DEN "265"

Detvaci dnes prisli domov zo skoly skoro. Bol posledny den s ceremoniami a udelovanim diplomov a report kariet....

DEN "264"

Po vcerajsom celodennom dazdi sa dnes vratilo slniecko. Trava rastie ako besna, komare sa raduju. Deti maju zajtra posledny den v skole a potom prazdniny. Budu mi doma skakat po hlave, nacim mi ich obcas i zamestnat s vysavacom, ci pri spinavom riade v dreze ;-)

DEN "263"

Detvak nam dnes nebude spat doma. Siel so svojou triedou na vylet ku Cameron Lake a vratia sa az zajtra. Nabalila som ju podla zoznamu zaslaneho zo skoly a malo chuda co robit aby uniesla tu tasku. Od spacaku, vankusa, cez repelenty, plavky, co to na jedenie. Terezka dnes prisla domov zo skoly sama a hned bol vacsi pokoj v dome. S nikym sa nikto nehasteril, neujukal, nemraucal. Vecer zalahla do postele, ziadne svietenie do polnoci a v tichu zaspala. Obcas menej v dome padne vhod :-D

DEN "262"

Prelenoseny den :-) Tato sa vratil z Vancouveru trochu prechoreny a vonku znova zacali otravovat komare vo vyssej intenzite. Obavam sa, aby tento stav nepretrval po cele leto :-(

DEN "261"

Dnes na skok do prace. Zastavil sa tam chlapik, na ktoreho som narazila v ramci facebooku - Cech, je v Kanade uz okolo 35 rokov a nedavno sa pristahoval do Chetwynd. Poklebetili sme chvilu a prislubil, ze sa zastavi na kus reci niekedy. Zasa o krajana viac v nasom okoli, posobil velmi sympaticky. Dokoncila som moj plagat na Yukon Quest, uvidime ako sa mu bude darit.....

DEN "260"

Pocasnici na dnes hlasili silny vietor. To vzdy len trpnem co sa bude ozaj diat. Nemam prilis rada vetriska. Lomcuju strechou, ohybaju stromy a hucia. Zda sa, ze ale prisiel vietor len celkom znesitelny a doniesol dazd. Jedno pozitivim maju i vietor i dazd - neprospievaju komarom a ich jednoduchemu letu za koristou :-D

DEN "259"

Tvorivy zachvat ma pochytil zasa po case. Pravdou je, ze ma uz ale i tlaci termin dokedy sa treba zapojit do sutaze na plagat k danej veci. Nedario sa mi co som chcela a to je potom vzdy akesi trapenie a frustracia...na konci dna to mam chut pokrcit a zahodit. Snad nakoniec predsa len cosi vytvorim a nebude to strata casu co teraz konam ;-)

DEN "258"

Detvak si vcera konecne vykyval prvy mliecny zub. Nacase, kedze za nim sa uz ukazal i trvaci. Ujko zubnik nakazal kyvat a snazit sa ho vystrnadit. Ak vraj do mesiaca nebude prec, bude ho musiet vytiahnut on. Detvaka sme motivovali tunajsou tradicnou "zubkovou vilou", ktora prichadza v noci a vymeni vypadnuty zubok za peniazok ci maly darcek. Akurat u nas nefunguje zubkova vila, ale "Molinator" - akasi muzska srandovna obdoba zubkovej vily ....pouzili to v jednej z rozpravok co sme davnejsie spolu pozerali a odvtedy sa to uz u nas ujalo. Na maly papierik som blchavymi pismenkami napisala Terezke odkaz, s podpisom "M" a rano (ak nezabudnem a zobudim sa vprostred noci) si pod vankusom najde maly dracek s odkazom od Molinatora :-)

DEN "257"

Pochytil ma tvorivy zachvat. Pracujem na istej veci, co ma uzavierku 29. juna. Prve dva pokusy ma sklamali a nevysli ako som chcela...a tak som na to sla od piky znova - ina technika, iny papier, ina tema...Rozlozila som sa na nasom kluchynskom stole, lebo poravde inde miesta nemam a tak teraz moje pastelky, gumy, struhatka a papiere zaberaju na par dni pol stola....Dufam, ze na treti pokus to uz dotiahnem do konca. Popravde nikdy nie som spokojna s tym, co mi vzdide spod ruk a tesne po dokonceni mam vzdy pocit, ze najlepsie by to bolo pokrcit, zmliazdit do klbka a zahodit do kosa...ale po case ten moj kazdy vytvor zacnem akosi akceptovat. Nie som nan hrda, iba ho akosi vezmem na milost. Co milujem momentalne je fakt, ze sa zasa prehrabavam v mojej starej drevenej skatulke plnej pasteliek snad starsich ako ja. Zopar uz tak kratuckych, ze sa uz ani nedaju dalej zastruhat. Odtiene take vzacne, ze z tych malickych zvyskov ich este skoda nevydolovat. Vonaju, pripominaju detstvo, Slovensko a moje davnejsie tvorive zachvaty....

