Moj zivot v krajine, po ktorej som vzdy tuzila. Moje hladanie si svojho vlastneho maleho miesta vo velkej zemi, kde bude spokojne srdce i rozum, ....... a ktore raz budem volat DOMOV
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...
Z extremu do extremu ideme tento rok. V aprili velke poziare vsade navokol a tieto dni pre zmenu zaplavy kvoli vydatnym dazdom. Pocasnici vydali v utorok vystrahu a predpoved na 70 az 100 mm zrazok v priebehu 24 hodin pre cely nas region. Predpoved sa splnila a tak sa tu v Peace momentalne trapime s rozbujnenymi potokmi, znicenymi mostami a cestami. Hudson's Hope nastastie samo o sebe nema problem s hrozbou v podobe potoka ci rieky, co by sa vylievala do mesta. Problemom je, ze pri zaplavach su povacsine postihnute cesty, co vedu od nas smerom bud na Chetwynd alebo do Fort St John. Ak sa poskodi a uzavrie highway 29 v oboch tychto smeroch, Hudson's Hope je odrezane od sveta. Zatial nie sme chvalabohu v takejto situacii, ale caka nas este jeden uprsany den...
cesta v Chetwynde...
Chetwynd
Chetwynd
smerom z Chetwynd na juh, highway 97
highway 97 south
highway 97 south
Zaplavene casti v Dawson Creek...
Cesta z Chetwynd do Prince George...
Chetwynd vcera poobede vyhlasil lokalny stav pohotovosti. Cesta smerom na Pine Pass zostala uzavreta a dany stav mnoze pretrvat dni az tyzdne. Uzavreta je momentalne takisto cesta z Chetwyndu do Tumbler Ridge a z Tumbler Ridge smerom na Dawson. Vela usekov je prejazdnych len v jednej lajne, vela bocnych ciest prislo o mosty a su vazne poskodene. Dawson Creek prisiel o par mostov a mestecko je v podstate prerezane na dve casti kde dostat sa z jednej do druhej je momentalne skoro nemozne. Vo vyssich polohach sa dazd zmenil na sneh a tak z Powder King (lyziarske stredisko) a z useku medzi Tumbler Ridge a Chetwynd prichadzali i taketo obrazky:
Powder King - 6 inchov noveho snehu...
Z Chetwynd do Tumbler Ridge...
Z Chetwynd do Tumbler Ridge...
Na internete sledujeme dopravnu situaciu, ktora sa moze menit a meni velmi rychlo.....
Psy su spinave a mokre, trava mi rastie ponad hlavu a doma sa v podstate vsetci borime s chripkou. Detom zostava este tyzden do zaciatku prazdnin, dufam, ze sa nam to pocasie umudri a uziju si s nami zopar krasnych letnych dni pred tym, ako nam odletia za starkymi na Slovensko.
Video je z useku asi 10-15 km juhozapadne od Chetwynd, cesta (highway 97) je na mnohych miestach zaplavena. Uzavreta bola kratko na to, ako bolo zaznamenane toto video.
Yashka od nas odisla na konci zimy, v case zamrznutej zeme, tuhej ako kamen. Nedalo sa vykopat hrobcek. Akokolvek podivne to niekomu znie, ulozili sme jej telo zavinutne v deke do velkej prazdnej mraznicky, ktora sa pouziva na ulovky prinesene z uspesnych polovaciek. Docasna podivna hrobka v malom domceku s cervenou strechou. Tak to tu chodi, bud zanesiete nehybne stvorenie do lesa pre divu zver, alebo musite pockat kym povoli stuhnuta zem ak ho chcete mat na vecnost pri sebe doma. Cakali sme teda na jar...
Clovek si nahovori cokolvek aby ho veci menej boleli, prijime za pravdu cokolvek, co zmiernuje realitu. Yashka mi chyba, stale. Este sa neda spominat na nu bez slz. Po tom, ako odisla, vsimla som si akosi pricasto havrana v mojej blizkosti. Sediac na streche auta, co parkovalo na rusnom mestskom parkovisku hned vedla mojho. Soferujuc, vidala som ho sediaceho na kraji ci v strede cesty. Na vrchole stromu nad cestickou so Chinookom a Chikou na prechadze. Skriekajuc po nas ako keby volal, hadal sa s nami. Prelietavajuc ponad mna, hocikde, hocikedy...
"Yashka, si to ty? Ideme na prechadzku, ides s nami?"
Racionalne blbost, viem. Co na tom, bolo fajn mat ju znova pri sebe....
Zahadny cierny pes prebehol po lese, kde chodime so psami na prechadzku den po tom, ako Yashka odisla. Chinook zmateny divajuc sa za nim, stuhnuty v divnom postoji, vydal zo seba len jedno jedine "haf?" Nie vystrazne, ani radostne, skor zmatene, smutne, zufale. Pes prebehol popred nas niekde na kraji lesa, a zmizol v opone stromov ako prizrak...nikdy viac sa tam uz nezjavil...
