"Nebojis sa tam?"

To je otazka, ktoru dostavam zo Slovenska pomerne casto. Bojim aj nebojim. Clovek by bol blaznom zit tu, ak by videl strasidla za kazdym rohom a v kazdom suchnuti a buchnuti...a clovek by bol takisto blaznom, keby tu zil s postojom velkeho frajera, co sa nicoho neboji. Je to skor o respekte, o strachu, ktory je napomocny, nie znicujuci. Clovek musi byt pripraveny, musi ratat so vselicim, ale nesmie byt otrokom strachu z toho, co sa moze stat. 

Jednym zo sposobov ako tu byt v strehu je pocuvat vlastneho psa. Fungujeme tu vsetci so psami, co nie su gaucovi milacikovia, nespia nam na posteli pri nohach, ale voku v budach so slamou i v -30C.  Velki, hunati, ostraziti, hlasni .....verni a milujuci svoje rodiny. Deti sme naucili, ze kedykolvek su vonku a Yashka zacne stekat, maju okamzite nacupitat dnu. Nikdy neberiem jej stekot na lahku vahu, je to jej praca a preto sa vzdy aspon pozriem, ktorym smerom steka. Viem rozoznat akusi farbu a naladu v jej hlase a vo farbe rozdielnu pricinu jej stekania. Ci je to z radosti ze spolu ideme na prechadzku, ci je to len take to povinne "haf" ked popred nas prechadzaju susedia, alebo nie take caste a zurive "haf", ked sa cosi mota okolo domu. Dava mi istotu vzdy ked som von, spolieham sa na nu, ze je vsade naokolo bezpecno. Na jej pleciach lezi vaha zodpovednosti za bezpecnost 4 ludi a 4 maciek v tomto dome...

Yashka, Nas alarm a kamerovy system v jednom...

Vselico sa prihodi v divocine a tunajsi velmi dobre vedia, ze sa to prihodit moze. Par prihod, co sa tu hore udiali nedavno, vsak zanechalo i miestnych a skusenych  v stave, ze nad nimi len nechapavo krutia hlavou...

Claudia Huber a jej priatel Mathias Liniger si splnili sen. Sen o Kanade a o svojom malom domceku kdesi v divocine Yukonu. Do Kanady prisli zo Svajciarska pred 8 rokmi a len nedavno sa stali kanadskymi obcanmi. V strede nicoho rozbehli svoj business s ubytovavanim a sprevadzanim divocinou, zvacsa pre turistov  z Europy. Kupili si tu stena Malamuta a zili jednoducho svoj sen. Svoj sukromny raj a resort nazvali "Breath of Wilderness"...

Obaja velmi skuseni co sa zivota v divocine tyka, sprevadzali nou tych menej skusenych. Paradoxy zivota...Jeden obycajny vikend, v sobotu o 11 doobeda k ich domu prisiel Grizzly a zbuntosil ich psa Konu. Mathias vysiel von ukludnit ho, zbadal medveda a vratil sa do domu po svoju pusku. Medved sa po chvilke obchadzania cez okno vopchal do domu. Mathias a Claudia vybehli von, Grizzly si v nahanacke vybral Claudiu, dobehol ju a zautocil na nu. Mathias ho napokon zastrelil a dorananu Claudiu zaviezol do 50 km vzdialenej nemocnice. Na obed uz bola prehlasena za mrtvu. Bola laskou jeho zivota, zenou, ktora nemala problem narabat s motorovou pilou a pilit vysoke stromiska. Vysetrovanie a pitva preukazali, ze medved bol starsi, asi 170 kilovy a hladny. Miestni vraj vzdy mali pred medvedmi respekt, ale teraz maju obrovsky strach...Nie, toto nebolo typicke, zvycajne, predvidatelne, jednoducho normalne spravanie normalneho medveda, a to ich strasi....

Par clankov k tomuto pribehu:

Grizzly bear entered Claudia Huber’s house before fatal attack

A leap of faith took them to the Yukon. Now a bear attack has left their adopted community reeling

Claudia Huber bear mauling: Grizzly was hungry but not ill

Prve co pride ludom na rozum, ked rozmyslaju medzi cim to tu asi zijeme je medved. Ale to nie je predator, z ktoreho mam ja uplne najvacsi respekt a strach. Tym je...puma. Pumy sa ozaj bojim. Nespi potvora ani v zime a tazko je zacut jej macaci makky krok, spozorovat ju vo vysokej trave ci hore na konari stromu, kde striehne na svoju korist.

A tak si pockala i na Stevena Campbella, pri praci na juhu od Grande Prairie. So svojou partiou cistili oblast kvoli pokladaniu rur. Z nicoho nic, ucitil na svojom chrbte tazobu. Myslel si, ze kamarati sa blaznia a ktosi z nich sa na neho zo srandy ovalil. Az neskor si uvedomil, ze na nom sedi puma. Vystriehla si ho vystresovana a vyhladovana ako najutlejsieho z partie, prave vtedy, ked sa oddelil od ostatnych a presiel sam na druhu stranu traku. Striehla presne na tu chvilu, po vytypovani si svojej obete a jej dlhom prenasledovani. Naucenym tahom sa mu snazila pazurmi rozrezat tepnu, roztriestit lebku a zlozit tak svoju korist k zemi. Traja jeho partaci mu hned dobehli na pomoc, mlatiac pumu palicami a pastami. Ta sa na nich len divala s vyrazom, ze jej je to jedno. Akymsi zazrakom sa  ju Stevenovi podarilo zo seba zhodit na zem. Ani sa nesnazila ujst, len sa odplazila pod track, este odtial skocila po dalsom z partie a utiahnuta tam cakala na dalsiu prilezitost. V skutocnposti sa uz dockala len svojej smrti. Zastrelila ju tam privolana policajna hliadka. Stevena to stalo ciastocnu amputaciu ucha a 30 stehov...a strach a nocne mory snad do konca zivota. Pitva preukazala, ze puma bola podvizivena. Jasne, toto sa doteraz este nikdy nestalo, nepochopitelne a nenormalne spravanie predatora. Ozaj take nepochopitelne? Najpravdepodobnejsie bol vraj danym pracovnym ruchom a zmenenim lokality naruseny a zmenseny jej revir, nutiac ju hladat si potravu medzi tymi, ktori ju o nu postupne pripravili...

Clanok a video k pribehu:

‘I thought I was going to die': Pipeline worker attacked by cougar shares story

Ci mi to nahana strach? Samozrejme, ale nechcem sa stat jeho otrokom. Mam vacsi respekt, viac si vsimam pohyb v sere, sum a ruch, viac spozorniem, ked Yashka zacne stekat. Tak ako nedavno vecer, ked som zanasala na noc nase macky spat do ich pristresku. Yashka ma vtedy vzdy registruje. Postoji pri plote, uisti sa, ze som to ja a pocka, kym sa zasa stratim v dome. Pozoruje co nesiem, akoby kontrolovala, ze je vsetko ako bezne...aj bolo, dokym nezacala zurivo stekat. Po nedavnych pribehoch s grizzlym a pumou mi  nebolo vsetko jedno. Bolo to to najpodozrivejsie a najvystraznejsie "haf", smerom dozadu do lesa. Zastala som, pozerala tym smerom a v sere sa snazila zachytit aspon nieco. Zbadala som ju. Asi 10 metrov za budou, uplne hore na spici stromu sedela velka sova. Chvilu do seba nechala stekat a potom rozprestrela obrovske kridla a zaletela naspat do hustej tmy stromov. Chvalabohu macky uz boli v bezpeci. Pamatam sa ako mi suseda rozpravala o velkej sove, ktora sediac na vysokom smreku pred ich domom jedneho pekneho dna schmatla  ich kocura...

Je mi jasne, ze ked bude chciet, vystriehne si ta velka guca na strome chvilu, ked nase macky uz nebudu v bezpeci mojho narucia a pristresku, ale i o tom je zivot tu hore. Treba ozaj ratat vzdy so vsetkym, a zjavne uz i s tym, co sa zatial este nikdy nestalo. Strach tomu nepomoze, len ten respekt, ostrazitost, zdravy rozum a v tom najhorsom potom uz asi len to stastie...

