DEN "95"

Konci sa rok 2016, tazky rok pre mnohych...Vela vzal, snad i cosi dal. 

Prajem Vam vsetkym mojim blizkym, a mozno i uplne mne cudzim ak citate tieto riadky, tento blog, aby Vam Novy rok 2017 nikoho nevzal.....Nic viac a nic menej.....

DEN "94"

Virus dnes sklatil i tata, ako prisiel z roboty, tak zalahol a vyvaram mu cajik a nosim hrianky....Detvaky sa zatial drzia. Vonku fuci vietor a mece kade tade sypky sneh, ani coby ktosi fukal do muky. Nebo vecer bolo cele oranzove, pamatam si, ze stara mama zvykla hovorit, ze to znaci veterno....

DEN "93"

Snezilo ako ked Perinbaba roztrha tu svoju obrovitansku perinu, po cely den...Rozprestrela som pred pec na zem deku a s detvakmi sme sa tam hrali - pexeso, karty, potom som sledovala ako dobre draky bojuju proti zlym ponikom, co na ne utocili golfovymi loptickami. Lepsie ako telka pozorovat a pocuvat vlastne deti pri hre. Ked si vymyslaju zapletky, hrdinov, menia hlas...casto som sa musela otocit chrbtom aby ma nevideli a potichu sa chichotat :-) 

DEN "92"

Vyse 170 balikov dnes na poste. Zvycajny pocet, ktory zvladam zadat do systemu za moju 3 hodinovu sichtu je takych 60. Bola v praci pre zmenu 4 hodiny a aj tak po mne zostalo asi 6 balikov.  Popri balikoch prebiehali i ostatne veci ako bezne, ludia prichadzali, posielali postu, baliky, kupovali znamky, posielali peniaze...je tazke niekedy nezamotat sa do veci ak je clovek preruseny. Je to v podstate robenie niekolkych veci naraz a musite drzat v hlave kde ste skoncili predchadzajucu vec, aby ste nadviazali spravne na postup, co zostava. Niekedy sa to nepodari a potom nesedia cisla, nevieme najst balik na polici...Do toho stale ta moja crevna chripka, prisla som z prace ako zbity pes....

DEN "91"

Tieto sviatky si uz budem bohuzial pamatat ako "tie Vianoce, ked mi bolo zle". Dnes pokracovalo moje polihavanie, nevolnost a neschopnost fungovat okolo domacnosti ako bezne. Zajtra mam ist do prace...dufam, ze to tam zvladnem.

DEN "90"

Ako je to zle, ked by clovek chcel prezit den inak, aktivnejsie nez len prevlacat sa diedne z miesta na miesto, pomalicky, lebo inak by mu vybuchla hlava. Rano som sa zobudila ako keby na mne spal slon, zvlast krize jedna bolest. Zaludok uz ako tak spat v normale, ale svaly a hlava jedna bieda. 

Terezka sa v noci zobudila s placom, ze ju boli koleno...netusim co sa stalo. Rano uz bolo vsetko ok. Len dufam, ze tento asi virus, co napadol mna obide deti. Nebudu to najkrajsie sviatky veru, ale dokym som to iba ja, nejako sa z toho vyhrabem a snad este stihnem uzit s ostatnymi kym sme vsetci doma a mozme sa venovat jeden druhemu. 

DEN "89"

Cely som prelezala v posteli, na vracanie, hnacka....Len dufam, ze ostatnych to obide

DEN "88"

Presiel rok a opat su Vianoce. Mam radsej Vianoce, ktore si nepamatam, take nicim vynimocne, tradicne. Ak su ine, je to akousi zmenou v zivote. Bud je pri stole o jedneho ci viacerych menej, alebo viac, alebo je ten stol uplne inde nez minuly rok... Prve Vianoce bez Yashky, bez Benika a zaroven prve Vianoce s Chikou pre nas...asi to je to, ako si budem pamatat tieto sviatky. 

Prajem Vam vsetkym Vianoce kde nikto nechyba oproti minulemu roku, kde stolicka pri sviatocnom stole je prazdna len pre nahodneho hosta. Sviatky kde su vsetci blizki blizko a kde je pokoj v mysliach i srdciach. Tiche, biele, take ako ich mate radi...

Krasne sviatky vsetkym Vam!

