"Welcome on board!"

...nieco ako buduci sef dal dnes tymito slovami tatovi vysnivanu novu pracu v BC! Ten ako keby vedel, bosoroval, priam letel k telefonu dolu schodmi, lebo vraj volaju z BC! Hypnotizoval ho uz tako pomerne dlho,  snad vzdy ked za posledny polrok zazvonil. Az dnes mu to ale vyslo :-)
Po nie velmi optimistickych vyhliadkach na prijatelne obnovenie kontraktu v tatovej terajsej praci, to prislo ako balzam na dusu. Par poslednych Vianoc bolo vzdy skalenych  financnou neistotou, otazkami co a ako s nami bude dalej. Novy majitel, nikam neveduce rokovania, lay off, mozny strajk ci lock out urobili z dobrej prace miesto plne neistoty. Tatko  isty cas skoro rok a pol doma cakajuc, ze ho zavolaju spat do  prace. Ako jeden z mnohych, ako vsetci z  ich fabriky.  V lete sa mal obnovit kontrakt, ale hladanie kompromisu sa nakoniec presunulo o pol roka neskor, na koniec decembra.  Je skoro koniec novembra a zasvateni vraj uz teraz apeluju na zamestnancov, aby radsej vysvetlili svojim financnym instituciam, ze svoje zavazky coskoro nebudu moct splacat..... Bez dnesnej spravy by to cakalo i nas. Dalsie pochmurne Vianoce. Ale nebudu. Budeme sa z nich tesit a uzijeme si ich, lebo budu posledne v nasom krasnom domceku, posledne tu v Ontariu....

Vcera som Evke kreslila obrazky, len tak pre radost. Hadala co kreslim, komentovala, vypytovala sa. Cmarala som jej akusi krajinku. Domcek, plot, stromcek a....... tak akosi automaticky, samozrejme i kopce tam niekde vzadu.
"What is that?"
Odpovedala som: "Kopec"
Ona na to: "Ahhhh, what is it used for?"
Neskutocne ako ma to zaskocilo. Pre mna nieco tak samozrejme ako kopec musi davat mojmu dietatu nejaky zmysel v tejto rovine? Hm, je to vlastne na paradu. Na to, aby sa oci pokochali ked sa zabudnu v dialke. Aby mali kde bludit ked my bludime sami v sebe.  Na to, aby srdiecko nadskocilo na hrbolatom horizonte. Aby zivot nebol taky jasny a jednotvarny. Aby  tam v dialke bola  vzdy nadej, ze mozno tam za kopcom je to co hladame. Rovina nikdy nedava nadej, len jasnu odpoved....
Hudson's Hope ma v sebe nadej urcite:-)

Tak sme sa dnes delili s touto spravou s ludmi, ktorych mame radi. Po telefone, i nazivo. Nas uz vsetko chapajuci detvak mi na to len s usmevom povedal:" I like that word, - BC!" Blahozelali nam i maminky na fore, kam vzdy virtualne bezim po rady. Za vsetky len jedna z ich reakcii..." I was born there. Well, you will not be coming back...it is that nice there. Congrats!' ...nebudem, vracat sa veru nebudem.....

No konecne...!!!!!!!!!!!

"Mne to trvalo do pol roka, tebe kolko?:-)" spytal sa ma tato kratko potom, ako som dnes spravila vodicak. "7 rokov!", veru 7 rokov mi trval tento ich 3 stupnovy proces pisomneho testu, jazdy v meste a jazdy po dialnici. No ano, pomalicky, ale isto. Snad kazdy v mojom okoli istu cast tohto procesu opakoval, raz ci viackrat, ja som nastastie to stastie nemala:-)  Neviem si predstavit, co ma v mojom zivote stresovalo vzdy viac ako skusky na vodicak. A naprotiven som to musela absolvovat na Slovensku a potom odznova i tu v Kanade. No a ak bude ku mne zivot v tomto ohlade dalej ironicky, zabsolvujem si to zasa od zaciatku v BC....Ako pred kazdou mojou jazdou, nic som nespala.  Rano sa  nic nestihalo a vsetko sa zamotavalo, doklady od auta a poistky zrazu neboli tam kde vzdy, hned zrana do mna zvrcal nevyspaty mangel, zle som zaparkovala, nepozorne vosla na cestu, k tomu este to a tamto, nakoniec i hento. Dost! "Dalej nesoferujem, ides ty!" ..nakoniec, ved mam narok na pokoj pred skuskou, nie? Cestu do Chathamu som tak prenechala tatovi, mozno za trest:-)