Vlajka

V nedelu to bude presne 50 rokov odkedy prvy krat zaviala na zrdi pred parlamentom v Ottawe novodoba kanadska vlajka. S ohladom na historiu Europy je tych 50 rokov pomerne smiesne cislo, polovica zivota jedneho zdraveho dlhozijuceho cloveka. Este stale ziju podaktori, co jej premieru  zazili  na vlastne oci i usi. Mam ju rada, bez ohladu na moj vztah ku krajine, ktoru reprezentuje. Mam ju rada i cisto povrchne opticky. Cerveny javorovy list medzi dvoma cervenymi pasmi po stranach, symbolizujucimi krajinu, co sa rozprestiera od jedneho oceanu po druhy. V dnesnej dobe je uz vzita, respektovana medzinarodne a po desiatkach rokov konecne i celonarodne ...v dobe jej vzniku tomu  tak nebolo. Rodila sa tazko, dlho a nie vsetci mali z jej zrodu uprimnu radost. Dokonca sa jej prichod na svet spaja s velkymi demonstraciami zastancov starej vlajky, nesucej zjavne dedicstvo a znaky britskeho imperia. Vznik kanadskej vlajky je spojeny s tisicmi navrhov od obycajnych ludi, s neskutocnym kolotocom rokovani politikov a s vyradovanim navrhov v tajnych hlasovaniach. S vasnivou celospolocenskou debatou  (The Great Canadian Flag Debate), demonstraciami a dokonca s rozkolmi vo vnutri kanadskych rodin. To vsetko si ja pamatat samozrejme nemozem, ale pamatam si zrod inej vlajky....Zazila som rozpad Ceskoslovenska. Matne sa mi vybavuje debata vo vtedajsom parlamente o novych statnych symboloch oboch novovzniknutych statov. O tom, ako ziadny z nich nesmie prebrat symboly zaniknuteho Ceskoslovenska. Ceska republika vtedy skusala zmenu odtienov farieb, proporcii...a kedze nic z toho nefungovalo existuje dalej pod starou znamou ceskoslovenskou vlajkou. Vybavuje sa mi titulna strana januarovej Slovenky, kde som slovensku vlajku uvidela po prvy krat. Casopis lezal na Novy rok 1993 na stole medzi vianocnymi kolacmi a pamatam sa, ako sa ma moj oco opytal: "Tak aka je ta nasa nova vlajka? Ukaz...Aha, no dobre".....Jej prichod bol tichucky, bez debat, rozkolov v rodinach, bez nesuhlasu ci suhlasu. Prisla a bola prosto vzata na vedomie...

3 navrhy, ktore postupili do posledneho hlasovania komisie, a z ktorych nakoniec vitazne vzisla dnesna kanadska vlajka...

Galeria navrhov kanadskej vlajky:
Navrhy vlajky (slideshow)

Par clankov k teme:
50 rokov kanadskej vlajky

Vznik kanadskej vlajky

Flag of Canada

Proposals for Canada's flag: Past, present and future

Nech uz prisli a vzisli akokolvek a z cohokolvek su na svete, i ta kanadska, i slovenska. Obe su mi drahe a srdcu blizke rovnako. Ta kanadska ma v nedelu sviatok, tak vsetko najlepsie Kanada, vybrala si si peknu a zmysluplnu vlajku!

                                                        "The Great Canadian Flag Debate"

Kanadska vlajka vztycena po prvy krat, 15. februara 1965

Kratko o vzniku kanadskej vlajky 

IMIGRANT

Pred dvoma dnami to bolo prave 10 rokov co som prisla do Kanady. Uz 10 rokov nosim nalepku IMIGRANT. Co to je? Definicia v knizkach je pomerne jednoducha - jedna sa o cloveka, ktory opusti rodnu krajinu, aby sa natrvalo usadil v inej. 

"Kedykolvek ludia rozoberaju klady a zapory imigracie, nikdy by sa nemalo zabudat na to, ze imigranti su individualne ludske bytosti, ktorych zivoty sa nedaju uhladeno vtesnat do hranic narodov - a ze ako ludske bytosti su vsetci jedinecni a rozdielni." (neznamy autor)

Ake pravdive...Imigrant je v ociach spolocnosti akosi automaticky clovek, co odisiel z rodnej zeme do inej krajiny za lepsim a ma sa tam lepsie. Nie, necitim sa prijemne byt takto onalepkovana. Kazdy z nas, kazdy imigrant ma svoj dovod odchodu. Niekto siel za pracou, niekto za laskou, niekto za snom, niekto sa len tak jednoducho kdesi zabudol alebo zasekol a uz sa mu nechce dalej...nie vzdy to bola cesta za "lepsim". Kazdy z nas si v novej krajine cimsi presiel alebo prave prechadza....a nie vzdy je to "lepsie" ako doma.  Ked odidete z rodnej zeme, ani len netusite do coho sa vrhate. Netusite ako to zmeni vas, a netusite ako to  zmeni postoj niektorych ludi voci vam. Netusite, ze existuju iste fazy prezivania imigracie. Prosto prezivate, zo dna na den, mnohe nechapete, bojujete so sebou, so svetom, v ktorom momentalne ste, i s tym, ktory ste opustili...

Ani ja samotna ako imigrant som donedavna netusila o "fazach imigracie". A ze som si ich ale prezila vsetky! Zrazu mi to cele dalo zmysel. Pochopila som spatne samu seba a svoj boj s tym kto som a kde som. Posnazim sa teda popisat vam ich, tak ako som o nich citala,  i tak ako som ich osobne prezivala ...

FAZA MEDOVYCH TYZDNOV: V novej krajine zacinate s pozitivnymi ocakavaniami a pozitivne naladeni. Je tam vzrusenie zo vsetkeho noveho, velke ocakavania. Spoznavate nove veci, nove vone, nove chute. Nove problemy beriete ako sucast este nepoznaneho, kedy vsetko nove je vlastne vzrusujuce. Zaoberate sa naliehavymi problemami typu zalozenia si uctu v banke, vybavenia zdravotnej karticky, vodicskeho preukazu, najdenia prace, skoly, lekara, zubara, gynekologa. Vsetky tieto vybavovacky su spojene s patricnou davkou euforie sprevadzajucou ich uspesne vyriesenie. Pamatam si na moj prichod. Vsetko bolo nove, ine. I ked pre mna tato faza trvala kratucko, kedze som dorazila do casti Kanady, ktora bola prilis vzdialena tej mojej vysnivanej so stitmi hor a divocinou. Pomerne velmi skoro som sa prehupla do druhej fazy...
FAZA ODMIETANIA: Faza medovych tyzdnov sa skonci a nasleduje riesenie problemov s dopravou (autobusy meskaju), s nakupovanim (nemozete zohnat vase oblubene veci v obchodoch), problemy s komunikaciou (nechapete idiomy, hovorove vyrazy). Zda sa vam, ze ludi nezaujimaju vase problemy, jednoducho na vas kazdy kasle. Mozno vam i ktosi pomoze, ale v skutocnosti aj tak vobec nechape vase podla neho asi malicherne starosti. Zacnete si postupne namyslat, ze ludia vo vasej novej krajine vlastne nenavidia priselcov. Casto to moze viest  k tomu, ze zacnete byt agresivny, zacnete sa stazovat na novu krajinu a jej obyvatelov. Zacnete nelichotivo hodnotit nasincov ako celok a system v celej krajine. Je dolezite si uvedomit, ze tieto pocity su realne. Tato faza je rozhodujucou, kritickou  fazou co sa kulturneho soku tyka. Je nazyvana fazou odmietania prave preto, ze v tejto faze ako imigrant zacinate odmietat novu krajinu, stazujete sa na kopec veci a vidite len to negativne. V tejto faze sa bud stanete silnejsimi a zostanete, alebo vas to natolko zlomi, ze sa vratite naspat odkial ste prisli (psychicky, fyzicky, alebo oboje dokopy). Bala som sa rozpravat, vsetko som si prekladala v hlave skor nez som sa odvazila cosi povedat. Hladala som v obchode vsetko, co zodpovedalo veciam poznanym zo Slovenska. Neriskovala som pouzit nepoznane, vyslovit neiste, nepremyslene. Velmi skoro mi bolo jasne, ze "Ako sa mate"? Kanadanov vobec nezaujima. Boli pre mna zrazu taki a a onaki. System fungovania veci v Kanade mi prisiel postaveny na hlavu asi vdaka par zazitkom s presadzovanim by-laws a aktivnymi susedmi, ktori na nas zalovali. Hnusilo sa mi to. Takisto drahi neosobni veterinari, skarede domy z papiera, zima bez snehu, roje komarov a ....skratka vsetko bolo zle. Ale zostala som, hoc som vela krat mala chut vratit sa na Slovensko...

