Farby uz odisli, zliali sa do jednej a vznikla smutna siva. Ako ked sa maliarovi prestane darit, nastve sa a od zlosti bacne paletu s mlackami este mokrych farieb na nedokoncene platno. Zostane iba spomienka na obraz, spomienka na jesen pod sivou smuhou zmiesanych farieb. Priroda je unavena, ako kazdy umelec, ked zo seba vyda vsetko a uz viac niet co povedat...potrebuje tvorivu pauzu predtym ako zacne novy obraz. Smuha sa teraz taha cez krajinu od nevidim do nevidim a ja uz len cakam na novy zachvat tvorivosti, platna s biuelou tematikou, ladovo krasne a ciste. Nemam rada toto prechodne spave obdobie, unavene, umelecky zufale. Rano je hmla a ked sa slniecko prederie cez sive mracna, na streche bubnuju kvapky byvalej namrazy ci rosy. Vsetko treba pomaly vychystat na zimny spanok, zverom nanosit novej suchej slamy do bud, autam prezut zimne pneumatiky, poskryvat zahradne stolicky, trampolinu a kajaky, nanosit a poskladat drevo na zimu, poodnasat slapky a zniest zo skrin velke zimne topanky a objemne vetrovky co dolu na vesiakoch zaberu 3 krat viac miesta ako garderoba pred nimi.
Statistiky pomaly vyhodnocuju rok 2015 snad vo vsetkych ukazovateloch, i lokaciach. Nase kupalisko v mestecku strieda zimny stadion, rano je tma ked vstavame a za par dni sa tato bude vracat z prace uz tiez za tmy. Uz mame za sebou i jessenny jarmok v Hudson's Hope. Je to taka lokalna znaska vsetkeho co rok a dom dal, co sa komu urodilo, kto co vyrobil a vytvoril. Vsetci sa pokochame, zatlieskame si, odmenime sa a rok je uzavrety. Prvy krat som nan prihlasila nejake moje vytvory a na moju velku radost oba dostali prvu cenu. Je take milo prijemne ked sa teraz niekto pri mne pristavi a ma zjavne potrebu mi povedat ako velmi sa mu to pacilo. Najma moja kanadska hus zozala celkom dost obdivu a na moje prekvapenie i ponuku na odkupenie. "Nemozem, nie je na predaj. Ta pojde mojim rodicom, raz, ked vymyslim ako ju bezpecne dopravim z Kanady na Slovensko" ;-)
V tomto case sa tu u nas hore zjavi i par kamaratov co pridu na polovacku z Vancouveru, je to vzdy taka vzacna navsteva, iba raz za rok. Chvilu s nimi posedime pri ohni, deti pobehaju okolo a za tmy sa rozlucime niecim ako "tak zasa o rok!" Mestecko je v tomto case plne polovnikov, skusaju stastie lokalni ale najma cezpolni. Traky cez mesto chodia nalozene stvorkolkami, obcas z nich vytrcaju parohy ulovkov. Za domom pocut niekedy vystrely a casto motorove pily. Ludia si chodia napilit drevo, co zostalo lezat na kopach po cistkach kvoli lykozrutom asi dva roky dozadu. Na prechadzke so Chinookom a Yashkou potom do narucia zbieram prazdne plechovice od piva, krabice a obaly...a ked je toho uz na naruc privela, vratim sa tam s velkym ciernym sackom na odpadky...a je mi z toho smutno a som nastvana....
Dnes je pochmurno, chladno a prsi, a uz moc krajsich dni nezostava nez pride zima. Tesim sa na nu, ako na vyzvu noveho nepopisaneho papiera, este nedotknuteho platna. V Kanade sa dnes voli, ja este nemozem, len jej zelam vsetko dobre, nech ti co mozu rozhodnu mudro. Som zvedava co prinesie Zima, Mikulas, Dedo Mraz, Santa, Jezisko...a novy predseda vlady. Vela stastia Kanada a pokojny zimny spanok!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára