...pred tym, co clovek sam nahana. Pred vlastnymi myslienkami, obavami a povinnostami. Mozno skryt, na chvilu, ale ujst nie. Vsetko si vas to nakoniec aj tak najde. Dnes som im trosku nadbehla, skryla sa im za rohom. Vzala deti k jazeru, aby sa tam vyblaznili na zelenej travicke, smykackach a piesku. Vzala seba niekam, kde by som na chvilu nemyslela na nic, ukolisala si mysel pokojnou hladinou jazera v dialke. Tam daleko na horizonte sa zda pokojne, ale cim blizsie sklza clovek ocami k brehu, tym divokejsie vlny sa tvoria a prichadzaju jedna za druhou. Premyslam ci je to tak i s nami, s nasim terajsim zivotom. S bujnymi vlnami povinnosti a zmien, naplanovanych a realizovanych krok po kroku v kazdom dni, co do mna busia, narazaju ako do skaly, aby sa nakoniec tam v dialke zliali do pokojneho horizontu jedineho ciela - BC. Dala som si sebe ten kratky vylet za odmenu. Za odmenu za prave skonceny pohovor s BC Hydro, ako liek na unavenu dusu, sklamanu z toho, ze sa tam hore nedari najst buduci domcek, za predaj domu sama bez agenta, opatrovanie deti, samych bez tatka, prekonanie vlastneho strachu zo soferovania a prejazdenie aspon 100 km v kazdom tyzdni, behanie po lekarskych vysetreniach so sebou i detmi, za vsetko co uz som vybavila...Tie vlny povinnosti ma mlatia kazdy den, som dobita, unavena, vyzmykana. Ako stroskotanec co bojuje s oceanom o kusok zeme. Vidi ho tam v dialke, pechori sa za nim, len sa dostat cez tie najvacsie vlny, potom sa uz bude dat doplavat...
Olav s Eli ma pozvali k nim cez vikend na veceru. Nemat tychto zlatych Norov nablizku, ani neviem, ze je Velka noc, ze tu na mna navokol aj niekto mysli, ze tu nie som sama...len osamela...
Tak zelam vsetkym pekne sviatky, hlavne nech nie ste sami, ani osameli. Oslavte jar s tymi najblizsimi a uzite si to!!!!!
