DEN "323"

Zasa k nam raz dorazil dym z juznych ohnov. Prihnal sa k  veceru vetrisko a doniesol burku. Teda lepsie povedane len hromy a blesky, lebo tych par kvapiek za dazd ani nemozno povazovat. Prinieslo to so sebou samozrejme nove poziare kdesi pri Williston Lake, ale chvalabohu daleko od nas. Povolili nam naspat taborove ohne, ale iba blazon by v tomto suchu rozkladal ohen. Nestastnici na severe den co den ziju pod hrozbou evakuacie, a neskonci to az kym nenapadne sneh. Leto stalo za babku, pre mnohych plne strachu, strat, obav. My tu hore nastastie bez blizkeho ohna, len bezradne sledujuc to peklo, co sa odohrava vsade pod nami. Priamo prezivajuc len vdaka dymu co niektore dni zaveje vietor i nad nas kraj. Ti co si to peklo aspon raz prezili maju radsej zimu a uz sa jej nevedia dockat....

DEN "322"

Rusime priecku medzi dvoma malickymi izbickami na poschodi. V dome to vyzera ako po vybuchu. Vsetko zaujalo nejake momentalne prechodne stanovisko, cize ak to upresnim nic nie je kde ma alebo zvykne byt...a to ma zoziera do piky :-D S mojou povahou taketo stavy len horko tazko znasam a neviem ci mam plakat ci vrieskat, ci sa radsej niekam zasit a nevidiet to. V takomto rozpolozeni ma je lepsie nechat tak a vyckat chvilu nez sa to vo mne usadi ako piesok na dne jazera ked sa nim brodite. Po chvili sa naucim s tym existovat a popripade v lepsom stave i konstruktivne spolupracovat...Ale tu prvotne stavy mna a chaosu su vzdy pilulkou tazkou na stravenie :-)

DEN "321"

Cim je clovek starsi, ty viac a podivnejsie pliagy nan doliehaju. Skruca vam klby, hrubnu prsty, ze sa na ne uz svadobna obrucka nevopcha, koza sa zacne branit podivnym exemom voci bohviecomu co jej zacalo zrazu vadit, slabne zrak, zoselektivnie sluch ;-)...Opuchlo mi spodne viecko, takzvany "jacmen", ktory ma v zivote postihol snad raz, nanajvys dva krat. Nas ujo doktor na moju otazku "preco to mam, z coho?" zahlasil s myknutim pleca a usmevom "Bad luck" (smola). Prejde vraj same, na ulavu to mam masirovat a prikladat si teple obklady. Tak tu lezim, sucham si oko...a rozmyslam co za bad luck na mna zosadne nabuduce.....

DEN "320"

I ja som byvala taka, mala som rada vsetko v mojom zivote zadefinovane, utriedene, ani pocut aby som vo veciach mala chaos. Nerozpravam teraz o poriadku v skriniach a suplikoch, o tom, ze dodnes pestujem a chovam v sebe iste "uchylky", kedy hmatatelne veci prosto musia byt tam kde ich zvyknem mavat...a najradsej hned a zaraz, lebo i spinave riady v dreze ma dokazu zdvihnut s postele a nezaspim, dokym nie su naporiadku. Hovorim o veciach, ktore sa nedaju uchopit, ktore vam behaju nekontrolovane hlavou, o veciach co riesi rozum, srdce. 

Moje prve roky v Kanade som sa snazila pretriedit veci v imaginarnych suplikoch, spratat myslienky, co mi behali hlavou pred spanim hore dole. Zadefinovat veci, zavriet za nimi dvierka, mozno i uzamknut, posunut veci nasilu kdesi do extremu ....zdalo sa mi to tak vtedy jednoduhsie. Trvalo mi par rokov, cosi toho preziteho a preciteneho, nez som si uvedomila, ze iste neporiadky v nas su nam nie na skodu a nespravia nam zivot zlozitejsim.

Stretavam sa den co den z nazormi typu:  

"Domov je len jeden"

"Bud si Slovak, alebo Kanadan, bud si doma tam, alebo hentam..... Bud mas rad Horalky, alebo javorovy sirup."

"Ak si Kanadan, tak nemas co pocuvat slovenske pesnicky, a neopovaz sa chodit si do polskeho obchodika v Calgary ponakupovat zasoby Horaliek, oblatok a klobas na Vianoce!"

..plus milion podobnych myslienkovych pochodov a sudov. 