Obcas sa na prechadzke s tymi mojimi dvoma bielymi hunacmi zastavim a zavolam; "Yashka!" Len tak stojim a pocuvam ci niekde v dialke nezapraskaju konare, a kdesi sa nemihne cierna smuha ....
Uz prisla jar, slniecko zohrialo vsetko skrehnute a prehrialo i zem. Ujo s tazkymi strojmi, co nam prisiel ponapravat pozemok, vyrovnat, vycistit a spravit novu cestu nam vykopal i hrobcek. Konecne sme z mraznicky vybrali stuhnute klbo a ulozili ho naporiadok. Prezila som si vsetku tu bolest odznova, ako keby sa to stalo prave v ten den. Zazriet kusok jej ciernej srsti, co vykukla spod deky bolelo ako sol v rane...
Ma krasne miestecko pri cesticke domov, na kraji lesa, do ktoreho stekavala noc co noc. Pod hrbou skal, co na zemi tvoria velke srdce. Obcas tam zajdem, pozdravim ju a donesiem jej par pupav...
"Chybas mi, stale. Neviem ci behas po lese ako prizrak, ci lietas nado mnou ako havran, ale boli to menej ked ta vidim kde a kedy chcem. Pretoze povedat si jednoducho, ze uz nie si, este nie je v mojich silach..."
27. aprila 2016 bol a navzdy zostane vyznamnym dnom v mojom zivote. Zaradi sa k narodeninam, meninam, svadbe, narodeniu deti....27. aprila v stredu som zmenila obcianstvo a som odvtedy oficialne Kanadan.
V ten den sa zislo v telocvicni jednej skoly v Prince George 104 ludi z 27 roznych krajin sveta aby najskor presli vedomostnym testom, potom pohovorom s immigracnym sudcom a nakoniec vsetci spolu slavnostne predniesli prisahu, odspievali kanadsku hymnu a prevzali si certifikat o kanadskom obcianstve.
Je mi jasne, ze v mojom zivote a okoli sa najde vela ludi, ktori toto budu povazovat za vlastizradu a kopec inych zrad, ale najdu sa i taki, ktori sa budu tesit so mnou. Nejdem tu rozoberat ziadne pre mna emocionalne vyznamy toho mojho cinu/zlocinu :-), jednoducho poviem, ze zijem v krajine, ktoru som si vybrala sama, nikto ma k tomu nenutil, ani ziadna osoba, ani ziadne nepriaznive ekonomicke ci ine udalosti v mojej rodnej zemi. Dakujem vsetkym co chapu za pochopenie a podporu...
V pondelok bol krasny den, svietilo slniecko a bolo az prilis letno na to, ze sme len v polke aprila. Pamatam si roky, ked sme v tomto case mali este snehove prehanky. Stromy este nevyhnali nove listky a trava je tiez este minulorocna, sucha a skaredohneda. Vybrala som sa do mesta prat. My doma nemame vlastnu studnu a vodu si vlacime z mesta do cisterny tak raz za dva tyzdne. S vodou sa preto u nas velmi setri a vlastnit a prevadzkovat pracku v tomto stave by bolo jednoducho zbytocny luxus. Na obed sa trosku zdvihol vietor, nic zvlastne, veterno tu byva casto. Ked som sa vratila z mesta, pozrela som si predpoved pocasia. Tam uz svietila vystraha pred silnym vetrom v poobednajsich a vecernych hodinach. Okolo stvrtej to zacalo...Zvonku sa zintenzivnoval hukot, zacali praskat a padat styromy a buchotat uvolnene plechy na strechach. V tej dobe nam uz jeden strom lezal na drotoch elektriockeho vedenia. Nastastie prud nam este nevyp[adol, ale to bolo najpravdepodobnejsie len otazkou casu. Pre istotu som preto ponapustala vody do vsetkych mojich velkych hrncov a lavorov, lebo ak nemame prud, nejde nam ani voda. Snazili sme sa s tatom obist pozemok a poskryvat vsetko, co by mohol schytit vietor. Auta sme preparkovali na miesta, kde ich nemal sancu zasiahnut ziadny padajuci strom. Vietor silnel a bol strasidelny. Smerom za domom sa z lesa zacal dvihat tmavy kudol dymu. Posobilo to, akoby to bolo hned za nasim domom, strasne blizko. Ohen v tomto vetrisku? Neskutocna katastrofa! Dym sa zvacsoval a dvihal ku slnku, tmavosivo oranzovy. Akonahle zastrel slnko, mali sme z neho cervenu gulu. Tato nasadol do auta a siel zistovat co sa deje a kde presne hori. Ja som doma trpla s detmi, striehla na akekolvek oficialne informacie z mesta...a bolo mi od strachu zle. Vsetko co sa ku mne dostalo bolo len par postov od rovnako vystrasenych ludi na facebooku. "Byvame na konci Jamieson a prave nas evakuovali" Citalo sa mi to strasne.... Neskoro vecer sme obdrzali oficialne EVACUATION ALERT.
