Prve 4 roky mojho kanadskeho zivota som pretrpela v meste. London bol pre mna privelky, ponukajuci mi tu kanadsku kulturu, o ktoru som nemala zaujem. Mnohi mi budu teraz oponovat a obhajovat London ako "forest city" a pekne este pomerne stale zelene mestecko. Mozno je taky, ale pre mna ma jednu obrovsku chybu - skratka je to mesto. Nie, mna nebavilo travit vikend navstevou obrovskeho obchodneho centra. Len sa tam tak tulat a nemat v plane nic kupit. Zabit cas pod strechou so stovkami obchodikov a gycovou fontankou a lavickami kdesi uprostred nakupneho kolosu a chaosu. Stale zasnem kolko ludi tu v Kanade tak dobrovolne a natesene mrha svojimi vikendami....
 |
| Masonville Place v Londone, ON - miesto nedelnych prechadzok tamojsich obyvatelov.. |
Mozno je to kliatba umeleckeho nadania nasho rodu, ale ja milujem stare veci. Neviem nakupovat nic nove, co ma zaruku, vonia, leskne a trbliece sa. Take veci mi nic nehovoria, nevedia ma nadchnut a ich masovost a lahka dostupnost ma odpudzuju. Preto som si musela najst alternativu k nakupovaniu v nakupnych centrach. Tak som v Kanade objavila "Value Village" s podtitulom "The Ultimate Treasure Hunt" a "Goodwill". Obchodiky s tovarom, ktory povodni majitelia uz nepotrebuju ci jednoducho nechcu. Tam som zacala objavovat veci s pribehmi a patinou. Osuchane, prasknute, nekompletne...jedinecne a take krasne. Pre mna to bol skutocny Treasure hunt (Lov pokladov).Naucila som sa spoznavat znacky vyrobcov keramiky, porcelanu a podla nich urcit vek ponachodeneho. Bolo to pre mna vzdy akesi dobrodruzstvo. Niekedy i zadostucinenie, ked som po brazdeni internetu rozlustila, ze salka za snad $2 ma skoro 200 rokov. Najradsej som tam objavovala poklady v polickach s "cackami mackami". Drobnymi soskami a kadecim, co sa nehodilo do ziadnej zmysluplnej kategorie. Casto tam skoncili veci rucne vyrezavane, rucne malovane, niekym vlastnorucne robene s povodom zjavne blizko mojej rodnej hrudy. Pocas mojho mestskeho zivota som si takto nazhromazdila domov peknych par pokladov zo sekacov :-)
 |
| "Poklady" v Good wille :-) |
 |
| ...a vo Value Village :-) |
Kanada je stale este mlada, a na to ako Europan casto zabudam. Potom ma sokuju ci rozosmeju veci ako definicia starozitnosti v Kanade, za ktoru sa tu oficialne povazuje vec starsia nez 50 rokov. Kolko krat sa mi stalo, ze som pri potulkach v "oficialnych" Starozitnostiach nadabila na vec, ktoru doma na Slovensku stale pouzivame. Nieco uplne bezne, funkcne a skarede. Ked take nieco objavim, s vysackou ceny v zavratnej sume, len sa pousmejem a pomyslim si, aka je moja mama stastna a bohata zena a ani o tom nevie. Starozitnost v Kanade sa moze ocitnut v dvoch kategoriach. Bud sa dostane do ruk cloveku, ktory si mysli, ze je to haraburda, a tak ju smari do sekaca, ci rovno na smetisko. V druhom pripade sa takato vecicka ocitne u cloveka, ktory az privelmi dobre vie, o co sa jedna a tak ju umiestni vo vytrine Starozitnosti s cenovkou na motuziku. Preto som v Londone nechodievala do Antique store, ale do Value Village ci Goodwill, kde som si svoju starozitnost nasla vzdy sama a kupila ju za babku :-)
Mestsky zivot sa mi odstahovanim z Londonu skoncil. Z Ridgetownu sme este do neho par krat zbehli na vacsie nakupy a vtedy som si samozrejme nenechala ujst tento moj lov pokladov. Ale na severe BC, tu v Hudson's Hope, uz nemam Good will, ani Value Village. Miestny "Thrift store" je za ne malinkou naplastou a najst v nom nejaky poklad je skoro nemozne. Preto som si zasa musela najst akusi alternativu. Tusim i toto sa nesie genmi nasej rodiny, kedze vylety na smetisko podnikal uz moj stary otec a po nom takisto i moj oco. Pri vchode na tunajsie smetisko nas vzdy pristavi teta, aby skontrolovala, co tam nesieme. Po jej nechapavom pohlade na nasu prazdnu vlecku moj mangel ukaze na mna a prehlasi: "She is going to do some shopping" (Ona ide nakupovat).Teta sa len pousmeje a odstupi z cesty. Nie, nebojte sa, nehrabem sa tam v kopach smetia. Nase smetisko je velmi organizovane. Mame tam kutik so srotom a zlisovanymi starymi autami, potom zhromazdisko chladniciek, pristresok so vsetkym, co si hlada noveho majitela, plochu, vyhradenu na vsetko drevene a az na konci obrovske zatvorene kontajnery so skutocnym zapachajucim odpadom. Moje oblubene je samozrejme oddelenie s drevom :-) Prave vcera sme si odtial odviezli asi 4 mohutne stare tramy, este stale mocne. Tatko ma pochvalil, ze presne to potreboval na podlozenie pod schody, ktore este treba dorobit z nasej terasy...
Dalsim mojim tunajsim nakupnym strediskom su brehy nasich jazier. Ked voda opadne, rada sa po nich prechadzam a zbieram zaujimave vyplavene dreva. Ostre hrany voda uz davno vyhladila, zmakcila vsetko spicate a vymodelovala z prapodivnych konarovych spletencov a pnov sochy, ktore drazdia ludsku fantaziu. Kedze mi vysycha zabradlie na vonkajsom schodisku, nahradou zan bude prave jeden takyto vyplaveny zazrak. Skrutene drevo, potetovane cestickami lykozruta, hrajuce zvlastnymi farbami. Doma mi pomaly ale isto pribudaju torza stromov, ktore v mojom vlastnictve zacali zit iny, akysi umelecky zivot :-)
 |
| Moje nove zabradlie z brehu jazera... |
Moj oco sa nado mnou urcite pousmeje. A mama sa chyti za celo, a povzdychne si, ze som sa podala na neho. Co uz, geny nepustia. Mne naozaj netreba nakupne stredisko. Staci sekac, breh jazera, ci organizovane smetisko a mam zasa svoj "Treasure Hunt" :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára