DEN "126"

Par krat sa nam uz s tatom podarilo rano zaspat. Budik bud nezvonil, alebo zvonil a hned sme zatapli a pospali, alebo sme ho nepoculi vobec a spali dalej...Nech je akokolvek, pre istotu som i ja nedavno vyfasovala stary mobil - len kvoli budiku. Z mnozstva tonov zvonenia som si napriek tatovym protestom vybrala kohuta. 

"Ozajstny kohut vonku z dvora mi nevadi, ale ked to kikirika hned pri hlave, tak ano" 

Postazoval sa mi tato minule rano, ked sa mi moj zazrak nepodarilo zatapnut na prvy krat a uspesne kikirikal po par minutach neskor i na druhy a o dalsich par minut i na treti krat. Veru, doma na Kokave ma kohut zvonka nezobudil, patril k normalnym zvukom zvonka, ktore clovek  ignoruje. V podstate som sa do nich narodila, vyrastala okolo a v nich, niet dovodu, preco by ma mali vytrhnut zo spanku. Tu sice ma par susedov kohuta, ale su od nas tak daleko, ze ho zacujem len ked rano s detmi vyckavam na school bus. Chyba mi kohut blizsie, i lastovicky, ktorych sme vzdy mali plny dvor a mastal, chyba mi blakot nasich oviec. Zvuky, co sa mi vytratili zo zivota...Snad nie na vecnost, snad si aspon toho kohuta a ovceky raz prinesiem blizko k domu, na svoj vlastny dvor. Tento atrapovy nahraty kohut ozaj nie je bohvieco :-)

DEN "125"

Dnes je to 12 rokov co som sa z rodneho Slovenska vydala na cestu do Kanady....

12 rokov ju spoznavam, prstom po mape, a brazdenim jej skutocnych ciest. Boli cesty zvykania si, cesty dlhocizneho boja sama so sebou, s novym prostredim, kulturou, jazykom. Cesty spoznavania krajiny krizom krazom, od Ontaria, cez Manitobu, Saskatchewan, Albertu az po vysnivanu Britsku Kolumbiu. Cesty kochania sa a cesty z bodu A do bodu B z dovodu C. Cesty zaliate slnkom, cesty osvietene makkym svetlom polarnej ziary, cesty popod duhy, cesty cez cervene, oranzove, zlte jesenne javorove lesy, cesty zatemnene burkovymi mrakmi ci dymom z ohnov, cesty mokre uprsane, cesty zaprasene s virmi prachu a piesku co vetrisko dvihal spod kolies,  cesty biele, klzke, na ktorych sa da citat kde zacal a skoncil smyk....Cesty utekov pred ohnom, cesty zaplavene, uzavrete a cesty navratov domov. Cesty zname i nezname. Mile bocne cesty krajinou i cesty otravne v hadoch vlecucej sa premavky velkych miest. Cesty o zvitani, o luceni. Cesty predriemane, prebdene, pretrpene. Slepe ulice i cesty bez konca...

Som na cestach po druhej najvacsej krajine na svete uz 12 rokov, spoznavam svoj novy domov a stale ma to bavi. A ked ju prebrazdim na vsetky smery a navstivim vsetky regiony, budem sa zasa vracat  tam, kde si srdce prave zapyta.

Bolo to zatial nadherne cestovanie, vyprava za snom co nesklamal.....

Hudson's Hope, BC...doma

DEN "124"

Dnes pocitam 18ty den, co je Chika v ruji. V pocitaci ulozenych milion clankov, precitanych i viac krat. Kazdy den ju kontrolujem od hlavy po paty...Mam strach. Mala som v zivote zatial dve sucky a musim priznat, ze normalny priebeh ruje som si nezazila ani s jednou. Prenasleduje ma nestastny koniec Yashky, bojim sa kazdeho vykyvu z normalnych priznakov a popisu, panikarim...

