No konecne...!!!!!!!!!!!

"Mne to trvalo do pol roka, tebe kolko?:-)" spytal sa ma tato kratko potom, ako som dnes spravila vodicak. "7 rokov!", veru 7 rokov mi trval tento ich 3 stupnovy proces pisomneho testu, jazdy v meste a jazdy po dialnici. No ano, pomalicky, ale isto. Snad kazdy v mojom okoli istu cast tohto procesu opakoval, raz ci viackrat, ja som nastastie to stastie nemala:-)  Neviem si predstavit, co ma v mojom zivote stresovalo vzdy viac ako skusky na vodicak. A naprotiven som to musela absolvovat na Slovensku a potom odznova i tu v Kanade. No a ak bude ku mne zivot v tomto ohlade dalej ironicky, zabsolvujem si to zasa od zaciatku v BC....Ako pred kazdou mojou jazdou, nic som nespala.  Rano sa  nic nestihalo a vsetko sa zamotavalo, doklady od auta a poistky zrazu neboli tam kde vzdy, hned zrana do mna zvrcal nevyspaty mangel, zle som zaparkovala, nepozorne vosla na cestu, k tomu este to a tamto, nakoniec i hento. Dost! "Dalej nesoferujem, ides ty!" ..nakoniec, ved mam narok na pokoj pred skuskou, nie? Cestu do Chathamu som tak prenechala tatovi, mozno za trest:-)

Vecer pred jazdou som este nazrela do knizky o pravidlach cestnej premavky, ale len tak letmo. Co to o tom, ako sa ma jazdit na dialnici, ved co uz na tom nastudujem. Bum, to som sa ale pekne preratala! Kedze nas Chatham ma vjazd na dialnicu pomerne daleko, bolo by to casovo zrejme nad ramec testu a tak sa na dialnicu neslo. Instruktorka mi hned na zaciatku zahlasila, ze ma caka paralelne parkovanie, zastavenie na kraji cesty a otocenie sa v troch stupnoch. Ani nebudem opisovat, co sa mi vtedy prehanalo hlavou. Snad len spomienky spred par dni, ako som sa skodoradostne posmievala nasmu tatovi, ked sa snazil  nie moc podarene paralelne zaparkovat. Tak a teraz to mam spat, tak mi treba! Namiesto mnou ocakavanej dialnice som sa znova trapila mestom, predbiehanim, preradovanim, zastavkami, parkovanim..  Chaosila som a zmatkovala a v istom okamihu sa uz i zmierila s tym, ze za moj dnesny vykon  mam  vyhadzov.  Ake bolo potom moje prekvapenie, ked mi instruktorka nakoniec povedala, ze som to spravila!...O chlp, ale cert to ber, spravilaaaaa!!!!!!!!!!!!!

Tak dnes sa tesim, konecne mam "kanadsky obciansky preukaz". Ten tu v Kanade totiz neexistuje, najdolezitejsim a najdoveryhodnejsim dokladom je tu vodicak.  Mam za sebou jeden z mojich velkych kanadskych milnikov a citim sa na okamih uzasne. Tak si toto moje male vitazstvo este chvilu uzijem a potom zasa dalej, este mam co nahanat a dohanat. Mozno to niekto stiha rychlejsie ako ja, ale ja si to dozeniem pekne pomalicky:-)