FAZA REGRESIE: Ak ste sa vytrapili v druhej faze, mozte sa ocitnut vo faze akejsi regresie kedy sa budete vracat spat. V tejto faze kulturneho soku zacnete rozpravat prevazne len rodnou recou, pozerat programy v rodnej reci, pocuvat len hudbu z rodnej krajiny, uprednostnovat jedla typicke pre domovinu. Uvedomite si, ze sa pohybujete exkluzivne v okruhu krajanov a odmietate stretavat sa s domacimi. Vela casu stravite v staznostiach na novu krajinu, kritizujete ju. Je mozne, ze v tejto faze si pamatate alebo sa sustredujete len na to kladne z rodnej krajiny, co prehnano prikraslujete. Zabudate na vsetko negativne, az sa zacnete divit sami sebe preco ste vlastne odtial odisli. Rodnu krajinu v tejto faze vnimate len ako uzasne dokonale miesto, kde vas zivot bol vlastne rovnako dokonaly. Samozrejme toto nie je objektivna pravda, len iluzia, vytvorena krizou kulturneho soku...Snazila som sa vsemozne zapadnut do skupinky krajanov v Kanade. Rodna rec bola nieco, co bolo nadovsetko. O Kanadanov som nemala najmensi zaujem. Boli pre mna len kazdodennou nutnostou, dost na to, ze som ju musela akceptovat, nechcela som ju este i vyhladavat. Bolo mi smutno za Slovenskom, zostala mi tam rodina, kamarati, Tatry. Preplakala som po skole vela hodin na lavicke v parku. Rozmyslala preco som vlastne v tom skaredom rovinatom Ontariu, v dome so spolocnou stenou s divnymi susedmi. V krajine, ktorej je sum a fuk, ze mam Mgr, ci PhDr. zo socialnej prace, a ktora mi ponukla prat pradlo dochodcom, lebo to je to jedine, na co sa moje "vzdelanie" hodi. Preplakala som cesty domov z prace, kde som za minimalnu mzdu kupala a strihala psy. S kolegynou, ktora ma vyuzivala, pohryzena psom, co v zivote nikomu neublizil, ohovorena zakaznickou, ktorej som urobila laskavost...skratka cely svet sa mi v Kanade rucal a doma bolo daleko, tak krasne a zrazu tak daleko a nedostupne...
FAZA ZMIERENIA: Prichadza ak uspesne prezijete fazu regresie. V tejto faze nachadzate vacsiu istotu v jazyku, citite sa pohodlnejsie a istejsie co sa kultury a zvykov novej krajiny tyka. Existujete bez pocitov uzkosti. Stale mozete mat mierne medzery vo zvykoch, v jazyku, ale ste ovela lepsie zaklimatizovani a uvedomujete si, ze ziadna krajina nie je omnoho lepsia nez ta druha - je to vsetko len v odlisnom sposobe zivota, zvykoch, v odlisnych kazdodennych problemoch a sposoboch ich prekonavania. Akceptujete zvyky, tradicne jedla a kulturu novej krajiny, dokonca mozete niektore z tychto veci uprednostnovat pred tymi z vasej domoviny. Uvedomujete si, ze svoj zivot mate vo vastnych rukach a je len na vas ako ho budete zit, neexistuje jedina mozna cesta lepsia od druhych, kazda je odlisna. Nakoniec sa udomacnite v novom prostredi a uvedomite si, ze to nie je zle. Navrati sa vam zmysel pre humor a dokazete si vystrelit a zasmiat sa i sami na sebe. Zistila som, ze krajania nie su automaticky zarukou priatelstva. Zistila som, ze mi nechybaju stretnutia s nimi, kedze  napriek spolocnemu rodnemu jazyku si aj tak nerozumieme a zijeme mnohi v uplne odlisnych svetoch. Zistila som, ze sa netreba bat novych veci v obchodoch, a ze je celkom sranda experimentovat. Pristihla som sa, ze pozeram filmy vo francuzstine s anglickymi titulkami a pocuvam lokalne radio. Zistila som, ze prd zalezi, ci mam prizvuk a Kanadania sa mi nesmeju ani ked tresnem somarinu, ci skomolim vetnu stavbu. Zistila som, ze sa rehocem sama na sebe ked vypustim z ust blbost alebo sa strieskam na zladovatelom chodniku aka som dlha. Zistila som, ze Kanada je krasna, len si treba ist dalej za svojim snom. Ked sa "vylodite" na jednom konci, nestaci plakat, ze ste chceli na ten opacny. Zistila som, ze zivot mam naozaj vo vastnych rukach. Je mi jasne, ze Kanada je ina ako Slovensko, nesnazim sa zmenit ani ju a ani Slovensko. Prosto som zrazu pocitila a uvedomila si, ze uz mam domov i tu...