DEN "87"

Tie moje sny...niekedy si myslim, ze su mi prekliatim. Povacsine z nich lustim predpoved buducich udalosti v mojom zivote, rodine, okoli. A niekedy mi prinesu nieco tak velmi zive, realne, ze ked sa zobudim, je mi luto, srdce mi busi a chvilu mi trva spamatat sa a zorientovat sa v tom, co/kde je realita...

Snival sa mi nadranom kratucky sen. Zivy. Zvlastne bolo, ze som si v nom uvedomovala, ze iba snivam. Pobehovalo okolo mna par psov, medzi nimi i Yashka. Bola krasna, mladucka, ostrihana ako keby mala ist na vystavu psov, ziva, vesela. Privolala som ju k sebe, radostne pribehla. Suchala som ju za usami pozerajuc sa jej uprene do oci. 

"Ako je dobre, ze clovek ma sny, ako je fajn, ze ta aspon takto zasa mozem mat pri sebe....Ako sa mas?Chybas mi!"

...a potom som sa uz prebudila...v slzach

DEN "86'

Vianoce za dverami, detvaky sa uz nevedia dockat. Ja som uprimne povedane rada, ze som dopiekla posledny z 3 druhov kolacov a v podstate dochystala vsetko co u nas v domacnosti zvykne na Vianoce byt. Dnes sme s detvakmi piekli medovniky. Ako to uz zvycajne u nas byva, tvary boli rozne, od drakov, cez Yashky, Chinookov, biele velryby...a i klasika v podobe macky, medveda, losa a anjelika. Celkom srandovne zoskupenie na tanieri :-)

DEN "85"

Taky nejaky den blbec dnes, ale i take musia byt obcas. Clovek nevie kde mu hlava stoji, beha sem a tam vybavit to a hento...Z prace na obecny urad po nove znamky pre psy na buduci rok, tokeny na vodu, do obchodu, po deti do kniznice, do dalsieho obchodu, na smetisko zaniest co sa doma extra poznasalo, .kym sa clovek zovsadial vymota, je tma. V obchode rad, vsetci akosi dokupuju posledne chybajuce veci na sviatky, pritom  sa kazdy zakvaka s tetuskou pri pokladni...- i ja. Zahovorili sme sa o psoch. Pytala sa na mojho Gordon Setra.

"Nemam uz Gordon Setra, zobrala mi ju rakovina v marci...teraz mam dvoch obrovskych bielych chlpacov."

A tetuska mi na to rozprava, ako i ona zaniesla svojho psika tohto roku k veterinarovi. Kryval a domov sa uz zivy od doktora nevratil. Rakovina bola taka agresivna, ze ho tam rovno i uspali.

Co sa to robi s tymto svetom, ze psy odchadzaju vo veku, kedy by mali byt v plnej sile a zdravi? Toho roku su znamky pre psov od obecneho uradu zlte. Dostalo sa mi cisel 13 a 14. 

"To ste mi nedali nejastastnejsie cislo..." hovorim tetuske na urade, "stacilo, ze som tohto roku prisla o jedneho psa, dufam, ze toto nebude zle znamenie".

"Berte to ako stastne cislo" chlacholi ma...

-nuz co mi i ineho zostava, snad teda bude stastne, a i cely buduci rok

DEN "84"

Zobrala som psy na prechadzku, konecne v znesitelnom prijemnom teplom pocasi po dvoch tyzdnoch slusnej zimy. Odbehli mi ako vzdy, kade tade po lese. S cimsi sa nadrapovali na lucke, az kracajuc k nim blizsie, rozoznala som parohy a uz v podstate len torzo tela srnceka. Podla toho, co bolo citatelne na zemi ho zrejme sklatila zima. Nasla som vylezane miesto, kde musel asi odpocivat hodne dlho. Ziadne stopy po nejakom boji, utoku, a ani krv. Zver si z neho zmrznuteho uz len odnasa kusky..

Luto mi ho, ale tak to chodi v prirode, ak nevladzes a nezvladas, skoncis ako potrava pre ostatnych... aby oni mohli vladat viac a dlhsie....

tu sa zrejme ulozil a lezal az kym nezmrzol...

..zver si ho potom odtiahla bokom, dalej

DEN "83"

V obrazkoch...

cesto kysne na opekance...

nas vianocny stromcek

DEN "82"

Boli sme v lese po stromcek. Detvaky s tatom mali raz dva vybrate, zamietla som im asi 6 kym som sa nepristavila pri tom, ktory sme nakoniec zobrali domov. So snehom v topankach, s mokrymi ponozkami a stromcekom nalozenym v aute sme smerovali rovno na vecierok, kde sa stretlol cely tatov team z prace. Prisli sme domov neskoro, stromcek musi pockat na zajtra, Dviha sa vietor, nemam to rada :-(

DEN "81"

Konecne, konecne sa nam oteplilo. Z -23C rano na -7C poobede. Porubali sme drevo s tatom, poukladali pod plachtu. S teplom ma prist i vietor, len dufam, ze znesitelny...

DEN "80"

Su v zivote chvile, asi kazdy ich zazil, kedy mate chut skoncit s niecim. Pred 6 rokmi som zalozila na facebooku stranku pre krajanov v Kanade. Miesto, kde mohli najst jeden druheho, kde snad dostali radu a pomoc alebo si len vymenili skusenosti a pohlady na mnohe veci. Tesilo ma to roky, mala som pocit zadostucinenia, mozno nejakeho dobreho skutku ak to pozeniem do tohto extremu....ale uz to taham len z akejsi zotrvacnosti. Mozno to citim ako povinnost...hoc neviem voci komu. Pravda je, ze by mi bolo luto byt tou, co posledna zhasne, ale svet by sa nezrutil, vznikla by nova skupinka, s novymi administratormi. Nemam uz sil tahat nieco, kde sa v mensine citim ako v este mensej mensine.....

DEN "79"

-26 C rano...

Pocasnici vecer znova vytasili vystrahu pred extremnou zimou. Sme uz pravdupovediac unaveni. Uz by dobre padlo oteplenie, vsetkym...

S detvakmi sme dnes mali zubara. Vzdy sa tesia, lebo ujo Zubnik ma "truhlicu pokladov", z ktorej si vyberaju hracku po skonceni prehliadky. Je uzasne vidiet aku silu ma motivacia, ako detvaky radostne a bez problemov spolupracuju. Usta otvorene dokoran robia vsetko co im zubny technik kaze, pozeraju pri tom TV co je namontovane na strope a niektore - ako moj mensi detvak, si do toho este i hmkaju do rytmu hudby z rozpravky. Dopadli sme uspokojivo - ziadne kazy, az na to, ze momentalny vyber hraciek v truhlici nebol podla predstav detvakov :-)

Od zubara sme sa domov ponahlali na skolsky Vianocny vecierok. Evkina trieda prezentovala Vianocne zvyky krajin, z ktorych pochadzaju. Nas starsi detvak obleceny v siltovke so slovenskym znakom, tricku so znakom, v narodnych farbach a s vlajkou ako plastom dostal od spoluziakov prezyvku "Queen of Slovakia". Herecka z nej veru nebude, kedze sa postavila prilis daleko od mikrofonu a nebolo pocut slova, co i tak placho predniesla. 

DEN "78"

-25C rano, pokracujeme v mrazivom pocasi. Ked uz i moja sefka na poste uzna, ze co je moc je moc, tak uz asi i lokalnym dochadza trpezlivost. Kupili sme drevo dnes, vydrzi na par tyzdnov snad a bude treba dokupit dalsie. Lezoviska srn uz pribudli i blizucko pri dome, v podstate pri schodoch od domu. Macky mi zleniveli a uz ich to vonku vobec netaha. Psi uz mi maju tiez dost, zvyknu sa nahanat a blaznit po celom ich vybehu a uz sa skor snazia setrit si energiu a hreju sa jeden o druheho v bude. Odpocitavam kolko dni este nez to ma podla predpovede polavit....

Psom uz ani nema zmysel davat teplu vodu, zamrzne to okamzite. Lad vyduje spodok kybla tak, ze sa divim, ze im este nepraskol...

Detvak cita kocurovi Chibovi :-)

DEN "77"

Minule Vianoce sa ma detvaky udivene spytali, preco Santa nedoniesol nic mne a tatovi...

"Nuz doniesol, ale on to nam rodicom nosi tak v priebehu roka, ked cosi potrebujeme"...vybrdla som z toho, a konieckoncov som odpovedala pravdivo.

Nikdy sa ma nespytali co ma Santa priniest mne, ale dnes som im to prezradila po tom, ako doniesli zo skoly vysvedcenia. Nepotesili ma...

"Velmi si zelam, aby mi Santa doniesol lepsie "report cards" od vas nabuduce".

Citajuc Evkin report, vidim samu seba v jej veku...a chapem presne moju mamu ako sa vtedy nado mnou trapila a dumala. Dieta sedi zasnivane v skolskej lavici, hlava odvratena k oknu kuka celu hodinu kdesi na kopce, do sadu. Ziacka knizka sama poznamka. 

"Zabudla domacu ulohu"

"Zabudla si doniest skolske pomocky"

"Zabudla.....to a hento"

...pamatam si ako mama s otcom riesili co to so mnou je, preco mam deravu hlavu.

Dnes to pripisujem tym nasim umeleckym genom v rodine, urcitemu podivinstvu umelcov. Jednoducho som z toho vyrastla a pochybujem, ze by so mnou cosi narobil psycholog ci ine "napravne metody". Evka zabuda tiez. Sustavne si zabuda priniest domov knizku a pisanku na domace ulohy...cize jej to zakonite znizilo znamku. Cita rada, cita rychlo, ale sloh je problem. Teda nie sloh samotny ako taky, ale skor tema. Ked ju nezaujme tema, ma problem zosmolit par viet. Ked ju zaujme, ma hotovu celu stranku coby-dub. Neviem, zamyslam sa nad nou a mozno este viac nad vyznamom tejto casi vyucby v jej dalsom zivote. Ak by som mala byt ferova, aj ja mam a mala by som problem napisat stranu slohu za 5 minut na temu, ktora mi nic nehovori. Bohuzial, moja ferovost bokom, toto po nich chcu v skole a nas detvak by podla odporucani mal "rozsirit svoj obzor zaujmu i na temy ine nez su draky". S touto castou suhlasim a preto sme sa jej doma snazili navrhnut iste  temy, oblasti zivota a veci, ktore ju zaujimaju a dokazu nadchnut, hoc su u nej i tak na prieckach nizsich, kdesi hlboko hlboko pod drakmi. Matematika - taktiez tam vidim seba. A taktiez mam pocit, ze to nase rodinne umelecke nadanie sa jednoducho s matikou nesnubi. Trapi sa, snazi, ale je pomala a chybaju zaklady, co by ju posunuli rychlejsie vpred. Usudili sme s tatom, ze nevyhnutne ideme doma drilovat detvaka nasobilku. Akokolvek podivne to znie, v skole ich ju neucili, nepozadovali vediet naspamat. A teraz nielen my s detvakom latame a platame danu dieru vyucovacieho systemu...Pomoc - neziada o pomoc. Tusim tam tiez z casti vidim seba. Plachost, hanblivost a v jej pripade hadam i trosku hrdosti....

Druhy detvak sa ako tak drzi...az na jej zatatost a srdy ked jej cosi nejde. Jednoducho usudi, ze je to moc tazke, ani neskusi,  hned sa zatne, nafuci a nehnete s nou. Doma este predtym skor spusti mnaucanie, knucanie a potom pride nafucanie. Je sikovna ked sa snazi, az na to, ze niekedy sa snazit nechce a vzda to pred tym, nez sa vobec o cosi pokusi. Vidim to skor ako vyzvu smerovat a modelovat, jej povahu. Crty, ktore jej brania v tom, aby napredovala. Nieco, co musi vediet v sebe potlacit a zmenit, nieco cim si sama skodi a stazuje pracu s nou ucitelke, mne i Evke ak s nou robi domace ulohy.

Detvaky vidiac ma smutnu a sklamanu, slubili, ze sa posnazia a Santa mi tak splni prianie. Buduce vysvedcenia budu vraj lepsie....

DEN "76"

Otepluje sa, zvianocnieva sa a zacinam vypekat. Nie celkom moja oblubena cinnost, ale tie tri druhy kolacov, co u nas mavame na Vianoce este zvladam. Dnes som napiekla za krabicu plnu Macacich oci. Tato ich nahlasil do MENU na ich pracovny vianocny vecierok, a kazdy vraj umiera od zvedavosti co to za zazrak co sa vola "Cats' eyes" ide doniest ;-) Detvaky doma  praktizuju kazda svoju cast na skolsky Vianocny koncert a spolu dokopy je to skor suce na blazinec. Macky mi po tyzdni dnu skomfortneli a uz ich to ani nahodou netaha von. Psy si uzivaju slniecko a prehanaju sa po vybehu..ulava po tych dlhych zahmlenych studenych dnoch...

DEN "75"

Mam taky sen, mozno na dochodok...

Obyvat maly utulny zrub niekde vo West Kootenays, zasity  medzi smrekmi a borovicami, s vyhladom na jazero. S krbom a hojdacim kreslom. Zo starou drevenou dlazkou plnou skrabancov a odrenin, kde to bude uplne jedno ci pribudnu dalsie. Moj pes bude so mnou chodit von a dnu, von a dnu i so spinavymi labkami, i zasnezeny ci mokry. Vysucham ho starym uterakom a on sa spokojne usalasi pred pecou. Ja na hojdacom kresle, on mne blizko pri nohach so srstou teplou od salajuceho ohna v peci...Pustime si radio, alebo budeme spolu lustit krizovky zo Slovenska dokym nam nepadnu oci a nezalezieme ja do postele a on k posteli :-) 

DEN "74"

Konecne nadisiel ten pre detvaky tak ocakavany den - Ranajky so Santom. Cele mestecko, teda rodinky s detmi sa zidu v mestskej sale, kde sa odohravaju rozne akcie mestecka a naranajkuju sa spolu, odfotia a posedia na kolenach Santa Klausa a dostanu darcek. Mila akcia, uz tradicna. Starsi detvak dostal do daru 500 stranovu knizku, je este ani nie osem hodin vecer ked toto pisem a uz jej zostava docitat asi len 60 stranok. Jasna tatova dcera :-) Ked uz sme mali cestu do mestecka, spojili sme to s pracovnou. Bilancia dnesneho mojho prania co sa zostavy ponoziek tyka:

Nase: -2

Cuzdie: +1

Poobede zima nezima, bolo treba ist po vodu. Teplota stale okolo -21C, bohuzial stalo sa, coho sme sa bali a trochu i tak ocakavali. V hadici veducej z cisterny na voziku sa utvorila ladova zatka a voda nevytekala. Nezostavalo ine, len zaviest vlecku s cisternou plnou vody do vyhrievanej garaze a nechat ju tam par hodin aby to rozmrzlo. Rozmrzlo uspesne, prud vody neskor z hadice vyplul par kusov ladu a vodu sme uspesne preliali do nasej cisterny v zemi. Dnes som nedokumentovala vozenie vody, pridavam preto starsie fotky, tak pre ilustraciu :-)

Tu nechavame vlecku "rozmrznut" ked sa stane, ze kvoli ladu v hadici nevyteka...

takto potom naplname nasu cisternu v zemi...

Za ten cas, kym voda vytekala, vyskusali sme s tatom moju novy svietivo oranzovu sekeru. Je sice lahsia a kratsia ako moja stara, ale zvladla som to snou fajn. Myslim, ze nam to spolu pojde :-)

DEN "73"

Zima pokracuje, rano sme sa prebudili do -28C, o chvilu to kleslo na -29C...a postupne chvalabohu smerom nahor k nejakym 23C. V kose ako tato mam vzdy nervy,  ci nastartuje auto, ci sa spusti pumpa na vodu, ci nam este splachne zachod, ci nam este pojde tepla voda ak nezamrzla trubka dolu pod domom, ci zvery este zvladaju...lebo cim dlhsie, tym menej to zvladame i my...

Takto bolo zrana...

...a neskor sa trosku oteplilo, prisli sa napast srny

DEN "72"

-27C, cakame na skolsky autobus, dupkame, kruzime, hybeme sa...deti mi po case zacnut mraucat, ze je zima. Zabehnem dnu pozriet na hodinky - meska uz 19 minut...Davam autobusu nanajvys 5 minut a deti zostavaju doma. A tak i je, autobus neprisiel, doma si nachadzam uz len odkaz na telefone a mail zo skoly, ze nepride, lebo sa mu nepodarilo nastartovat. Deti sa celkom tesia, neplanovane dnove prazdniny. Az na to, ze ja musim na obed do prace. Zaveziem ich do kniznice, kde si tisko citaju a hraju sa 3 hodiny. Teploty nepolavuju. S tatom testujeme block heater na autach, na Titane ho jasne pocut pracovat, z Xterry len ticho :-( Vecer zrazu bum, a zostavame v tme, skoro cele mestecko az na par ulic, v -27C. Tato s detvakmi zasadnu na koberec, nasadia na hlavy celovky a hraju sa hru, kde sa hadze kockou kto prvy pride do ciela. Na stole horia dve sviecky a v peci par polien. Vdakabohu za pec, inak by s tmou prisla i zima...