Nuz, ja to v sebe takto upratane nemam. Vala sa mi v hlave jedno cez druhe, to co mam rada slovenske i kanadske. Tento "spinavy riad " vo mne kludne strpim ;-) Neviem zanevriet na rodnu krajinu, pretoze som si zamilovala Kanadu. Slovensko mne osobne nicim a nijak neublizilo, nevystvalo ma do Kanady. Odisla som niekam, kam ma to tahalo. Nie od zleho na dobre, ale od dobreho k dobremu. Nemam potrebu Slovensko trestat, zavriet vsetko s nim suvisiace do pomyselneho suplika a zamknut, nic z neho nevyberat...Mam tam detstvo, mamu, otca, surodencov, kopec rodiny, kamaratov a kus srdca...tak ako mam uz svoju rodinu a kus srdca tu v Kanade. Rano si zalejem kavu, zapnem si pocitac, precitam si "SME" a "cbc news", kuknem ci nepise mamana Skype, z facebooku poprecitujem ako sa ma suseda o dom dalej, alebo kamosi na Kokave, v Mikulasi, v Londone, vo Vancouveri. Ked ideme na Slovensko, hoc len na par dni, tesim sa. Ked pocas pobytu na Slovensku zacujem "Kanada" pichne ma pri srdci a uz sa zasa tesim DOMOV. Ked sa hra hokej Kanada vs Slovensko rozdelime si doma povzbudzovanie na obe strany. S detmi rozpravame po slovensky, oni odpovedia zmesou slovenciny a anglictiny. Rozumieme si...Mam stale rada Horalky a uz i javorovy sirup v palacinkovom ceste. Na Vianoce si tie klobasy kdesi vo Vancouveri pokupime a po oblatkach a kapustnici pockame na Santu, co dolu kominom prinesie darceky 24. decembra vecer. 

Som uz oficialne Kandan, a mam tu svoj novy domov, kus srdca. Ale v srdci je miesta habadej ked chcete, netreba z neho vyhadzat stare ak tam chcete popchat nove. Suplikov a skrin je tam habadej, dvierka odomknute. Taky mily chaos vo vas, ktory spada do kategorie - "ked upracem, nebudem vediet kde co mam". Cierno-biely svet? Nie, dakujem, tie farby by mi fest chybali ;-)

DEN "319"

Cely den v cudu..,.teda vo Fort St John. Vybavit to a hento, este tam, potom hentam, naspat tam. Hodina cesty tam a hodina naspat. Nemam moc v laske "nakupy", lebo zozeru vacsinu dna a pravdupovediac citim sa po takom dni ako zbity pes. Ludstva na cestach, v obcgodoch, neviem sa dockat kym uz z listka so zoznamom veci co treba vybavit/pokupit vyskrtam vsetko a zostava ist len naspat domov. 

DEN "318"

Nas Jasper je lovec. Viackrat cez den ho pocujem cez otvorene okno ako zdialky specifickym mnaukotom ohlasuje, ze sa blizi domov s darcekom. Dojde s koristou az k vchodovym dveram, polozi mi to na rohozku a zamnauci este hlasnejsie. Musim vyjst, otvorit dvere a pochvalit ho. Ak je hladny, tak sa so zadostucinenim zmocni naspat mysi, skrecka, vtacika ci veverice a zacne ich jest. Ak hladny nie je (co je omnoho castejsie) bud zje iba najoblubenejsiu cast a lebo nezje nic a zakrvavene mi to tam necha lezat na rohozke. Aka to veru radost potom ak sa kdesi ponahlam a vyletim z domu, stupnuc na krvavu masu rovno pred vchodom....

Dnes zasa takto dosiel z taraciek az domov, s tucnou velkou mysou v ustach. Deti sa vzdy tesia ked prichadza. 

Eva: "Co chytil, co ma?"...

Terezka: "Oh, mys...a mama, ma tie veci na brusku co s nimi krmi male mysi!"

Ja (skor tak zo srandy, podpichujuc deti cakajuc ako zareaguju): "Jooj, Jasper, to sa nerobi, co teraz bude s tymi malymi myskami?"

Eva: "Zdochnu! To je super"

...(volny preklad deti)...

Tusim tie moje detvaky vyrastaju v spravne farmarky, vediac kedy je cas na sucit a kedy treba posudzovat veci rozumom. Pravdupovediac sice ma to na ich vek zaskocilo, ale na druhej strane i potesilo :-D

DEN "317"

Humorne situacie zazivam v tejto mojej dvojjazycnej rodine niekedy...

Snazila som sa vytiahnut maly tik-tak cukrik, co spadol na zem a zasprajcoval sa do skary medzi stenou a dlazkou. Pechorim sa s tym hodnu chvilu, cosi si uz i zasomrem. Na to sa ma moj starsi detvak spyta:

"Mom, what are you doing there?" (Mama, co to tam robis?)

Ja: "Snazim sa vytiahnut toho somara odtial!"

Eva sa nad mojopu odpovedou pozastavi, nahodi nechapavy vyraz, hladiac na mna ako na blba a prehlasi:

"How could possibly a donkey fit in there????" (Ako by sa tam somar mohol vobec vmestit?)

....nuz nie je donkey ako donkey, teda nie je somar ako somar v slovencine a anglictine :-D

DEN "316"

Zltne nam vsetko navokol, leto sa konci. Zacala som zhanat slamu zverom na zimu, a nanestastie moj tradicny zdroj mi zahlasil, ze tohto roku slamu predavat nebudu, lebo maju malo miesta :-( Tak zacal hon na slamu, pytam sa a zistujem kade tade. Este sice mam doma zo 3 baliky, ale na dalsi rok potrebujem aspon 10 novych. prinajhorsom vezmem i seno, i ked to sa mi neosvedcilo, kledze sa rychlo polame, utlaci a rychlo spravi plesen. Rozhodila som siete a moje informacne kanaly najlepsieho zrna (rozumej moja sefka postarka ma snad zachrani). Ako som bola uz x krat poucena, ak postarka o comsi nevie co sa kedy zomelie v nasom mestecku, tak sa to nestalo - po vasom - skutok sa nestal :-D

DEN "315"

Zatmenie slnka. Uz peknych par dni media blaznia s tym ako sa nan pripravit, ako ho sledovat, kde ho najlepsie sledovat. Tato nam zabezpecil specialne sklicko aby sme si neposkodili oci, ale pretoze rano bolo zamracene, zachytili sme uz len koniec celeho zazraku. Skoda...ale zijeme dalej, z nosa nam neubudlo, zvery nam neoslepli (ako varovne rozsiril internet) a tak snad niekedy nabuduce :-)

DEN "314"

"Opravila" som dnes svetla na Toyote. Uz boli tak zahmlene, ze ledva davali svetlo.

Pred...

Pred...

Po...

Po...

Po...

DEN "313"

Vietor este kde tu cez den besnie. Sfukava zlte listie zo stromov a krikov. Nacisto to vonku vyzera ako jesen....

DEN "312"

Hlasia vetrisko. Vselijake pocasie zvladam, ale silny vietor nemam rada. Zavija, kvili, trepoce so strechou, vrzga a lame stromy. Vonku vsetko lieta i co nema kridla. Pobudili sme sa o piatej rano na hukot vetra...a snad vsetci, s ktorymi som sa neskor bavila mali noc utrzkovitu kvoli vetru. Myslela som, ze skody nesposobil ziadne...ale ako sa o par dni neskor ukazalo, prevratil nam "garaz" co montujeme vzadu na pozemku. Horko tazko sme na ram natiahli plachtu len par dni dozadu a uz cela konstrukcia lezi hore znacky na zemi, ram ohnuty, plachta nastastie cela a neporusena :-(

DEN "311"

Urobila som tatovi radost a vykuzlila som si dlhe nechty s francuzskou manikurou. Zazrak bol v obchode v kosi s vypredajom. "Nalepovacie nechty, lepsie ako zo salonu". Teraz mam pocit, akoby mi ktosi vzal ruky. Nemozne spravit cosi normalnym sposobom, na vsetko zavadzaju, prekazaju. Davam zazraku tak dva dni a potom ich zrejme jeden po druhom beztak postracam :-D

DEN "310"

Tato ma dnes narodeniny. Detvaci pokreslili narodeninove karty, Eva mu nakreslila obrazok na tricko, nachystali sme kolac sviecky a cakali ho. Posfukoval, vyobjimal nas...len fotky sm,e zabudli spravit :-(

DEN "309"

"Eva, ber si tie fusekle!!!"...........................................................

"Mama, a co su fusekle???"

Nacim mi viac pouzivat to nase narecia liptovskuo tu v Kanade :-D

DEN "308"

Jesen prisla....