DEN "256"

Tato mi odchadza opat do Vancouveru na skolenie..zas abudem par dni sama s detmi, dufat, ze sa na mna zasa cosi nezosype. Doobeda sme este zbehli 2x po vodu, a potom uz cas ubehol rychlo, zablil si pat slivak do malej cestovnej tasky a rozlucili sme sa. Aj mu zavidim, vo Vane tolko komarov ako my tu momentale urcite nemaju.....:-)

DEN "255"

Vybrali sme sa potarat po okoli, nalozili sme kajak, plavacie vesty, nafukovaci cln, hrackarsku udicu a hybaj hore ku Carbon Lake. Cesta donicena, hrbolata, sem tam problematicke sa vyhnut rychlo iducemu traku z protismeru spoza zakruty. Fuka, na jazere sa robia badatelne vlny a od vody sa tiahne chlad. Nakukli sme na hladinu, zabalili male uzimene deti do nasich velkych bund (kedze si nedoniesli svoje), a usudili sme, ze je prilis veterno a chladno na kajakovanie. Schytili sme sa teda miesto toho dalej spoznavat okolie a skusit najst velke nalezisko dinosaurych stop - tajne, skryte miesto, na ktorom by mali este stale pracovat paleontologovia. Bolo z neho celkom halo kade tade v mediach ked bolo nedavno objavene. Zjavne vec velkeho vyznamu, kde presna lokacia z dovodu ochrany a prebiehajucich prac zostava verejnosti zahadou. Ak ste lokalni, presne miesto sa k vam  samozrejme dostane recami. Sli sme dobrym smerom, ale ako sme az doma zistili, zabocili sme skor ako sme mali a trmacajuc sa lesnou cestou dorantanou excesivnou tazbou, radsej sme to vzdali a nakoniec sli domov. Cestou sme videli cierneho medveda, jedneho vlka a mamu losicu s malym co sa brodili napriec jazerom na druhy breh. Clovek take cosi nevidi casto. 

Napriek tomu, ze sme sa neclnkovali a nenasli dinosaurie stopy, bol to pekny vylet. I tulanie bez zmyslu ma casto svoj zmysel pokial viete vidiet a prezivat krasu tam, kde ju ini nevidia....

DEN "254"

Co v poslednej dobe chytim do ruky, to pokazim. Uz sa vazne zacinam hnevat sama na seba a svoju blbost miestami. Deti pozerali tento tyzden "A je to!" vela casti za sebou...asi je to nakazlive. Nebudem dalej rozpisovat, ale na istu dobu sa radsej vyhnem zariadeniam technicky vyspelym a drahym, lebo moja pritomnost a zaobchadzanie s nimi je iba s vysokym rizikom :-(

DEN "253"

Vymaznosila som sa so psami vonku, vycesala ich, skontrolovala zuby, usi...porozpravali sme sa trochu a poobede zasa prisla burka. Hromy, blesky, zlialo sa slusne. Ked zajde slniecko, este i deka sa u nas vytiahne, na gauc ku rozpravke :-)

DEN "252"

Halusky na obed...deti si zazelali. Stravim pri nich hodnu chvilu pri sporaku. Nie su mojim oblubenym obedom na verenie...ale to iba pre to, ze sa mi z nich nakopi vela riadu. Neviem ako, ale nech sa snazim sebemensie, vzdy sa po mne najde akysi nedobre umyty riad. Uz ked zacujem mangela zafrflat a brat si iny hrncek namiesto toho, co si pred chvilockou bral, viem, ze "je so mnou zle" :-) Pamatam si ako sme toto iste ako detvaky zazivali so starou mamou...no asi je to genmi, alebo iba vekom? :-)

DEN "251"

Kytica bielych pivonii v praci na pulte. Vona ma doslova ovalila, nedlo sa ju nevnimat. Pripomenuli mi staru mamu, stol na chodbe v Demanovej, zltu vazu a v nej Pivonie. Na stole par uz odadnutych lupienkov. Pamatam si ich cyklamenove, ale i kadejake striekane...prevobnali zahradu a cely dom, dostali sa na platno v obrazoch uja Ivana...a mne do srdca navzdy spojene so vzacnymi spomienkami, miestom a ludmi.