Takto vyzera oficialny EVACUATION ALERT
Mesto vtedy posle niekoho, kto na aute obeha vsetky pribytky a osobne ludom oznami, ze sa maju pripravit na okamzity odchod. Sedela som v nasej spalni pri balkonovych dverach, ktore su presklene a pozerala ako sa vysokanske stromy nahynaju vo vetre. Ked do nasej prijazdovej cesty zasvietili svetla auta, vedela som, o co sa jedna. Deti sme ulozili spat, naco ich chudata stresovat este viac. Ako keby niekto vratil cas spred dvoch rokov, napadlo ma, ze to zasa ideme prezivat znova. Treba zbalit doklady, 4 macky, 2 psy a utekat prec. Cesta na Fort St. John zostala neprejazdna, kedze ohne horeli uz vsade medzi Hudson's Hope a Johnom. Z opacnej strany smerom na Chetwynd bola na tu noc naplanovana absolutna uzavierka mostu, a tak mi to pripadalo, ze sme tu vlastne v pasci. Nastastie uzavierku vzhladom na okolnosti neskor zrusili. Prezit noc s tym, ze sa ALERT kazdu chvilu moze zmenit na ORDER, kedy sa musite pratat z domu okamzite nie je ziadna sranda. Vietor besnel snad do polnoci, s narazmi okolo 80 km/h Viac sme nespali ako spali. Rano isiel zivot dalej, prisiel skolsky autobus, tato odisiel do prace a ja som pochodila okolo domu a zistovala skody z vetra. Vo vzduchu stale dym...Par popadanych stromov, prekotena nadoba na vodu, ktoru hodilo do canopy na trak. Nastastie ziadne skody. Vietor uz sice nebol taky sialeny ako predosly den, ale stale dost silny na to, aby dalej rozduchaval ohne. Nie jeden, mali sme a mame ich v Hudson's Hope tri...Cely den po meste behali policajti a poziarnici, nad hlavami nam lietala helikoptera s vodou. Na kopcoch za nami sa kde tu objavil novy stlp dymu, clovek mal pocit, ze tie ohne rastu ako huby po dazdi. Len sme dufali, ze vietor fuka smerom od nas...
Takto to zacalo ..
a takto to vyzeralo hned za nasim domom...
Pohlad na ohen v pondelok z centra mesta...
Kopce v ohni...
Pohlad na ohen v pondelok z centra mesta...
Tento novy stlp dymu na nas vybehol v utorok poobede...
V celom nasom regione momentalne hori cez 40 ohnov, par oblasti bolo evakuovanych, par domov zlahlo popolom. Ludia sa mobilizuju a pomahaju si ako sa da. Okrem oficialnej pomoci v zriadenych centrach si ludia pomahaju cez facebook. Ponuka sa ubytovanie, poskytuje pomoc domacim zvieratam, trailery na ich prepravu, traky s vodou...vsetko nezistne. U nas v mestecku nase zdravotne stredisko usporiadalo akesi posedenie pri kavicke, zadarmo pre vsetkych, na kompenzovanie stresujucich udalosti z predchadzajuceho dna...
Oranzove a cervene gulicky predstavuju ohne, cely Peace region je posiaty gulickami (severo vychod provincie)
Toto je pri Bear Flats, smerom z Hudson's Hope na Fort St John, jedno zhorenisko...
Smerom z Fort St John na Hudson's Hope...
Fort St John...
Fort St John...
Je stvrtok, ALERT mame stale v platnosti, traky pri dome nachystane aby pobrali co najviac ak budeme musiet odist. Ked si zaborim nos do srsti mojich maciek, citim dym. Nastastie na zajtra hlasia dazd. Nech prsi, cely den, aj dva, aj tri, aj cely mesiac. Toto sa musi skoncit, ved je len april, co nas potom caka cele leto? Este poriadne neprisla jar a uz by som radsej brala naspat zimu......
Zacalo to niekedy pred Vianocami. Moj do drakov zblazneny detvak tuzil pod stromcekom po plysovom drakovi, ktoreho bohuzial ziadna plysakovska firma dosial nevyraba. Po uspechu mojho vlastnorucne usiteho kostytmu Bezzubky (ako tusim na Slovensku nazyvate Toothlesa :-) som si povedala, ze snad zvladnem zosmolit i cosi, co by sa podobalo na hracku a mozno i konkretneho vysnivaneho draka...
Nacupitala som znova do nasho miestneho sekaca a pokupila kopec veci, co mali spravnu farbu a texturu. S mojou vysokou davkou fantazie som mala z tej kopy starych habov, snuriek do topanok a kadecoho ineho pred ocami hotovy produkt "Made in mama" ;-) Po prvom drakovi prisiel dalsi, a dalsi, a ked sme stratili nasu Yashku, moj detvak ma cely smutny poprosil o malu plysovu, na pamiatku, na lubenie...
Tusim sa mi z toho stal konicek, a uprimne si myslimn, ze krasny. Bavi ma to a tesi ten usmev mojich deti. To tuhe objatie co ten moj plysak dostava, to je pre mna ten najvacsi profit ;-)
