"Ale hej, vsetko po starom u nas, nic nove, OK"...
Zamyslela som sa. Ozaj, preco som vlastne tak dlho nic nenapisala? Na to treba asi ist z toho opacneho konca - ...preco som pisala?
Jedni si pisu dennik sami pre seba, ini pisu vydavatelstvam. Jedni pisu preto, ze sa radi citaju, druhi preto, ze ich radi citaju. Jedni vtedy ked maju co povedat, ini ked nemaju co povedat. Jedni pisu o nicom na tisickach stran a druhi napisu citat a kazdy hned pochopi... Ja som pisala sama pre seba, ked som sa v sebe nevyznala, pisala som nasim tam za morom, ked mi bolo tazko a pisala som i cudzim ked som im chcela povedat ake to tu je. Pisala som vtedy ked ma bolelo na dusi, pisala som vtedy, ked ma cosi nastvalo, pisala som natesena. Pisala som tisic slovami ani neviem o com...a boli i prestavky kedy som nepisala nic, ani slovko. Pisala som po cely cas tejto mojej cesty zvykania si, pocas celeho zapasu s novou krajinou, jej kulturou, mentalitou tunajsich, cudzou recou,.... pocas celeho zapasu sama so sebou. O 9 dni to bude 11 rokov co som v Kanade. Mam pocit, ze sa moj seriozny zapas skoncil. Este stale hram, ale uz len asi tak ako obstarozny hokejista na exhibicnom zapase hviezd, kde uz o nic nejde :-)
To moje "vsetko po starom" nie je tak celkom pravda. Po starom bolo hladanie sa, boj s veternymi mlynmi kdesi pod polarnou ziarou. Po starom bolo vsetko nove, ine. Po novom je to "nic nove". Citam si niekedy zaciatky tohto mojho blogu a uvedomujem si ako vela sa zmenilo. Citam si cestu jedneho cloveka, co sa odstahoval kamsi za more a zvyka si. A repce a nadava, nostalgicky spomina a porovnava, stazuje sa a vzlyka, a je mu smutno a clivo, a chyba mu rodna zem a rodicia. Citam si ako objavuje to a hento, ako sa nadchyna nad tym a onym, ako prijima za svoje cosi, co mu este nedavno bolo cudzie. Citam si ako spoznava tuto zem i sam seba, citam si ako sa snazi inym vysvetlit, co este nedavno bolo pre neho samotneho nepochopitelne. Citam si o cloveku, co si zvykal, hladal ..a nakoniec nasiel. Sam seba, novy domov a pokoj v dusi.
Napisem, nebojte. Budem samozrejme pisat dalej aby ste vedeli ako sa tu mame - co noveho/stareho. Budem pisat beznosti bezneho cloveka zijuceho kdesi v Tramtarii pod polarnou ziarou. Len mi nemajte za zle mozno castejsie dlhsie prestavky bez pisania, znamenaju len jedine - mame sa dobre, nic nove, vsetko po starom ;-)
