Posledne dve noci sa mi snivalo s Kokavou. V prvom sne som sa motala kdesi po Slovensku, miesta zname i nezname, zaplietlo sa tam i Podbanske... Moj sen mal mozno naplanovany iny scenar, ale ja som si postavila hlavu a schytila som sa peso domov, cez Belu, cez kopce, cez polia k vysokym topolom, co uz nie su...V druhom sne blesk udrel kdesi do stromu na lukach za Kokavou. Smerom od Belej sa ohen rychlo sunul i na nas dom. V chaose a strachu som sa snazila najst niekoho, kto by zavolal hasicov....Zobudila som sa vzdy v prostred pribehu, bez stastneho konca, rozrusena. Akoby ma cosi naliehavo tahalo domov na Slovensko tieto posledne dni. Pod, rychlo, treba ti...
Vcera vecer mi mama napisala:
"zapalte sviecku Benikovi, uz zomrel"
.....Tak tam je zmysel tych mojich snov, je dopovedane, ale ziadny stastny koniec.
Nestihla som Benik, nedokracala, nezohnala pomoc, nebola som pri tebe a uz sa to neda dosnivat, neda napravit....
Od mala malinka som nadrapovala macky ako moja stara mama zvykla hovorit. Spavali na sope, vonali senom, tarali sa mi a tulali po poliach za domom. Obycajne "macky domace". Pamatam si ako som prvy krat o par ulic opodial zazrela perzsku macku. Teta co tam byvala mala dve - Katku a Zofku. Tusim som tam vtedy zostala stat s otvorfenymi ustami, divala sa na kopu chlpov co sa graciozne prechadza po zahrade. Nespocetne vela krat som tam potom zasla cielene s nadejou, ze ich zasa uvidim...
Pocas studia na vyske sa mi podarilo po brigadach nasporit si horko tazko 1000 korun. Vedela som dobre na co ich chcem minut uz davno dopredu. Zdvihla som sluchatko a vytocila cislo tety v Banskej Bystrici, co predavala perzske maciatka. Peto bol so mnou po Benika, pamatam si dodnes, z ktoreho panelaku som si ho odnasala. Male dymove cudo.
"Boze, aky je skaredy!"..zhodnotila ho mama a ja som mala potrebu zastat sa ho, ochranit. Nie, nebol skaredy, bol taky mrzky, iny, az bol pekny :-) Bol mojim najlepsim kamosom, spoluspacom, asistentom pri kresleni, hrabani sena, pri vsetkom v mojom vtedajsom zivote...az pokym som neodisla do Kanady. Nechala som ho tam, lebo tam bol stastny. Dufala som, a vlastne vedela, ze je to tak pre neho lepsie. Mal tam svoj domov, vsetko co poznal a mal rad a odo mna by bolo sebecke zobrat ho prec. Nebola som sama, kto ho mal rad. Z jeho 16 rokov bol so mnou vlastne len 4. 4 roky, ktore su mi teraz take vzacne. Spomienky, ktore ma prave zalievaju slzami...Ako mi vzdy vecer z fotelky vyskocil na poschodovu postel aby v klbku spal pri mojich nohach. Ako trielil ako strela krizom cez celu zahradu a zastavil sa az v korune starej hrusky. Ako najezeny vyhanal cudzie macky z nasho dvora. Ako mi skakal zo sopu priamo na plece a niesol sa na nom az dnu. Viem, ze oco maval od neho dopichane plecia snad celych tych 16 rokov. Spominam si, ako som skoro rano chytavala do cistej misky spod kvetinaca jeho moc, hned ako sa schytil ist cikat na svoj zachodik, lebo zasa bolo treba k veterinarovi. Vidim ho s vrkocmi na licach, dlhe chlpy ma stiahnute gumickami s lienkami.
Len stvrtinu zivota prezil so mnou, len malinko, viac s ocom a mamou, ale stale bol moj. Moj vysnivany, vzacny, skaredokrasny, moj vlastny graciozne sa nesuci cez zahradu, moj prvy "iny". Je nesmierne tazky tento rok, len berie a berie co mi je vzacne. Vysla som vcera v noci na priedomie, mesiacik ju robil jasnou. Tepla zvlastna magicka noc. Stala som tam pod nocnou oblohou a zo slzami v ociach som poprosila Yashku, aby sa postarala o Benika.
"Akosi sa mi tam zbierate, lasky moje. Budem vas vyzerat v polarnej ziare, ako sa premavate z jedneho konca oblohy na druhu. Zbohom Benik, prepac, tych 12 rokov bezo mna. Mal si lasky od otca a mamy nadovsetko, to viem stopercentne. Este chvilu na mna pockaj tam hore, neboj, nebudes tam zatial sam, uz ta cakaju Kitty i Yashka"
