Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

utorok 31. júla 2012

Niekto tam hore sa asi zlutoval...

S malou dusickou sme poslali e-mail manzelom, co predavaju malicky domcek v Lynx Creek, akejsi vysunutej casti Hudson's Hope, zasadenej par kilometrov opodial, v lese, obklopenej len zemou kralovnej. Zamietli uz dve nase predosle ponuky a tato bola z nasej strany asi posledna. Pred casom sme sa rozhodovali medzi nim, a domom, co postavil ten nestastny Knut. Zamietli sme ho, pretoze bol prilis malinky a akosi sa v nasich ociach nemohol rovnat tomu peknemu cervenemu zrubu s malymi chalupkami navokol. Kedze norska drevenica je pre nas uz stratena, vratili sme sa k nemu, k tomuto drevenemu domceku na 8 akroch s plotikmi pre zvieratka. Je maly, ale aj tak ma z domov na predaj siroko daleko najviac z toho, co sme od nasho domceka tu v Hudson's Hope ocakavali. Par dni bez odpovede......hm, asi im aj to posledne nase cislo prislo male, naco uz vobec nejako reagovat. Uz sme asi hodili flintu do zita, ked od nich prisla odpoved, ze akceptuju! Hura, tak snad uz konecne budeme mat svoj, i ked maly, ale svoj domcek v Hudson's Hope!!!!
Viac fotiek:
Clovek sa nejak nauci ignorovat svoje bolesti aby siel dalej, den po dni sa v nom pomaly obrusuju, ostre hrany ran uz rezu a pichaju menej. Ucili sme sa zit bez Chiba, ist dalej, tesit sa z tych 3 co nam este ostali. Ale akosi kazde rano v nas este zila, skor zivorila nadej, ze tam bude cakat pri dverach, naspat doma. V jeden vecer, ani uz neviem po kolkych dnoch sme zrazu zhasli, nenechali na noc svietit svetlo pred domom. Myslim, ze vtedy sme to oficialne vzdali. 
"Chibik, naminka, Chibik je tam!!!!!!" krici dnes na obed Evka spred okna v obyvacke. Neverila som jej, myslela som si, ze si ho splietla s Jasperom v dialke. Nie, bol to on! Vracal sa nam domov, neobzeral sa, nevahal, pokojne a pomaly prichadzal domov po 16 dnoch! Vybehla som von, zdrapla ho do narucia a rozplakala sa. Bol cely, v poriadku a konecne naspat doma!
Tak mam pocit, ze tam hore sa niekto zlutoval. Vratil nam Chiba a nadej, ze tu predsa niekde budeme mat svoj domov a budeme tu stastni. Drzte palce!


1 komentár: