Dlha doba presla od mojho posledneho prispevku. Zima je uz definitivne za nami a jar som snad ani nezaregistrovala. V jeden pondelok napadlo 10 cm snehu a hned na dalsi uz teplota skocila niekde k 25C. Sucho a horuco je v tieto dni, i lesne poziare tym padom zacinaju toho roku priskoro. Nas sa zatial nanovo neohlasil a tak zostava len dufat, ze nadobro skapal.
Pomaly sa skonci skola, pridu prazdniny a detvaky nam odidu na dalsie letne dobrodruzstvo za starkymi a ostatnou sirsou rodinou do Europy. Tentokrat same, len s asistenciou od aeroliniek. Tesia sa, akoby nie, i ked Evka ma trosku strach v ociach ked pride rec na let samotny a na to, ze mama s tatom s nimi tentokrat nepoletia. Bez deti sa my dvaja vrhneme viac do prace, nacupitame pracovat i vikendy, sviatky...Ja mam za sebou dvojtyzdnovy trening hore na priehrade, kde sa opat toto leto dam na sprevadzanie turistov. Vsetko je to uplne ine ako pocas mojej prvej sezony v 2012. Pocnuc sefstvom, cez kolegov, az po uplne novu budovu visitor centra. Dokoncuju ju len teraz, v podstate este za pochodu a v rozbehnutej sezone sa dotahuju malickosti, doladuju detaily a vychytavaju prve muchy. Hoc pre mnohych z nas toto nie je nasa prva sezona, v istom zmysle sme vsetci s kolegami stali na zaciatku treningu na rovnakej startovacej ciare, nenevediac a nepoznajuc nasu "zakladnu". Po treningu som este stihla odpracovat vikend, previedla svoju prvu skupinu turistov ...a v pondelok mi zacal dalsi dvojtyzdnovy trening tentokrat na nasej poste. Oproti zaucaniu pod kridlami BC Hydra je trening s Canada Post sto a jedno. Debbie, moja sefka mi hned v prvy den ozrejmila jej treningovu strategiu - veci mi vysvetli, ukaze a ked sa jej nasledne spytam cosi, co uz by som mala vediet, opyta sa ma presne to iste ona naspat. Vraj ma takto donuti premyslat nad riesenim a tak sa mi veci najlepsie dostanu pod kozu. Pravdupovediac hlavu mam zatial ako dom, motam, pletiem, pozorujem. Obcas vopchaqm postu do nespravnej schranky, balik na nespravnu policu, saskujem za pocitacom ked neviem ako predat telefonnu kartu, poslat paklik do Svajciarska ci vyplatu na Filipiny...
Doma je nas o jedneho viac, doniesli sme si domov biele chlpate klbo a dali mu meno Chinook. (Teply vietor prichadzajuci od oceanu, "Snow eater" v reci povodneho obyvatelstva ;-) Fesna buda, co sme pre neho dotrepali z Chetwyndu mu bude veeelmi skoro primala, kedze je to predstavitel VELKEHO plemena GREAT Pyrenees :-) Tak ako si ja zvykam naspat v strarej i uplne novej praci, zvyka si i Yashka na suseda za prieckou, co jej sem tam nabehne do misky s jej zradlom a taha ju za usi. Tak ako ju poznam, milu, miernu, laskavu, spoznavam zrazu i jej pre mna zatial nepoznanu stranku. Objavuje sa agresivne vrcanie, chnapanie za ucho a ine vychovne metody, ktorymi sa snazi bieleho nespratnika uzemnit a ukazat mu odkial pokial. Pojde to, skamaratia sa, len co krpec podrastie a vyjasnia si kazdy svoju poziciu. Len co zistia, ze maju jeden druheho na to, aby im bolo spolu teplejsie, veselsie a aby si rozdelili sily. Nas novy stav je teda 4 ludia, 2 psy a 4 macky - uz sme jedna velka rodina, na velkom pozemku s malym domom, s velkym a zatial malym psom, s velkym kocurom, vo velkej krajine, so stale velkymi planmi :-)