Kitty, nasho Anglickeho Springerspaniela som si odnasala domov ako jedine steniatko, co prezilo z vrhu 11 steniat. Od zaciatku mala hnisavy vytok z posvy. Kazde rano procedura - umyt, ocistit. Veterinar mi na nu hodil okom, neunuvalo sa mu ani vstat zo stolicky a zahlasil, ze "ak prezije svoju prvu ruju, budeme to nejako riesit". Nepochopila som, a dodnes nechapem. Prva ruja nestihla prist. Koniec bol taky, ze jej zobral maternicu. Vraj namiesto normalneho tvaru, ktory pripomina hrubkou ceruzku to bolo 3x vacsie plne zrastov....

Yashka k nam prisla ako 8 mesacna, zdrava krasna sucka Skotskeho Settra. Ruja ale nie a nie prist. Mierne krvacanie bolo prvy krat diagnostikovane ako zapal mocovych ciest a nasadene antibiotika a ked take iste priznaky nastali presne o rok neskor, iny veterinar nam zahlasil, ze to bude asi ruja. Neviem dodnes. Vulva neopuchla, krvacanie trvalo iba kratucko. Ked k nej ako k 7 rocnej prisiel maly Chinook a postupne z neho vyrastol dlhonohy pubertiak, az vtedy sa jej hormony rozhybali a prisla zjavna ruja. Prisla, ale  nie a nie odist. Krvacanie pretrvavalo daleko za casovy udaj a rozpatie, ktore sa povazuje za normalne. Veterinar popozeral, prehmatal, presvietil...a koniec uz poznate :-(

Chika je zatial v normale a ak sa mi i cosi nezda, dokazem na internete vyhriebst, ze to normalne predsa len je a bezne sa to ci ono prejavuje i tak...

Mam respekt z tohto stavu, mam strach, paranoju...zatial si ale priroda zda sa len robi to co ma, tak pockam, kym to dokonci. 

DEN "123"

Vietor fuci, vzdy ked sa v zime otepli, pride to so silnym vetrom. Nemam to rada, ten hukot zvonka, to, ze clovek len trpne, ktory strom kde zhuci a ci to nebude na droty elektrickeho napatia. Robit cosi okolo domu je tiez skor vyzva. Pomahala som tatovi so stenami v jeho malom domceku, ale velke drevene platne bolo zvladnut preniest v tom vetre ako mat plachtu a byt pohanany v smere vetra. Dve sma nainstalovali, tretiu uz posunuli mozno na dnes, na neskor. Chika je stale v ruji, uz by sme vsetci privitali koniec, nech mozu byt ti dvaja zasa spolu a hrat sa a normalne jest a neknucat po sebe iba cez plot. Priroda je silna, clovek niekedy nezmoze nic, len cakat...

DEN "122"

Pokojny den za mnou, bez povinnosti ranneho vstavania, kedze dnes nebola skola. Stravili sme s detvakmi den doma, v pokoji, s nicim sme sa neponahlali a uzili si ho. Deti rano vytriedili za dve velikanske vrecia plysovych hraciek, s ktorymi sa uz nehraju - zanesiem ich do sekaca. Tesili sa z toho, ze ine deti si ich tam najdu a za lacno odnesu domov a budu lubit. Ucim ich, ze sa treba tesit z toho, ak inym urobime radost...preto radsej odnasam veci do sekaca ako by som ich za par dolarov predavala. Ked dotriedili, prestreli si na zem deku a vysypali na nu lego. Sedeli nad nim cely den, suchotali, prehrabavali sa vo velikanskej kope...ani coby som videla seba v ich veku. Kurilo sa nam v peci, dosychalo vonave drevo v jej blizkosti a vonku hucal silnejuci vietor..... 

