Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

piatok 28. septembra 2012

Od nuly k trom za tri tyzdne a tridsat dolarov

Vdaka mojmu castemu zverejnovaniu inzeratov lokalne i cez stranku celej oblasti Fort St John i Dawson Creek, cele mestecko vie, co prave zhanam ci predavam. Nevadi mi to, ved pomoz si clovece ako vies. Vsetko to tu funguje systemom jedna pani povedala, z ust do ust, z ucha do ucha, tak ked sa viac ludi dopocuje, mam vacsiu sancu najst co hladam. Cele Hudson's Hope tak vedelo, ze zhanam furik. Par dni sme pouzivali pozicany od tatovho kolegu z prace, sam ponukol tatovi, ze sice furik ma, nepreda, ale pozicia :-)
Nasa ulica poriadala asi tri tyzdne dozadu garage sale, zasli sme pookukovat co kto ma, zoznamit sa s novymi susedmi. "Zhanate furik, vsak? No ja mam jeden, mohol by este co to posluzit" ponukol sa hned nas najblizsi sused po tom, ako sme si prave podali ruky na zoznamenie. Tak sme hrdo kracali domov s nasim prvym furikom, s deravou a dopukanou vanickou, ale zadarmo. Nad komentarmi oprotiiducich ako:"AAAA, tak uz ste konecne nasli furik?" sme sa len pousmiali. Furik:1, pouzitelny: 0
So vsetkym tym upratovanim v dome a hlavne okolo domu sa uz pred garazou nakopila pekna kopka haraburdia, tak sme ju boli vyviezt na nase miestne smetisko - do TUZEXU ako to od mala volam. U nas doma sa vzdy vsetko zislo, zlomene a pokazene odlozilo a cakalo na opravu, nieco pekne dlho a nieco caka veru az dodnes. Na smetisko sa obcas zaslo zistit, co by sa stadial este dalo pouzit a tak nebolo nezvycajne ist tam s prazdnym a vracat sa s plnym vozikom. Vsetku bandu deti nas tam niekedy vyslal moj stary otco. Pamatam si staru mamu i moju mamu, ako sa vzdy certili na stareho otca a potom uz i na mojho otca, po navratoch z nakupov v Tuzexe. Mama niekedy podnikala sukromne vypravy a ked otco nevedel, nebol doma, odniesla mu cast harampadia naspat na smetisko. Ale on to aj tak skor ci neskor zistil, zdalo sa, ze v tom haraburdi sa strati, ze sa par veci vytrati, ale otco vzdy vedel kde co bolo a zrazu uz nie je..... No, nezapriem svoje korene. Zasli sme na smetisko a vratili sa z neho s dalsim furikom, nema sice koliesko, ale ine casti este posluzia. Stav na furiky: 2, pouzitelne: 0
Cez moje inzeraty sa mi potom este ozval chlapik z Fort St John, vraj ci este stale zhanam furik? Nuz, pouzitelny by sa zisiel. Tak sme sa dohodli na datume, mieste a case a z mesta sme sa vcera vracali z furikom cislo 3. Ujko ma najedoval, lebo ako som neskor zistila, moj treti furik ma zlomenu rucku.
Rekapitulacia: Pocet furikov: 3, pouzitelnych: 0.
Furik ma vseho vsudy 3 casti, vanicku, koliesko a rucky. Kazdy z mojich furikov ma nastastie pokazenu inu cast, tak snad budeme schopni z 3 poskladat 2 funkcne...
A mozno zvysi i na bonus - furikove sanky pre detvaky. Zajdem do Tuzexu, mozno tam maju nejake stare detske lyze :-)..


nedeľa 23. septembra 2012

"Kto prvsi, ten lepsi"..