DEN "250"

Nase psy prave vystekali z dvora cudziu macku. Pravdepodobne tu, co zmlatila Jaspera a ten potom prespal dva dni na gauci. Zaujimave ako nase macky vnimaju a registruju ako svoje a cudzia je prosto cudia, nehodna vstupu. Pochvalila som ich, ako inak....

DEN "249"

Takto nase deti v ramci vyucovania niekedy travia cas...my sme to tusim volali "branne cvicenie" v istej obdobe. Nabalili sme si chlebniky, nacupitali ku horicke, tam sme trenovali prvu pomoc, nasadzovanie plynovych masiek atd...a v celku to bol oblubeny cas v lese a pri lese. Nase detvaky maju takuto lokaciu pri Cameron Lake, velku lodku, zopar kabin, uja Macdonalda, ktory zije prirodou a rozosmieva detvaky ked pridu na "cvicenie". Ucia sa spoznavat chrobaky, opekaju si marshmallows, clnkuju sa....

DEN "248"

Prsi, potom sa zasa otepli...mam pocit, ze to tym sosavym mrcham vonku iba vyhovuje. Naprsi im do mlak, kde sa liahnu a potom pride slniecko ako kura co hreje vajcia a tie hnusoby maju idealne podmienky aby boli a aby ich bolo este viac. Sny mam prerusovane "bzzzzzzzzzzzzzz", na co sa strhnem, rozospata si stiahnem perinu cez tvar (to je snad jediny kusok tela, co je ohaleny spod periny) chvilu pockam, kym ta hnusoba zisti, ze nema kde zosadnut a potom sa uz treba nadychnut, tak sa odokryjem v nadeji, ze uz stihol zmiznut kdesi dolu na poschodie a este sa chvilu dlhsie vyspim, dokym zase nepride "bzzzzzzzzzzzzzzzzzzz". Minule sa mi uz i snival jeden velky komar..je to na diagnozu.

DEN "247"

DEN "246"

Viete, zijem uz sice dlhe roky v Kanade, daleko od rodnej hrudy, to ale neznamena, ze mi je rodna zem a dedinka ukradnuta. Sledujem aspon cez  telefonaty prostrednictvom Skype s mamou a otcom co sa "tam doma" deje,  poklabosim so starymi kamosmi z Kokavy cez facebook, a niekedy sa dokonca rodna dedinka dostane do pretrasu medii ako v tieto dni a precitam si o nej z blogov, clankov, reportazi. Ludia zrazu maju potrebu sudit, hodnotit, pisat kade tade svoje nazory a pohorsenia, kritizovat bez toho, ze by mali konkretne navrhy ako sa to malo a mohlo inak. Ludia, co sa v Liptovskej Kokave v zivote neocitli, ludia, co ziju v panelakoch a medveda poznaju tak z vecernickov o Mackovi uskovi. Ludia, co daju medvedovi meno a ludske city a myslienkove pochody. Dostal sa mi pod oci blog isteho "Kokavcana", ak tak este mozno nazvat cloveka, co z Kokavy pochadza, ale uz roky je mimo. Ak ma cosi v suvislosti s medvedicou Ingou nastvalo, tak  asi najviac dany blog.....