DEN "121"

Nahadzujem do pocitaca produkt - znamku, co si prave kupil zakaznik. Zarozpravali sme sa, o kadecom...preto na chvilu zmlknem, snazim sa sustredit na to, co robim. Tak na pol ucha zacujem jeho otazku:
"Mate macku?"
Zaseknem sa, rozmyslam, ci som ho dobre pocula, ci sa ma naozaj spytal uplne odveci vzhladom k nasej predchadzajucej konverzacii ci mam macku. Ked svoju otazku zopakuje, odpoviem:
 "Mam 4!...a dva psy, preco?"
...pousmeje sa, hlavou kyvne smerom na moje ruky. Su samy skrabanec.
"Jaaaaj, nie, to nemam od maciek, to ma doskriabal drot na plote co som latala platala. Mam sucku v ruji a musela som ju "zabezpecit" aby sa nedostal moj pes  k nej a ani ona k nemu" :-)
Chapajuc mi pritakal a rozlucili sme sa. Pravda je, ze si nevsimam na sebe taketo detaily - doskriabane ruky, povazujem ich uz za normalitu mojho sucasneho zivota. Ked som bola mala, pamatam si z rozpravok ako si vzdy princ vyberal nevestu, spomedzi vsetkych taku co mala mozolnate a zhrubnute ruky. Obrucky sme si dali spravit vacsie, aby sa casom, ked ich uz nenavlecieme na prostrednik vmestili pohodlne na prstennik. Uz som veru v stadiu, ze cez klb na prostredniku ju nepretiahnem a na prstennik ide bez namahy iba ak moje ruky nie su unavene...
Starnem...ci kvalitniem? Tusim by si ma uz i princ vybral :-)

DEN "120"

Psy sa mi stazuju, skuvinaju po sebe, urobili by mozne nemozne aby boli spolu. Kazde rano s napatim kontrolujem, ci sa im zazracne nepodarilo dostat sa k sebe...Dnes som  viezla deti do skoly - zmeskali sme school bus. Auto zmrznute, vyskrabala som si na skle len tolko, co stacilo na bezpecny vyhlad na cestu. Po meste sami policajti, jedneho nestastnika uz i chytili. Odvtedy ako lapili mna a so sucitom ma nechali pokracovat bez pokuty jazdim veru predpisovo. Nepokusam stastie dva krat :-) 

DEN "119"

Nic zvlastneho dnes, pocasnici sice hlasia okolo -6C, ale v skutocnosti mame o desat stupnov menej. Auta rano s namrazou na prednych sklach a zrkadlach, v zastrckach. Sla som dnes prat. Kym sa pralo, pobehala som mestsky urad - zaplatit smeti, do potravin, do sekaca vedla pracovne, do kniznice stratit chvilku kym sa vsetko dosusi v susickach...a kym som prisla domov, dokvitli uz i detvaky zo skoly a den nabral svoju zvycajnu zabehanu podobu.  

DEN "118"

Vcera uz Chinook zacal seriozne skakat na Chiku, pristupila som  k serioznemu oddeleniu - kazdy siel na svoje. Noc som pretrpela, ci sa k nej Chinook nejakym zazrakom predsa len neprebojoval. Pri odprevadeni deti na schoolbus boli este kazdy osve...ale ked som pri ranajkach zacula Chikin pisklavy "Haf", bolo mi jasne co sa deje. Potvoriak prehryzol drot na plote a zvacsil si tym oko natolko, ze sa nim prevliekol az k nej. Cely den som teda stravila zdvojovanim, strojovanim vrstiev pletiva a latanim platanim vsetkych miest, cez ktore by sa mohol prehryzt a prepchat. Ruky mam doskriabane, doranane....ale moja praca bola zda sa osozna a uz druhy den sme bez katastrofy :-) Davaju si nos o nos cez pletivo a placu jeden za druhym. Cloveku to aj trha srdce, ale na steniatka je priskoro. Chika je este sama stenatom. Neviem, ci sa predsa len nepostastilo a jeho misia nebola predsa len uspesna, i ked trvala kratko. Zostava mi len dufat a sledovat priznaky najskor tak za dva tyzdne....