...sa zvyklo hovorievat tam u nas doma na Liptove. Neviem ci je to nejake oficialne porekadlo alebo len taka fraza, ale tieto dni mi prichadzala na um pomerne casto. Blaznovstvo co sa tu deje okolo realit dava najma novopriselcom pocit casovej tiesne, tlaku, ze musia brat co je. Paradoxne ceny podnajmov su tu v rozmedzi $1500 -2700 za mesiac ( malokedy majitel akceptuje domace zvieratka :-(), co by pre nas a mnohych dalsich presahovalo vysku hypotekarnej splatky na vlastny dom (v cene tak okolo $250 000). Zastupy potencialnych kupcov preto poluju na vsetko dostupne v okoli. Moj siesty zmysel sa prebudil len kratko predtym, nez sme uzavreli deal na teraz uz NAS dom. Mala som jednoducho pocit, ze treba konat, rozhodnut sa a ist po nom, rychlo, lebo neskor uz bude neskoro...
Predava sa tu snad vsetko, predana je uz dokonca i haraburda, v ktorej sme s tatkom byvali moj prvy tyzden v Hudson's Hope. Pamatam si velmi dobre na ten pocit co ma premohol, ked sme sa vtedy o druhej nadranom konecne dotrepali do "krajiny dinosaurov a priehrad". Zdesenie...Neviem inak opisat co sa vo mne dialo, ked som vkrocila do mojho noveho docasneho domova. Skaredy trailer, co si snad  pamata i casy pred velkou priehradou. Ako koniec koncov vela podobnych hroz v meste. Tieto hnusne skatule tu stoja ako pamatniky rokov 50tych, 60tych robiac kvazi-centrum mesta akymsi kocovnym pristavom, zhromazdiskom docasneho, co sa bohuzial stalo trvalym. Niektore uz ani nevidno, vrastli do zeme, pohltili ich buriny a rakytiny. Okna oblepene sivou hrubou lepiacou paskou - "duck tape", co je tu univerzalny prostriedok oprav vyuzivany zjavne laicky i profesionalne, docasne i  naveky. Ked prisli prve letne dni, nasa barabizna sa zmenila na sklennik. Tatko zrusil zazimovanie traileru v podobe igelitov prekryvajucich vsetky okna i poniektore dvere. Par okien sme potom mohli otvorit, ine sme oblepili naspat, kedze bez pasky sklenene tabule popadali na zem. Aby aspon opticky dalej plnili funkciu okna. Pamatam si, ze ku koncu leta sa to uz predavalo ako "pekny pozemok s trailerom", nie "trailer na peknom pozemku". Hroza nehroza, byvat sa musi a strasidlo sa div divuci predalo...

Nas dom, co nas prichylil potom bol na trhu snad 5 rokov. Kvoli detom sme ho nazvali "pozicany", aby vedeli, ze aj z neho onedlho budeme musiet odist a radsej sa nan neviazali. Ludia prichadzali, obzerali, odchadzali a on tu stale stal a len menil osadnikov. Vzdy len prechodny domov pre vsetkych, co nim za ten cas presli, "pozicany" pre mnohych. Uzili sme si tu dost okukovacov, necakanych navstevnikov, ale ako prisli, tak odisli...az na jedneho. Zastal mi tu jedno rano, volajuc a mavajuc na mna uz z dialky. Vraj sa s nami nemoze spojit a uz davno to tu obchadza a rad by si obzrel dom. Sklamanemu som mu oznamila, ze ja nie som majitel, ale len podnajomnik. Bolo mi ho luto, vediac sa naplno vzit do jeho koze, zobrala som ho  dnu a previedla ho. Slovo sem a tam, vymenili sme si nase frustracie okolo hladania vlastneho domu v Hudson's Hope. Aj on uz hlada, dlho, davno....... marne. Nieco normalne ako povedal, pretoze jeho zena, do traileru byvat nepojde! "To ste boli vy!!!!!?" -vysvitlo, ze nas domcek, co sme prave kupili sme mu vyfukli priamo pred nosom. Kamarat mu mal dat cislo na majitelov, ale zavolal mu spat uz len s : "Chris, it's gone :-(" Aha, tak preto ten moj pocit, to podivne a naliehave nutkanie, ze treba rychlo konat! Mozno neskor by ktosi iny povedal nam : "Sorry, it's gone". Chris potom prisiel i na dalsiu obhliadku, nasledovala inspekcia, appraisal jeho banky a myslim, ze nas pozicany dom je tiez predany.

Pozemok, o ktorom sme uvazovali a rozhodovali sa vtedy medzi nim a nasim novym domom, tych krasnych 40 akrov, bohuzial so zhoreniskom a zdochlinnym zapachom v rohu bol tiez prave predany! Ani pach smrti zrejme neodradil kupcu, akehosi tajomneho chlapika z mesta. Jeho identita je neviem preco tunajsim tajomstvom.
Predava sa tu co sa da a i ked nas novy domcek je projekt v com sa da a kde sa clovek pozrie, s tymto blaznovstvom naokolo sme radi, ze ho mame.
Yashka steka uz kazdy vecer po zotmeni. Povieme si len: "Ahoj maco!" Niekedy ho v sere este zazrieme, zasvietime mu baterkou do oci co sa odlesknu naspat. Ak sa zdrzuje prilis dlho, dialkovym roztrubime auto, nech si nezvyka, ze je tu vitany. Cierny maco v podnajme a puma na vlastnom. Aspon take su vraj reci, ze obchadza domy navokol nasho. Clovek sa jej nesmie pozerat priamo do oci a vzdy so sebou nosit palicu, co by ho opticky robila  vyssim. Pri stretnuti treba pomaly cuvat, s papekom nad hlavou a snad sa uz len modlit, ze selma da pokoj. Tak radsej ostrim zraky a drzim vidly blizko pri sebe, deti vzdy nadohlad, keby sa k nasim styrom mackam nebodaj pritulala piata, nie taka pritulna.
Divocina ako sa patri, cas zaobstarat si pusku a dvoch cuvacov co by odstekali kazdeho votrelca. Cas byt velmi opatrnym, ostrazitym a respektovat prirodu okolo seba. Dufam, ze sa nam tu spolu podari nazivat si v mieri...

utorok 11. septembra 2012

Nieco konci, ine zacina...

Pomaly sa konci leto, rana su uz chladne a vecer pride tma uz okolo osmej. Aky rozdiel oproti seru o polnoci ked sme tu prisli. Konci sa nam pomaly dalsia etapa v tomto roku plnom zmien. Konci sa podnajom a zacneme byvat vo svojom. Zatial tam skor chodime na akesi vylety vzdy ked tatko pride z prace. On sa mota vonku a opravuje, ci skor rusi kopec hala-bala postavenych plotov a ja dnu beham s handrou a upratujem. Trochu ma strasi ten nas maly domcek-projekt. Kam sa clovek pozrie vidi robotu, co bude treba opravit, dokoncit, ci zrusit...Mam trochu strach z velkosti tejto vyzvy a prace co si to este cele bude vyzadovat. 
Evka obcas spomenie "cerveny domcek", nas dom v Ontariu ako ho vola. Porovnava, spomina a je jej za nim luto. Ked sa jej spytam co konkretne jej chyba, preco za nim smuti, vacsinou mi povie nieco, co je asi v jej hlavke velmi podstatne, ale dospelakom skor vyludi usmev na tvari. Bazen, pieskovisko a kopec inych materialnych veci, ktore sa lahko daju nahradit i tu. Len nedavno mi povedala cosi ine, zmysluplnejsie: "Lebo bol krasny dnu". Co ako sa snazim, na to nemam uspokojive uchlacholenie, lebo aj mne je za nim obcas smutno, za tym carom co mal. Dufam, ze raz dospejeme do stadia, ze i tento domcek bude "krasny dnu" :-) 
Srnky menia srst, schadza im rysava a dorasta hunata husta siva. Parozky uz maju vyrazne a Evka hned krici, ci je to chlapcek alebo dievcatko co prave vidi. Obchadzaju okolo, celkom blizko, clovek ma pocit, ze by mu jedli z ruky. Su pokojne co i len par krokov od vas. Bol nas pozriet i cierny maco, prechadzal sa po nasej prijazdovej ceste a ani Yasha ho nezaregistrovala. Iba nas tato, asi uz zvyknuty  na medvediky cistotne z Ontaria, sa pobral von plasit ho. Nevedela som, ci sa mam smiat, ci sa chytat za hlavu. Medved sa nejakeho "sic" a "hes" asi nezlakne. Mozno si vsimol nasu Ontarijsku poznavaciu znacku na aute a tak si nakoniec povedal, ze mudrejsi ustupi a odkracal pokojne hlboko do lesa.
Deti zacali skolu a skolku. Evka je spokojna, paci sa jej, ale s Terezkinou skolkou je to trocha zlozitejsie. Za tie iste peniazky co v Ontariu tu jedlo i spinave pradlo lezi na hlavach rodicov. Ked na vas pride rad, periete spinave uteraky a deky z celej skolky a dietatko papa len to, co mu nabalite z domu.
"BC" vraj znamena "bring cash" (prines si hotovost). Ontario bolo v mnohom kdesi dalej, za menej penazi ponukalo viac a vacsiu kvalitu. Ale nech je vyspele ako chce, pre nas tam cesta spat uz nevedie. Vyspelost sme totiz vymenili za divokost, dobrovolne a chcene. Uz by mi chybal tento cerstvy pichlavy vzduch, ked clovek i vnima to co vdychuje. Slniecko co hreje, ked tien uz chladi. Srnky co prechadzaju v mestecku cez prechod prechodcov, pekne jedna za druhou. Medvede cvalajuce pori ceste, ked ma clovek zblizka sancu pozorovat tu ciernu masu v rychlom pohybe. Uz by mi viac chybalo z BC ako mi este chyba z Ontaria....