Aj ja som z Kokavy, a nehanbim sa za to. Hanbim sa skor za ludi, co sa hanbia za to, ze su z Kokavy...a to kvoli udalosti, ktorej ani neboli priamymi svedkami. Prezila som na Kokave vyse dvadsat rokov a 14 tu v Kanade. Viem ako to chodi s medvedmi na Liptove i tu u nas v Kanade. Reci typu: "V Kanade by sa take nestalo" mi iba tak zdvihnu zlc. A odovodnenie: "Viem to, lebo som v Kanade zil rok a pol (v Kanade rozumej Vancouver) mi len potvrdzuju povrchnost takychto sudov. Zila som vo vacsom meste v Ontariu, teraz zijem uz par rokov na severe Britskej Kolumbie v mestecku s poctom obyvatelov mensim ako Kokava. Najblizsie ine mestecko je bud 60 alebo 80 km od nas. Zijeme tu v zajati Crown Land, co je uzemie kralovnej, v preklade v podstate divocina. Medvede, kojoty, vlci, pumy....kadeco bezne zbadate pri ceste, i promenadovat sa cez vasu "zahradu". Kanada ma svoj system ako sa tu jedna a riesi s divoka zver, ktora prejde ci opakovane prechadza do osidleneho uzemia. System prepleteny od vzdelavania na skolach, cez zakony jednak platne pre danu obec/municipalitu, provinciu ci celokanadsky. Vysoke pokuty za krmenie divej zveri, policia co nabehne rozohnat "wildlife jam" - zapchu na ceste sposobenu tym, ze ludia jednoducho zastavia a cumia na divu zver, smetne kose zabezpecene proti medvedom na verejnych priestranstvach, conservation officers a v neposlednom rade i polovnictvo a planovany odstrel v pocte kolko treba.

I v Kanade sa take stane, ze Ingrid, ci dokonca medved bez mena je zlikvidovany pokial relokacia nepomoze a opakovane sa vracia do osidlenych oblasti. Kde niet rady, niet pomoci. Argument, ze v Kanade by sa take nestalo neobstoji ani na pripady, ze matka je odstrelena a mladata relokovane. Ak ma niekto zaujem precitat si o par pripadoch z Kanady, pripajam i par clankov...

Bear cubs rescued, but mother shot

Mother bear and 2 yearling cubs shot by conservation officers in Port Moody

Inga podla mojho nazoru bola len horucim zemiakom, ktory schytala Kokava, na pridavok uz i s medviedatami. Starosta situaciu poriesil najlepsie ako vedel v zmysle zachovania bezpecnosti v obci. Takisto dobrovolnici robili co sa dalo a vladalo aby ju odplasili.  Je mi len smutno, ze sa kritika a medialny cirkus znasaju na ich hlavy, a ze "Kokavcania" maju pocit, ze sa musia za nieco hanbit...

DEN "245"

Je sice sucho, ale miestami trava aj tak rasie ako besna. Najma pupavy co pustaju svojich malych parasutistov kade tade v snahe zabrat viac uzemia. Kosacka ich najskor zohne a potom ak sa zadari i zotne. Povacsine vsak den dva po koseni vstanu ako z mrtvych ani coby kosacku nikdy nevideli a ja mam dojem, ze som vobec nekosila. K veceru hlasia burku, uz by sa aj zislo, najme to ochladenie...hocico, co by zredukovalo tie krv sosajuce hnusoby :-(

DEN "244"

Psi sa idu zblaznit tieto noci. Mam dojem, ze Chika uz steka viac ako Chinook. Bola som ich skontrolovat 2x v noci a stichli az nadranom. Mozno je to ten maco, co ho sused zbadal v lese za nami na prechadzke. Dokial sa nestazuju susedia, ze kvoli stekaniu nemozu spat, tak je dobre. Komare nepolavuju, ich pocty sa nezmensuju. Vonku je horuco a dusno.

DEN "243"

Casto tu v Kanade spominam a banujem za mojim veterinarom tam doma na Slovensku. Zlaty clovek, sikovny, ochotny, ludsky....nie raz sa mi s nim stalo, ze namiesto place za radu sa len usmial, mavol rukou a odbil ma s "a za co?... ved som nic neurobil!" Veterinari tu v Kanade boli jednou z veci, ktora ma velmi sklamala. Po par navstevach na prestriedanych klinikach som jednoducho nadobudla dojem, ze za vsetko sa plati...a plati vela. 

Jasper sa nam vcera vratil z celodennych tulaciek az neskoro v noci, s krvavym svarom na uchu, krivkajuc. Po prehmatani, ohmatani od hlavy po paty som nenasla ziadne zjavne rany, len jednu hrcu ako hrasok nad jednym z tesakov. Prespal dolu na gauci a spavy bol i rano. Cakala ma dnes navsteva mojho zubara v Chetwynde, v podstate prec z domu na nejake 3-4 hodiny. Nechala som ho dnu, schuleneho v klbku spat. Napadlo ma, ze tu jeho hrcu aspon odfotim a pri troche stastia to mozno budem moct i bez dohodnuteho terminu ukazat a prediskutovat s nasim veterinarom v Chetwynde. Zabehla som tam hned po zubnikovy vysvetlujuc tete recepcnej co mam s kocurom...."Pockajte, radsej vam zavolam doktorku, prediskutujte to s nou."