SPATNY KULTURNY SOK: Poslednou moznou fazou je akysi spatny kulturny sok. Ten sa vyskytne ak sa po dlhej dobe vratite spat do rodnej krajiny. Pri kazdom mojom navrate domov na Slovensko si uvedomujem, ze sa vraciam do krajiny, ktoru uz vlastne nepoznam. To moje Slovensko existuje uz len v mojich spomienkach. Je to ako ked po rokoch stretnete najlepsieho priatela. Je a uz to nie je on....

Kedze sme kazdy jedinecna ludska bytost, nemozno prehlasit dane fazy za nezvratne pravidlo. Clovek je tvor nevyspytatelny. Nie vsetci imigranti musia automaticky prezit vsetky fazy v danom poradi. Niekto prezije vsetky, ale poprehadzovano, niekto preskoci jednu, dve a z prvej sa moze rovno ocitnut vo stvrtej. Jeden ich vsetky prezije za tyzden, ci v rozpati trvania jeho work permitu, niekto ako ja v rozmedzi desiatich rokov...

10 rokov  ma v Kanade naucilo, ze spolocna rodna rec mimo rodnu zem este nie je zarukou porozumenia. Ked totiz stretnem v Kanade krajana vo faze odmietania, asi tazko mi uveri, ze ja som tu spokojna, stastna...a doma. Takisto je tazko predstavit si, ze nateseny cloviecik po dvoch tyzdnoch v uzasnej Kanade pochopi krajana, co to tu po rokoch bali a ide z tohto blazinca naspat domov. Ten co trci v meste kde to vzdy bolo a je vyhodne a kde sa cena jeho domu uz strojnasobila od cias, ked ho kupil asi tazko pochopi toho, co zije v chatrci s kadibudkou kdesi na severe. Uveria si vsetci tito navzajom to co citia k tejto krajine? Nie, v to nedufajte...

A co mojich 10 rokov vo vztahu k domovine? Naucila som sa, ze netreba verit oficialnym taraninam o tom, ako nas imigrantov budu nateseno cakat naspat na Slovensku, pretoze prinesieme novy pohlad na veci, nasu rozhladenost, nase skusenosti zo sveta a zmenime cosi, co nikto doma zmenit nevie. Pravda je, ze odchod z rodnej zeme sa neodpusta a kritika spoza hranic je nepripustna. Za hranicami uz nemate pravo zaujimat sa o dianie v domovine. Zavru za vami obrovske dvere a zapadne zavora. Kedze to uz viac nie je vasa povinnost, nie je to uz viac ani vase pravo. Darmo mate na Slovensku rodinu, priatelov, polku zivota...pripravte sa na otazky typu: "A preco sa ty vobec este staras do Slovenska, preco ta zaujima co sa tam deje?" A nefunguje to ani opacne. Ak zabuchnete dvere vy, ste netvor, co zabudol na rodnu zem a na vlastnu krv. Pytam sa, co nam zostava? Asi len nostalgicke spomienky a pohladnica na Vianoce. Len malo ludi vam neodoprie pravo na dva domovy, vlastna rodina a mozno par ozajstnych priatelov....

Takze kto som, co som po tych 10 rokoch v Kanade? Som stale z Liptova, uz s dcerami narodenymi v Ontariu. Som stale ta ista a predsa pre mnohych uz uplne ina. Hoc som imigramt, som stale obycajny clovek. Hranice su len v ludoch a na mapach, ja ich nemam rada...ale kedze su, dali mi dve domoviny.