Sama

Vsetko mi to odislo na Slovensko a zostala som tu na dva tyzdne sama. Popustam si k sebe dnu nase macky a rozpravam sa s nimi. Niekedy na mna zamnaukaju a inak mi staci i ich pradenie, ci hlasne chrapanie ked pospavaju kade tade po dome. Je to zvlastny pocit uvedomit si, ze vsetci, ale uplne vsetci moji blizki su na inom kontinente a ja som zostala sama kdesi na severe Britskej Kolumbie. V zemi, kde som sa nenarodila, v zemi, ktoru som si vybrala. Asi je to dost vysoky level vztahu cloveka a inej nez rodnej krajiny ak v tej zemi uz zvlada zostat sam....  - s pocitom, ze je len sam doma, nie sam v cudzej zemi ;-)

Chybaju, zrazu nemam zabehanu rutinu, zrazu je tu ticho...Najlepsie je zavalit sa pracou, kadecim, nech den ubieha rychlejsie, a za nim dalsi a dalsi. Nech clovek vecer padne do postele unaveny a ani nema cas a silu zacat sa bat, vymyslat si strachy a duchy v tme za rohom :-) Pilim si drevo, malujem panely za pec - kseft, co mi dohodil ujko kominar.  Po veceroch stopkam vsetko, co sa zhromazdilo v krabicke pri posteli. Pustam si k tomu radio alebo z archivu na internete nejake stare ceskoslovenske filmy. A stopem do seba lieky, aby ma nesklatilo do postele, nemohucu nic viac len pozerat do blba.

Neviem, ci sa ktosi tam hore na mne takymto sposobom rad zabava, ale ako to uz je zvykom, vzdy ked mangel vytiahne na dlhsie paty z domu, ja tu zostanem z roznych prapodivnych pricin a katastrof bez prudu. A tak sa hned na druhy den po ich odchode do Europy budim do nenavideneho pipania vychadzajuceho z tatkovej pracovne. No jasne, nemam prud. Tatovi tie stroje zasa budu pipat do zblbnutia roznou striedavou frekvenciou az kym neskapu. V praxi to znamena, ze nemam ani vodu, kedze mi nepojde pumpa, nekuri kotol, nehreju platnicky na sporaku, a nemam ani internet. Hnusny tmavy den, prsi snad od polnoci a ak neprsi, tak sa hmla plazi vsade dookola. Zohrievam si vodu na horuci (ak som malo trpezliva, tak len teply) caj na rozkurenej peci a rozmyslam, kde zistit, co sa vlastne deje. Vybehnem do mesta, jednak sa vycikat kde mozem i splachnut :-) a na mestsky urad zistit na aky dlhy cas sa mam nachystat na toto  provizorium. Tetusky na urade zahlasia, ze vraj do obeda. Fajn, to je uz len jedna hodina, to sa da vydrzat. Jedna, dve, tri, styri, pomaly sa stmieva a prudu stale nikde. Aby toho nebolo malo, zrazu mi telefon ukazuje, ze nema signal. Bez prudu a bez telefonu...Boli ma sice cely clovek a dusi kasel, ale vybehnem do mesta zasa. Podivne je, ze ani to radio v aute nefunguje, dufala som v nejake spravy, ale vysiela len "sum svistu." Vraj do tretej sa nepodarilo, tak najnovsia nadej a odhad je, ze to spustia o siestej. Mesto je ako po evakuacii. Obchody tmave, zavrete, posta a kniznica to iste, skola prazdna,...

Nacim mi doma pozhanat sviecky, nebolo by zle mat nejaku vodu aspon v najvacsom hrnci. Ako dobre by padol i stary tranzistor na baterky, co by cosi porecnil. Taky, co s otcom chodil do mastale a drevarne a co sa rozrozpraval po celom nasom dvore ci zahrade ak bolo treba robit cosi vonku. Taky tu nemam :-( Nejako sa unavena kaslom  skrutim na fotelke do klbka a ani neviem ako zaspim. Zobudi ma az ukludnujuci zvuk vsetkeho, co opat nabehne ked  o siestej spustia prud. Chladnicka ide, pumpa na vodu ide, kotol ide, telefon ma znova signal, internet funguje....cele Hudson's Hope znova ozilo :-)

Ak uz tu mam zostat sama a chora, tak si prosim aby ma neopustala aspon ta elektrika. Za kladne vybavenie mojej ziadosti vopred dakujem!