"Chytro, chytro, zachvilu je tu autobus!" Nahanam ako skoro kazde rano mojho detvaka, aby sa doobliekal, obul, ruksak na chrbat a sup pred dom cakat zlty skolsky autobus. Otvaram dvere a obe zostavame v soku. Ponad hlavy nam popod striesku beha veverica. Zrejme tiez v soku z nas, chuda beha hore dole a nevie kam sa skryt. Schytim metlu a snazim sa ju odohnat mimo dom, ale ona si stastlivo nachadza uzku strbinu medzi doskami pod strieskou a zalezie do nej . Nemam cas riesit situaciu dalej, uz prichadza autobus....
Veverica dalej cusi v skare dalsich par hodin. Obcas otvorim dvere a nakuknem ci stale vidno tych par trciacich chlpov. Zo skusenosti uz viem, co je taka veverica schopna narobit ak sa raz dostane do domu, pod strechu, do podkrovia, do stien...Jedno mi je nad slnko jasnejsie - musi prec z domu!
Ja som clovek nesmierne citlivy a nemam v sebe silu ublizit zivemu tvoru, ale nahla a blizka realna hrozba riesenia problemov s vevericou zijucou pod strechou ma vybicuje k nepoznanemu ja. Beriem zo suplika velky zabiklac a s trasucou sa rukou sa po rebriku splham k strbine s vevericou. Vsuvam noz do spary s chlpami a chvilu vaham. Zavriem oci a prudko vrazam noz do neznama. Vevericka zaplace, kruti sa, zalezie este dalej, tam kde uz ani niet miesta. Koniec, uz ju vobec nevidim, nemozem dosiahnut. Neviem co som jej sposobila, na nozi nie je znamka krvi. Vzdavam to, uz toto bolo nad moje sily :-(
Po zvysok dna zo sprary trci kusok chvosta. Priklanam sa k scenaru, ze tam veverica asi pomaly dokonava. Ale ked sa neskor vraciam z mestecka spat domov, nachadzam doma mangela akehosi velmi aktivneho pechorit sa znova s rebrikom na miesto kde sa skryva . "Co sa deje?", pytam sa. "Bola von, skrabala sa po stenach domu a ked som vysiel von a uvidela ma, znova sa bezala skryt do svojej spary". Hm, takze je ziva a v plnom zdravi, odhodlana neodist...
Mangel sa uz skriabe hore rebrikom s air hornom (akysi superhlucny klakson v tvare spreja, ktory sa tu pouziva na plasenie divej zveri). Zastavim ho, ved to nie je len tak, treba na to ist s rozumom! Vyplasime ju a co potom? Bude tu chvilu behat ako zmyslov zbavena a nakoniec zasa zalezie do svojej spary. "Pockaj, ved mame doma aj bear spray!" Skrsne vo mne spasonosna myslienka! "Kde? Tak dones!" A tak sa zacala honba Pata a Mata na medveda...
Mangel sa dosplha po rebriku na inkriminovane miesto ukrytu veverice, chvilu je ticho, zrejme sa pasuje s vrazednym nastrojom a sposobom ako ho vobec pouzit, ale netrva to dlho a pocujem sycanie spreja...a potom uz len krik mangela a skrabot splasenej veverice behajucej popod strechu. Za chvilu to zasiahne uz i mna dolu na zemi. Stipu ma oci, vdychnem akesi stiplave hnusne svinstvo. Mangel i veverica zrejme chvilu nevedia o svete, slzia im oci, neda sa nadychnut. Ani neviem ako mangel schadza z rebrika a bezi dnu...Veverica zatial sedi na trame a trie si labkami oci. Ja sa rychlo stveram od rebrika k dveram a beriem do ruk lopatu, ale kym sa mi podari uchopit ju v snahe tresnut vevericu a zasadit jej smrtelny uder, tej uz niet...
V kupelni sa manzel snazi vymyt bolest z oci, ruk a vsetkeho, na co sa z 5cm vzdialenosti a tramu na dome na neho odrazil sprej na medveda. "Citaj aka je na to prva pomoc!" Tak odbalujem sprej z cierneho latkoveho obalu a citam: "Pri zasahu oci vymit 15 minut cistou vodou. Pouzite len na obranu ked medved skutocne zautoci, striekajte vo vzdialenosti 9 metrov....."!!!
Referujem zistenia mangelovi, stale vzdychajucemu a ochkajucemu pod sprchou. Kamarat Bohus, automechanik by povedal svoje oblubene: "Read manual first". Mam pocit, ze sa z nas uz ozaj stavaju v urcitom smere Kanadania. Cim sme tu dlhsie, tym viac stracame "common sense", cize zdravy sedliacky rozum :-) Keby sme citali pismenka na spreji, do akcie by sme si nasadili rusky na usta a okuliare a striekali na potvoru z vacsej vzdialenosti.
Nas hon na medveda/vevericu skoncil fraskou, zostal po nom mokry flak na trame pod strechou, smrad v strbine, slziace
oci, stipajuca koza a ani chyru ani slychu po veverici....ale mam pocit, ze tento zazitok sa v mojom zivote zaradi k tym, na ktore sa nezabuda. Kedykolvek sa k nemu vratim, budem sa znova a znova smiat na svojej sprostosti. Slubujem, ze sa na buduce boje s prirodou s mangelom pripravime lepsie....:-D