Vecer pred jazdou som este nazrela do knizky o pravidlach cestnej premavky, ale len tak letmo. Co to o tom, ako sa ma jazdit na dialnici, ved co uz na tom nastudujem. Bum, to som sa ale pekne preratala! Kedze nas Chatham ma vjazd na dialnicu pomerne daleko, bolo by to casovo zrejme nad ramec testu a tak sa na dialnicu neslo. Instruktorka mi hned na zaciatku zahlasila, ze ma caka paralelne parkovanie, zastavenie na kraji cesty a otocenie sa v troch stupnoch. Ani nebudem opisovat, co sa mi vtedy prehanalo hlavou. Snad len spomienky spred par dni, ako som sa skodoradostne posmievala nasmu tatovi, ked sa snazil  nie moc podarene paralelne zaparkovat. Tak a teraz to mam spat, tak mi treba! Namiesto mnou ocakavanej dialnice som sa znova trapila mestom, predbiehanim, preradovanim, zastavkami, parkovanim..  Chaosila som a zmatkovala a v istom okamihu sa uz i zmierila s tym, ze za moj dnesny vykon  mam  vyhadzov.  Ake bolo potom moje prekvapenie, ked mi instruktorka nakoniec povedala, ze som to spravila!...O chlp, ale cert to ber, spravilaaaaa!!!!!!!!!!!!!

Tak dnes sa tesim, konecne mam "kanadsky obciansky preukaz". Ten tu v Kanade totiz neexistuje, najdolezitejsim a najdoveryhodnejsim dokladom je tu vodicak.  Mam za sebou jeden z mojich velkych kanadskych milnikov a citim sa na okamih uzasne. Tak si toto moje male vitazstvo este chvilu uzijem a potom zasa dalej, este mam co nahanat a dohanat. Mozno to niekto stiha rychlejsie ako ja, ale ja si to dozeniem pekne pomalicky:-)

Sen na dosah

Priehrada WAC Bennet Dam, blizko Hudson's Hope, BC

Hudson's Hope, mestecko s 1000 obyvatelmi na severe BC...mozno bude mat coskoro o 4 obyvatelov, par maciek a psa navyse:-) Tatko sa dostal do poslednej fazy vyberoveho konania a z par formularov na lekarsku prehliadku vysvitlo, ze jeho pripadne posobisko by malo byt prave  na priehrade WAC Bennet dam pri Hudson's Hope. Tesime sa, velmi! Niekto by povedal, ze je to diera,  panu Bohu za chrbtom, pre nas prave ta Kanada, o ktorej sme vzdy snivali. Este stale divoka, len malo dotknuta clovekom. V zajati prirody a snad konecne poriadnej zimy, takej ako sa na Kanadu patri. Priehrada vyzera krasne, i vsetko navokol, zvlast Pine Pass, cesta, ktora vedie z Fort St. John cez Hudson's Hope az do mestecka Chetwynd a dalej. Scenicka, malebna, nadherna...

Pine Pass map

Pine Pass near Chetwynd, BC

Pine Pass, Northern BC

Pine Pass, Northern BC

Krasna a nedotknuta priroda, kde konecne mam sancu stretnut i rysa...

V okoli sa daju najst krasne domceky, i ked trh je uz teraz mrtvy a to, co na nom zostalo su pravdepodobne uz len leziaky alebo par zufalcov, co sa snazia predat svoju nehnutelnost i v takyto nevyhodny cas. Bolo by krasne byvat na BERYL PRAIRIE RD, malej usadlosti, z ktorej by mal tatko blizko k priehrade a zaroven by sme byvali na nadhernom mieste....Tak uvidime, co sa na trhu objavi na jar, ked sa  znova rozbehne..

Beryl Prairie Rd, Hudson's Hope, BC

Krasne miesto, pre nas ako z rozpravky. To nase vysnivane je zrazu tak blizko az je tomu tazko uverit. Snad nam uz nikde neujde, tato sanca, nas dlho snivany sen o BC...