Cakala som asi 5 minut, dokym neprisla nasa veterinarka, potriasla mi rukou a pocuvala, popozerala fotky. Poradila, povedala svoj nazor na vec. Ja som nadsene zadakovala a pobrala som sa domov. Presla som asi dva metre v aute z parkoviska kliniky, ked mi trklo...Osoba, a ty si z hrusky padla, ved si v Kanade, treba zaplatit. Nabehla som naspat na veterinu so sklopenymi usami ospravedlnujuc sa. "prepacte, ja som motoch, co vam dlzim za konzultaciu?" pytam sa tety recepcnej. Udivene prekvapene sa zhaci a so smiechom mi odpovie: "Nic! ...ale ake mile od vas, ze sa pytate". Tak som este raz zadakovala a uz sa ozaj na ostro pobrala domov. Ono i ti veterinari su len ludia, dobri a ti menej dobri vo svojom fachu a pristupe. Slovensko ci Kanada...musite jednoducho natrafit na toho spravneho. Nepotesilo ma dnes ani tak to, ze som mala konzultaciu zadarmo, skor zistenie, ze i moj kanadsky veterinar konecne stoji za rec.

DEN "242"

Deti do skoly a my dvaja sme sa vybrali na kajaku preskumat ostrov na rieke. Proti prudu nam to trvalo hodnu chvilu kym sme prekonali pomerne smiesnu vzdialenost. Naspat v podstate bez padlovanie s prudom to bolo rychle. Krasne miesto, tiche...skoda, ze s novou priehradou najpravdepodobnejsie zmizne pod vodou. Komare sa po par veternych a pokojnejsich dnoch naspat v plnej sile a snad este vo vacsom pocte. Vonku sa najma k veceru neda vydrzat :-(

DEN "241"

Z nicoho nic sa prihnal silny vietor, polamal konare, povalal stromy. Zopar ich zrejme padlo i na droty a zostalei sme bez prudu. Ked nemame prud, netecie nam voda. K veceru sme preto zabehli dolu do mesta, nabrali sme za jednu cisternu vody a mohli sme sa poumyvat vonku a s kyblom splachnut zachod. Zazitky, co v meste nezazijete :-)

Oblast s vypadkom prudu...

DEN "240"

Tato nam prisiel o jeden zub, zubnik mu ho doloval a pacil vyse hodiny. Vraj vdaka nejakej zazracnej ruskej paste, co pouzivali nasi zubari pred z rokmi. Zostal na antibiotikach a v bolesti, domov som odsoferovala ja. Situacia s komarmi doma sa upokojila, kedze fukal silny vietor a zrejme tie potvory niesol kde sa chcelo jemu, nie im. Chvalabohu sme sa teda boli schopni v noci i vyspat. 

DEN "239"

Vybehli sme dnes do "velkeho mesta", do Johnu. Tata rozbolel zub, objednal sa u svojho zubnika, a kedze uz bola cesta, vzali sme na udrzbu i moju stvorkolku. Vraj im to bude trvat 3 tyzdne :-( No nic, budem si musiet pozicat na moje vecerne relaxacne jazdy tatovu :-)

DEN "238"

Dnes konecne nadisiel den mojho terminu u lekara...samozrejme moja koprivka je uz prec. Asi pol hodinu pred terminom mi zavolali z kliniky, ci by mi velmi vadilo, keby ma preobjednali na iny termin, kedze sa im nazbieralo pohotovostnych pripadov. "Nevadilo, v podstate moj problem, s ktorym som sa objednala uz beztak vymizol:-)" Dohodli sme sa, ze ak sa mi to zopakuje znovu, mam prist hned ako sa vysypem. Tak ked uz som bola v meste, vyzdvihla som deti zo skoly, zabehla na mestsky urad vybavit dane, kupit tokeny na vodu, do potravin a do sekaca. Vonku sa kontinualne mnozia a otravuju komare robiac pobyt mimo styroch stien neznesitelnym. Dospela som do stadia, ze uz banujem za zimou :-)