Vecko

Scervenieva sa, zozltieva, zmraka a ochladzuje. Husi nado mnou ma zdravia krasnym pravidelnym Veckom na ich ceste za teplom. "Uz?" - pytam sa ich..."Uz odchadzate?" Vzdy mi to pride akosi skoro ked ich prvy krat vidim odlietat. Zamavam im na stastnu cestu a pokracujem dalej v prechdzke s mojimi dvoma velkymi chlpacmi. Je to pre mna vzdy akysi zvonec do posledneho kola. Ako ked bezci bezia svoj zavod, aby vedeli, ze do ciela maju uz len jedno kolo. Ked odlietaju husi, akosi vzdy bilancujem co som chcela, co stihla a co nestihla toto leto. Menej som stihla, nez som chcela...ale tak dopadne skoro kazda moja letna uzavierka. V poslednom kole sa potom nahanam, pridam do tempa...a niekedy to vyda, niekedy nie. Vela dazda bolo toho roku, dlhe uprsane dni potom zasa striedali az neznesitelne horucavy. Do toho prisiel kasel, co ma moril par tyzdnov, sem tam do prace, sem tam doma zlatat-splatat co bolo pohotovostne treba a leto mi zasa uslo pomedzi prsty. 

Mam rada jesen. Ked je tepla, farebna, vonava, milosrdna k mojim restom mi dovoli postihat este co to nez pride zima. Mam rada dlhu jesen, ked po veceroch zacnem doma varit varene vino na zahriatie, zapalim si vonavu sviecku na stole, vratim sa ku kopam nachystanym na stopkanie. A je to mozno zvlastne, ale mam svojim sposobom rada i ten jesenny smutok, jej melancholiu, lebo i to patri k zivotu a cloveku hoc sa to nezda dobre padne obcas sa potyrat smutenim. Byva mi clivejsie, chvilami posmutniem, pridu mi na rozum zablesky starych voni, obrazkov z pamate, hlasov, tvari...co uz nie su, alebo su prilis daleko aby som za nimi zabehla, znova ich pocula, videla, objala. Zachvilu tu budu Dusicky, tohto roku mi uz sviecocka bude horiet i za Yashku...Byva mi este casto smutno za nou, oci zaleju slzy pri spomienkach. I o tom je jesen pre mna, o akomsi zastaveni sa, obzreti za sebou, spomaleni, vysporiadani sa so vsetkym na co cez leto nebol cas...
A potom pride zima, zasa na pol roka :-) Mam rada zimu, najradsej zo vsetkych rocnych obdobi. Vsetko zabieli ako ked zgumujete na papieri cmaranice, s ktorymi nie ste spokojny. Ako ked prilozite naplast na skrabanec, uzijete liek proti bolesti. Ale do zimy este casu dost, teraz si idem uzivat a prezivat cervenu, zltu, melancholicku, vonavu jesen, s veckom na oblohe, lucenim sa s husami, stihanim nestihnuteho, hlbsim prezivanim vsetkeho, co som v lete v sebe len tak ledabolo zahrabala, potyram sa smutenim, a budem cakat na prvy sneh...