DEN "71"

Zima je, clovek vydrzi vonku len par minut a uz ma mravce vsade. Z Peace river sa pari ani coby tiekla vriaca. Pozorovala som stlby pary stupajuce do neba, plaziace sa celym udolim haliac ho do hmly, studenej, pichlavej, hustej, sivej. Clovek pozoruje ako sa bezne veci v zivote v mestecku menia, kvoli pocasiu. Ludia nechavaju auta bezat ked potrebuju vybehnut do obchodu ci vybavit cosi ine. Clovek ma pocit, ze zije v meste duchov, kde nastartovane auta stoja kdesi kamsi, prazdne, bez soferov, nezamknute. Vraj najmenej do konca tyzdna este budeme musiet zniest tuto kosu. Dufam, lebo je to napor na vsetko, na auta, na trubky s vodou v dome, samozrejme na psy, na nas tiez, hoc sa pohybujeme vonku co najmenej treba...

Peace river zamrza...

 

DEN "70"

V noci chodil ujko Mikulas...Detvak ma vcera sice nahneval, chvilu presedel v kute, ale nejako sme si to vysvetlili a hadam nejaka lekcia padla na urodnu podu. Takze uhlie sa nekonalo, namiesto toho dostali nadelenych kopec dobrot v cizmickach. Vonku je stale kosa, dnes rano sme cakali na skolsky autobus 25 minut v -17C. Clovek ak nechce primrznut k zemi, musi chodit. Vydupali sme s detmi utvary, za ktore co by sa nemuselo hanbit ani UFO v suvislosti s ich kreaciami v lanoch s obilim :-) Psiky dostavaju horuci vyvar, macky spia dnu, ja sa zahrievam rubanim dreva. Stale nemam v prevadzke velku sekeru a tak sa morims mensou, co sa mi do klatu casto zasekne ako do lepidla. Mam pocit, ze viac sa dlhsie trapim s vyslobodzovanim sekery ako vlastnym rubanim dreva. Zajtra a pozajtra idem do prace a nazbieral sa mi uz i plny kos spinaveho pradla, cize ma caka i pracovna. Ked tak kukam do kalendara, nacim mi pomaly uz  i vypekat....

Ako bonus vam dnes prikladam fotku mangela, co som zachytila v momente, ked sa vychitil pre cosi von...Zimne bagandze, vetrovka...a gatky. Tot jeho adekvatne odetie do -17C :-D

DEN "69"

Kedze je vonku zima zimisko, macky spia s nami dnu. Chiba schytila akasi patalia a cely den dnes odbiehal vonku vracat. Zostala som spat dolu na prizemi s mackam....len vtedy clovek zisti preco prespia cely den...lebo v noci im potom nieto konca kraja. Skacu po dreze v kuchyni, po stole, nudia sa a mraucia na deti spoza zavretych dveri, lozia po spiacom cloveku, lizu mu nos a vlasy...a potom su k ranu take unavene, ze zaspia ako anjeliky v klbkach pri vasich nohach ci hlave... Chibo po 24 hodinovej diete spustil rano hladny skrek, snad mu len nesadli nove chrumky a bude ok.

DEN "68"

Pocasnici vytasili predpoved, ktora nastoli "krizovy rezim" u nas doma na dalsie dva tyzne. Teploty pod -20C znamenaju, ze macky sa presuvaju k nam dnu do domu. Do bud som napchala za cely novy bunt slamy a psy budu dostavat horuci masovy vyvar 2x denne. Najvacsia sranda a moment prekvapenia je, ked sa so slamou sukam dnu do budy a cakam, ci sa moj zadok este prepcha cez ten maly vchodovy otvor. Hura....toho roku sa este pomestim :-) Drevo sa presusa naskladane pri peci, do zasoby a auta prespavaju zapichnute v zastrckach...

Ilustracna fotka z cias, ked Chika bola este malicka, ale takto vyzera vchod do budy, cez ktory sa musim prepchat :-)

Macaci pristresok...

slama a lamia vlna vo vnutri macacej "budy"