek zapadov slnka nad nasou "Riekou Mier :-)....Peace River

DEN "155"

Kratke zamyslenie sa nad javom, s ktorym sa stretavam v ramci existencie slovenskej komunity v Kanade...

Kanadania su vraj stastni, lebo sa nestazuju. Slovaci stastni nie su, lebo sa stazuju neustale a na vsetko. A ti Kanadania sa nestazuju, hoc by sa i mohli, a mali, lebo sa veru maju na co...Podme sa preto postazovat, ze sa Kanadania nestazuju. 

Obcas sa tu v ramci tejto nasej slovenskej krajanskej komunity citim ako v Chalupkovom Kocurkove.

DEN "154"

Moj detvak mi dnes po dlhej odmlke za stolom pri prehrabavani sa v jedle zahlasil:

"Mama, rano som bola nadurdena uplne bez priciny....myslim, ze uz som v puberte a toto su tie pubescentne nalady"

...nevedela som ci sa smiat, ci to zobrat s vaznou tvarou a tvarit sa sustrastne aby sa jej ulahcilo :-)