Vianoce

"Ake mate pocasie, mate sneh?" Pyta sa ma mama vzdy ked vola tieto dni...

"Jasne, uz davno".......Jasne....uz mi je to take samozrejme, ze som zabudla. Zabudla som na tolke roky sklamani. Iba ako malinka si pamatam Vianoce doma s kopou snehu a tiene ihlicia  krasnej velkej borovice na strope v mojej izbe. Biela postupne mizla. Cim starsia som bola, tym sivsie a tmavsie  byvavalo vonku na Vianoce. Smutna som ratala kolko dni este zostava Perinbabe aby to stihla napravit. Aspon na Stedry vecer, aspon poprasok, prosiiim! S nosom prilepenym o sklo na okne som cumela do svetla poulicnej lampy a marne hladala v tej hmle padajucu vlocku...aspon jednu, zablesk, nadej... Sychravo, zablateno byvalo coraz beznejsie Vianoce co Vianoce. Zivu vonavu borovicu neskor nahradil u nas doma umely stromcek. Rozkladal sa na 3 casti, "ihlicie" mal prilnute k vetvickam a ja som sa sa marne snazila pohybom v smere "proti srsti" nasuchorit ho, zmenit kefu na vetvicku. Zostaval dlho, az kym nezmizli vsetky vianocne svetielka z kazdeho okna v dedine. Az vtedy isiel znova do igelitoveho sacku a na pojd. Ani stromcek do marca, ani darceky, ani kolace, ani vsetky tie rozpravky v telke nenahradili to, co mi vtedy chybalo najviac.... 

Ak ma clovek krasne detstvo, cim je starsi, snazi sa z neho pripomenut si viac a viac. Vratit sa k najmilovanejsim veciam, vonam, chutiam, ozivit aspon scasti to, co sa uz nikdy ako celok nevrati. Tym viac to plati ak odide z rodnej hrudy....U mna su to "naj" z detstva Vianoce. Tie davne, tie biele a vonave. Chut vsetkych tych klasickych kolacov, ktore jednoducho "museli byt", vianocne pohladnice s obrazkami Josefa Ladu, zname rozpravky beziace dokola...... a samozrejme zname blizke tvare za sviatocnym stolom a s vinsom na navsteve. Pravdupovediac cakala som od Kanady, ze mi vrati BIELE Vianoce....a ona mi ich ozaj vratila. Sneh pride v oktobri a stromcek je zivy, vonavy. Na akusi pocest starodavnej tradicie na Slovensku nestoji u nas na zemi, ale visi zo stropu. Podla maminych receptov sa vypekaju kolace, co "musia byt", na DVDckach idu dokola stare zname rozpravky, na stole lezi rozlozeny papierovy Ladov Betlehem ...Kanada mi vratila cosi krasne z davnej minulosti, ale zaroven som tu stratila nieco z "predkanadskej" sucasnosti. Mam biele zive vonave Vianoce, ale chyba mi rodina a blizki zo Slovenska. Clovek naozaj nemoze mat vsetko, nemoze vratit detstvo, nie cele, len cosi z neho....Vratit sa neda, ale da sa dat a dufam, ze nasim detom davame co je v nasich silach a ked budu velke, budu mat Vianoce ulozene niekde medzi pokladmi detstva, tak ako ja...

Zelam Vam vsetkym ak ste doma na Slovensku biele a vonave Vianoce v kruhu blizkych a nam co sme  tu daleko za morom moc urobit ich nadherne a dokonale pre nase deti. Kanada zabezpeci sneh, ostatne je na nas ;-)