DEN "348"

Policajna sprava nasej mestskej policie za mesiac August 2017:
- ukradnuty prives
- susedsky spor ohladom dobytka co sa vyskytol na cudzom pozemku, prejduc od verbalnej hadky az k   fyzickym utokom
- ista dama pod vplyvom  (coho konkretne sa neuvadza) vyhadzujuca rozne veci z okna svojho               pribytku
- napadnutie so zbranou, osoba nasilne vnikla do domu kde drzala noz na krku domaceho
- prasce, ovce a kadeco ine ponechane navolno brazdiac dialnicu

...celkom slusne Eldorado to tu mame :-D

DEN "347"

Jeden z tych dni - den blbec v praci. Neviem kam sa mi vybrala mysel, ale so mnou v praci nebola. Nevedeli mi zist na um veci, co inokedy robim bezne. Fungovala som tam ako bludny Holandan, ako kolegynka Mary zvykne opisat: "Niekedy tu len tak stojim a pytam sa sama seba, ci tu ozaj pracujem?"

DEN "346"

Dnes sa mi dostala do usi v anglictine, priniesla spomienky na Vondrackovej verziu....Ked ju pocujem, ten text v zaciatku mi pripomenie vzdy moj odchod do Kanady...... iste pasaze textu mi vzdy vzenu slzy do oci...

DEN "344"a "345'

Prerabame detom izbicku, rusime priecku medzi dvoma malinkymi izbickami, aby sme vytvaorili jednu vacsiu. Deti sa tesia, i ked zatial je to velky chaos a plany neustale sa meniace...uvidime ako to cele dopadne.

DEN "343"

Sanka uz be strpnutia, zut na danej strane sa este neodvazujem, akosi podvedome mi to neda .....

DEN "342"

Dnes ma zastihla tortura u zubnika. "Cistenie a par mensich plomb" - neznelo az tak strasne, ale to co so mnou vyvadzali po cisteni uz bolo u mna na pokraji znesitelnosti. Asi hodina s otvorenymi ustami, vrtanie, brusenie, fukanie, pchanie cohosi do diery v zube...na konci som mala sanku taku strpnutu, ze som si musela zavriet usta i s pomocou ruky. Vraj ak to mam kdesi este drsne, tak obrusia. 

"Neviem veru, necitim si ani jazyk, nie to este ci je drsny zub :-)"

Z dvoch planovanych plomb stihli teda iba jednu a na tu druhu sa mozem tesit zasa o 3 mesiace :-(

DEN "341"

Obdrzala som pracovne haby - tricko s logom "Canada post". V podstate sa tomu radujem, o jednu starost menej - co na seba dnes do prace. Mary skonstatovala, ze mi to prcovne tricko pasuje asi najviac z nas vsetkych co tam robime :-)

DEN "340"

Dnes je to 13 rokov, cosme s tatom "svoji". Ked na to spatne spominam, vyzeralo to cele velmi riskantne. V podstate sme sa poznali velmi malo a kratko. Ale niektore veci v zivote prosto vyjdu a niektore nie. Fungujeme a funguje nam to, co viac si mozno zelat. 

DEN "338" a "339"

Vybrali sme sa na vylet, prvy krat odkusat nas prives, prespat v nom a vyuzit este posledne zachvevy letojesene....Vyskusali sme lokalne kupalisko v Tumbler Ridge a na druhy den sme podnikli dve nenarocne tury. Postretavali sme huby jedle i nejedle, pekne i podivne, bobule od vymyslu sveta. Cucoriedky, cervene roznych tvarov a odtienov, Vranie oko co z neho upiekol lucny konik Matovi a Klincekovi kolac, borievky, z ktorych maju na Slovensku Borovicku. Stretli sme krajanov na vylete v Kanade, prehodili s nimi par slov, zastavili sme sa este v museu dinosaurov a potom spat domov...Detvaci uz na odbocke do nasej stvrte spievali stare zname: "Uz sme prisli z vyletu, z vyletu, z vyletu, nezmokli sme a sme tu ...a sme tu..."

DEN "337"

Polarna ziara dnes v noci....nikdy sa nezunujuci pohlad. Pripajam fotky nasho farara, ktory sa amatersky venuje fotografovaniu :-)

DEN "336"

Moj odvaznypes ma dnes zachranil pre helikopterou, teda on si to urcite mysli :-) Stekal na nu cely namosureny a ukludnil a uspokojil sa az ked uz bola v nedohladne a nic mi nehrozilo. Pochvalila som ho, ved ako inak :-D

DEN "335"

Par fotiek z dnesneho vecera...

