Je skoro rano, cas ktory si veterinar vyhradzuje na vsetky operacie. Vakcinacie a ine vysetrenia sa odsuvaju na neskor. Mala cakaren na klinike je celkom plna, a to ju zaberaju len 4 ludia a 3 macacie prepravky. Postupne ludia ubudaju a ich macky su v naruci asistentky zverolekara nesene niekam dozadu. Tam pomaly tichne ich macaci plac a miznu z dohladu velikanske ubojene ociska. Sedim na lavicke, utesujem nasho Minoua, a chcene-nechcene pocuvam pribehy ludi v rade predo mnou. Dvaja farmari priniesli maciatko. Na pohlad drsni chlapi. Akosi v strachu cakam co s tym klbkom maju za lubom. Ale oni ho chlacholia, zjavne k nemu prechovavaju nieco viac ako len respekt k chytacovi mysi na farme...cit a lasku. Dohodnu si cas, kedy sa pon po kastracii vratia a vytracaju sa z cakarne. Na rad prichadza velky biely kocur, ktory place vo svojej prepravke pocas celej mojej navstevy. Pani majitelka posobi ako vesela zhovorciva zena. Cely cas sa prihovarala chlapom s maciatkom, ci recepcnej u zverolekara. Nie az tak velmi k svojmu kocurovi. Cakala som popravde iny pribeh spojeny s Johnom Waynom, ako svojho kocura nazvala. Je to tulak, obchadza okolo ich domu uz hodny cas a existuje vdaka ich povsimnutiu. Je vraj "zly" a bije ostatne macky panej. Pozriem na nu a na neho...Zly? Nie, nie je zly, len sa pretlka zivotom. Mozno introvert, mozno s jazvou na dusi strachujuci sa znova k niekomu priblizit, znova verit, znova mat rad. Pani ma doma dalsich par maciatok, tiez pohodenych, nechcenych. Bala sa, ze ich John Wayne pozabija, ale nasla ho starat sa o ne, lizat ich a spat spolu s nimi v jednom velkom, teplom, chlpatom klbku. Znova sa na neho pozriem, ustrasene velke snehovobiele stvorenie. V ociach ma strach i infekciu, slzi a hlasne mnauci. "Tak co ideme robit s Johnom Waynom? pyta sa pani recepcna. "Uspat!".....odpoveda majitelka. Blizi sa vraj zima a bolo by lepsie sa Joha Wayna zbavit este pred zimou! Neviem ani definovat co sa mi v tej chvili premlelo hlavou. Lutost, sok, blaznive plany na jeho zachranu. Ale zostavam mlcky sediet a hladiet na neho. Vediac, ze po neho sa uz nik nevrati, len po tu macaciu prepravku v ktorej prave place. Dali mu meno, dali mu najest......dali mu "deadline". Maciatka doma maju este par dni, dokial sa nahodou niekto nenajde, kto by im dal domov. Inak....Pani majitelka odchadza a po Johna Wayna prichadza asistentka. Recepcna ju varuje, ze je vraj zly a utocny. "Zly?" Nieee!...asistentka ho bez problemov vybera z klietky a berie si ho do ruk. John Wayne v jej naruci stichne, uz neplace. Tichucko a oddane s nou odchadza tam dozadu...John Wayne - drsny cowboy? Mozno len zdanie, predsudok. Ako ten moj u dvoch farmarov s maciatkom.....
 | |
| John Wayne... |
John Wayne a maciatka mi chodia po rozume po cely zvysok dna. Rozmyslam, kto po okoli zhana "barn cats" na chytanie mysiek. Rozmyslam komu vlozit zivot tych malych drobcov do ruk. Kto im zlozi tu slucku z krku, kto ich zachrani. Ked sa od veterinara vrati domov nasa macacia prepravka, nie je prazdna. Mam v nej svoje biele klbko....so zelenym uchom. Cerstve tetovanie v uchu este stale maze. Minou pradie a nevie sa so mnou domaznat. Mozno aj on pocul a stretol Johna Wayna, mozno medzi sebou prehodili slovko dve. Mozno mi teraz chce Minou povedat ako je rad, ze je spat doma...
 | |
| biely Minou a zelene ucho... |