DEN "117"

Chika je hotova :-)

DEN "116"

Este nedokoncena Chika :-)

povodny plysovy maco....

rodiaca sa Chika :-)

DEN "115"

Trochu sa nam zozimilo zasa, mame okolo -15C, pocitovo k -20C. Dokoncovala som napravu a spevnovanie pletiva na plote pri psoch. Namontovala som branicku medzi dve sekcie, v pripade, ze ich budem musiet oddelit a drzat oddelene. Napadlo trosku snehu. Tato sa pomaly nastahovava do maleho domceka, ked si tam kuri, tak je prijemne teplucko. Zabehla som i do nasho sekaca poobede a zaporiadila si dalsi "projekt". Velky plysoby ladovy medved a zajac....trochu pozmenim, dorobim a bude z toho nasa Chika ako mala :-)

DEN "114"

Opravovala som dnes ploty psom, narovnavala, upevnovala. Ruky mam doskriabane. Zajtra este biudem musiet domysliet branicku, ktoru by nepreskocili aby sa jeden dostal k druhemu. Su zvyknuti byt stale spolu, nepretrzite, takze ked ich oddelim, budu robit mozne nemozne aby si k sebe nasli cestu. Dnes opat nesiel school bus, v noci prsalo a do rana to vsetko primrzlo. Deti zostali doma, snad cely den sa hrali s legom. Vysypane na deke na zemi....vidim tam seba ako malu, tiez som dokazala s legom stravit cely den.

DEN "113"

Ani coby vylial mlieko na nebo toto rano. Hmla sa liala udiolim, kotulala popod svetla poulicnych lamp, objimala stromy, domy...Jej prizemne plazenie nezakrylo polarnu ziaru zrana. Slabucko viditelna, ale predsa spravila nam par kotrmelcov nad hlavami, zvinula a rozvinula sa, zmizla a rozziarila sa. 

"Ahoj Yashka, ahoj Benik!"

- zahlasili do neba moje detvaky pri cakani na skolsky autobus. Nechodil a ani neprisiel, dnes nam distrikt zrusil autobusy kvoli dazdu v noci, co zmrzol a nalakoval vsetko kde sa dostal. Bus nesiel, sla som teda s detmi ja. Pomalicky, vo 4x4...do skoly a potom s tatom po vodu i deti zo skoly.

DEN "112"

Zacala sa mi fanusikovska sezona...Niekto sa tesi na majstrovstva sveta vo futbale, hokeji...a ja sledujem psie zaprahy a preteky pocas asi 2 mesacnej sutaznej sezony. Nie je to sport atraktivny pre TV a ani technicky prilis zvladnutelny co by sa nejakeho prenosu tykalo a tak nam fanusikom neostava ine, len sledovat svoj tim na internetovej stranke preteku - vdaka "trackerom". Tie zaznamenavaju polohu pretekara a jeho momentalna poloha sa potom prenasa do posuvania pandrlacika na grafickej mape v ramci trasy preteku. Sem tam sa najde nejaky ochotny dobrovolnik co sa nahodou ci cielene vyskytne v mieste konania preteku a podeli sa na facebooku s kratkym videom.... a to je pre nas fanusikov cennost. Prave mi skoncil Copper Basin 300. 300 milovy pretek, 3 dni sledovania  a povzbudzovania "nasho" Tima z mojho teamu "Wild and Free"...je to nieco uplne ine ako cumiet do telky na 3 tretiny ci dva polcasy zapasu. Je to jednoducho parada, a to v podstate robite mozne nemozne aby sa k vam dostalo co najviac informacii, o nejakom obrazku ci videu ani nehovoriac. Gratulujem Tim k uzasnemu osmemu miestu...V piatok zacina dalsi 300 milovy pretek a dalsie 3 dni posuvania panacika po mapke :-)