DEN "334"

Pozrite sa nan, ako mi krasne kvitne a drzi sa i v nulovych a minusovych teplotach co uz mame v noci. Robi mi radost, dlho to vyzeralo, ze v tom kvetinaci sa nezadarilo, a predsa .... :-)

DEN "333"

Stopkam...navodi mi to vzdy atmosferu zimneho vecera. Uz sa blizi ten cas. Na kosiku so sitim mam uz nazbieranu peknu kopku. Rada stopkam, je to relax. Povacsine si popritom cosi pustim, len zvukovu kilisu. Stara mama tak zvykla, vsetku robotu v kuchyni pri radiu.... Stopkam a prichytim sa pri tom, ako sa usmievam...nad spomienkou ako stary otec "stopkal" ponozky - zalepil. Stara mama sa potom nestacila divit co vyliezlo z pracky. Malokto dnes uz stopka. Roztrhane a derave sa zahodi do kosa a kupi sa nove. Mozno si tym kompenzujem moju neschopnost v strikovani. So slzami v ociach som mochlila smochlila na ihliciach prituho ponavliekanu vlnu. Neslavne skoncila mamina snaha naucit ma strikovat - letelo to do kuta a nikdy viac som sa toho nechytila. Ja radsej v pokoji a pri muzike krizom krazom stopkam fusekle.....

PS: Detvak sa minule pozastavil nad mojim prikazom, aby si upratal tie fusekle...vraj nevie co to je. Nacim ju naucit ich aj latat platat :-)

DEN "332"

Kde to spejeme, ze nam vsetko zacina vadit? Zijeme v akychsi bublinach a nikto k nam nesmie blizsie, aby nam nedajboh tu krehku ochrannu barieru nepraskol. Je to ochrana, ci skor izolacia pred ostatnymi a celym svetom? Mamickam vadi a rozculuju sa, ak cudzi ludia hladkaju ich dietatko v kociku po licku ci rucke.

"Bakteeerie!"

"Preco sa ho dotykat, ked noie je vase?"

"Ved ani cudzieho psa si nedovolite p[ohladit, preco moje dieta ano?"

"Vas tiez nikto nehladka ked ste medzi ludmi, preco je to ine pri malom dietati?"

Vyrastla som na dedine. Tetky mi vystipali lica z krat, vybockavali az som mala tie lica mokre....a tu som. I mojim detom sa dostalo takej lasky ked sme travili chvile a prazdniny opat doma na Slovensku. Cudzie tetky vystiskali, vyobjimali pre ne cudzie detiska....A detiska? -  tu su. Imunitu maju dobru, ba hadam i lepsiu, z nosa im neubudlo. Prezili si vrucny ludsky dotyk, objal a vystiskal ich svet navokol, dostalo sa im CLOVECINY. Mozno ten obijimajuci nemohol mat vlastne deti, mozno vlastne su uz dospele, mozno chybaju vnucence zijuce kdesi daleko v Tramtarii navstiviac starkych raz za Uhorsky rok. Mozno hocico....Treba vobec padny dovod?

Nevadi mi to, ako mama dovolim, usmejem sa, poklebetim s clovekom, po chvili sa rozideme a zivot pojde dalej. Vadia nam emocie, su hrozbou co ma tu moc prepichnut nasu bublinu / nasu ochranu barieru pred bakteriou zvanou CLOVECINA. Ked sa vsetci pred nou obrnime, nikto sa nenakazi, zmizne z nasho sveta ako choroba, ktoru vymietlo ockovanie. Ked na nas nechranenych zrazu zautoci kusok CLOVECINY mame strach, nevieme ako na nu reagovat, ako sa branit....A pritom ju staci len prijat - s usmevom a vdakou. Neoslabuje...posilnuje nas.

DEN "331"

Pekna jesen, sucha, slnecna, plna roznych bobul okolo domu a v lese. Stale sa ucim ich spoznavat, rozlisovat a vobec - nazvat. Vsetky tie "berries" my nazvoslovum splyvaju. Odtrhnem si na prechadzke malu vetvicku a potom doma za pocitacom "googlim" - co to je, ci je to jedle, ci dokonca jedovate. Toho leta sme skoncili bez hribov, ale "berries" mame kadejakych...

Bunchberries

Wild Blueberries

Saskatoon berries

Bearberries

Soapberries

Wild strawberries