DEN "307"

Dovialo k nam dym z ohnov, bud tych z juhu, alebo zo zapadu smerom na Chetwynd. Nebo je sive, slnko oranzovocervene osvetlujuc vsetko tym zvlastnym zatiahnutym oranzovym svetlom. Este dnes je na skapanie teplo a potom uz ma prist ochladenie a snad i nejaky ten dazd. Treba ho, vsade je sucho, extremne sucho....

DEN "306"

 

DEN "305"

Praci den, stravime vzdy cas v pracovni, v susednom sekaci, v kniznici a v obchode...a pol dna je fuc. Detom sa cas skor minie, lebo v tychto horucavach beztak radsej sedia dnu. Dobre padne zajst vzdy k jazeru, namocit nohy, skusit pochytat male pstruhy a neskor ich zasa vypustit naspat. Minala som ambulanciu, hasicov a ani neviem co presne, vsetko blikajuc a hukajuc. Bolo mi jasne, ze sa cosi vazne muselo zomliet....V susednej stvrti zhorel dom. Zomrelo da a pol mesacne babatko a tatko, co ho s horiaceho domu vyniesol s tazkymi popaleninami lezi v nemocnici vo Vancouveri, kde ho niesol vrtulnik. Niekedy staci okamih a zivot sa cloveku obrati naruby, podtne mu nohy, zrazi k zemi....

DEN "304"

Sucho je, cez den sa vzduch vlni a deformuje vam obraz ked sa pozerate do dialky. Slnko zapadne a nastane iny svet. Cudny, strasidelny s mesiacom v splne a blizko splnu, velkym gulatym osvetlujucim hmlu co sa zrazu zdvihne a plazi krajinou. Vzduch sa schladi a na vsetkom sa vytvara rosa. Kvapky sa klzu po plechovej streche a bubnuju. Psy zacnu stekat, snad ani oni nevediac a nevidiac na co. Pripomina mi to Psa Baskervilskeho a jeho atmosferu...

DEN "303"

Dnes som skoro cely den opravovala vybeh pre psy co nam sedi na dvore odkedy sme ho z druhej ruky kupili (co je uz asi zo dva roky). Vsetko pletivo bolo treba drotom pritiahnut a pripevnit o konstrukciu, kedze cokolvek by tam bolo, polahky by pletivo odtlacilo a podliezlo. Divajuc sa vecer na moje doskriabane ruky, prislo mi smiesne, ze pred par dnami som si kupila francuzsku manikuru...na taketo dorobene a doskriabane ruky :-) Pocitam den 8 co su psy od seba oddeleni a s ulavou a potesenim musim skonstatovat, ze najhorsie mame za sebou a coskoro ich zasa pustim k sebe....

DEN "302"

Dnes sme sa snazili pokrocit na "garazi", teda na kovovej konstrukcii s tarpou, co sme kupili kedysi minuleho roku. Ram je cely krivy a tak ani plachta nesedi ako ma. Prepadla nas frustracia, ked sme to sice zlozili tak ako sme mali, ale vinou vyrobcu je to cele naprd. Clovek by do toho kopol ako to vidi stat sregom.. :-(

DEN "301"

Taky pohodovy den dnes, zo zartu sme si vecer povedali, ze "taka Kanada" dnes...kedze niektori tak zvyknu zosumarizovat den plny pohody. Pokosila som zadnu luku, deti sa vysantili na stvorkolke, potom este sup k jazeru chytat rybky, neskor este do bazena a na vecer opekanie na grile....Komu lepsie ako nam :-)

DEN "300"

Kto sa ma lepsie ako nase deti :-D

DEN "299"

Dnes v praci bolo na porazenie, skapal mi pocitac prave vtedy, ked kolegyna odisla na obed. Dohovarala som mu a sposobom "vypni/zapni" sa mi ho podarilo znova rozbehnut asi na 3x. Neskor som zistila, ze nie vsetko naskocilo naspat ako malo a vaha na vazenie zasielok zostala skapata. To sa uz ale vratila Mary a znova sposobom najdi prislusny kabel, odpoj/zapoj sme spolu rozbehli i vahu. Nasla som si do zbierky dalsiu chybajucu mincu a tato mi doma pridal dalsiu. Somarina, ale potesi ma vzdy ked najdem taku, ktoru este nemam. Poobede mala nastat burka, ale mrak nas zjavne o chlp minul, takze sa nic nedialo.

DEN "298"

Skusali sme, ci sa vojdu obe stvorkolky na novy vozik a sucitili so Chinookom, ktory place za Chikou ;-)