DEN "111"

Prisli obojky, co sme objednali psom. Maju ich na najmensich dierkach, tak snad mi z tychto uz nevyrastu :-)

DEN "110"

Vyslo slniecko, psy pospavaju na slame vcera vyhodenej z budy. Ako tomu hovoria tunajsi "kupu sa v slnku". Vietor stale zapara, zajtra ma byt dokonca este silnejsi. Pohli sme sa s tatom trosku s robotou na jeho kabinke. Strihali sme izolaciu, zakryvali ju foliou. Vecer som sla vysuchat psy a porozpravat sa s nimi...Zamyslela som sa nad tym ake mam v zivote stastie na dobrych psikov. Nie som ziadny expert na vychovu psa, na trening, a ani na to ako spravne a uspesne zvladat pripadne problemy a vyzvy...napriek tomu mam doma dva uzasne psy. Mam pred nimi respekt, kto by nemal. Clovek nieco zle odhadne, nespravne poriesi situaciu a v psovi moze vela pokazit. Strati jeho doveru, postavenie a potom uz moze prist len jeden kriticky okamih a vsetko sa moze zvrtnut v tragediu. Uzivam si to puto, co medzi nami je, je to pre mna maly zazrak a poklad zaroven.

DEN "109"

Prisiel Chinook, teply vietor od mora. Z -20C mame teraz nad nulou. Sneh sa topi, zosuchava zo striech, cencule rachotia na plechy strechy a budia ma zo sna. Vietor sa obcas zaprie do veci so znacnou silou a v dome co to zapraska. Psy dostali novu cistu slamu a straru som povyhadzovala pred budu. Vylihuju tam a uzivaju si slniecka. Pocasnici tvrdia, ze najhorsie zo zimy je uz za nami a uz sme blizsie ku koncu. Po dlhej dobe, snad i por oku sme sa dnes boli pokorculovat v nasej arene. Klzisko prazdne, len pre nas styroch. Aka som dlha, taku ma sklatilo na zem. Zdvihala som puky z ladu, jeden zlomeny na poly a druhy "Made in Slovakia" cely neporuseny :-)

DEN "108"

Dnesny vychod slnka.....

DEN "107"

A mam to tu, dva dni po jej prvych narodeninach mam Chiku v ruji. Nastupuju opatrenia proti steniatkam. Sledovat, oddelit, nepripustit k nej Chinooka. Bude to vyzva, lebo ti dvaja bez seba nemozu zit a nemat k sebe pristup dva tyzdne bude sakra tazke pre nich i pre mna. Cyklus mam nastudovany, priznaky, trvanie, vsetko farebne a nazorne poznacene v kalendari. Drzim si palce nech to mame zdarne za sebou :-)

DEN "106"

Smutny den dnes pre mna...odzdobovala som vianocny stromcek. Takto skoro, len na zaciatku januara :-( Na Kokave som vzdy viedla tajnu sutaz s celou dedinou aby nas stromcek zmizol ako posledny. Casto uz bol marec a svetielka v nasej detskej izbicke ziarili dalej. Je lahke mat stromeck dlho ak je umely, ale so skutocnym, zivym a vonavym toho vela nezmozete ked sa rozhodne zoschnut. Ihlicie uz padalo ako sprcha, len co som sa ho dotkla. Ak by som ho taky oprchavy teperila cez cely dom, narobila by som si upratovania na cely den....vetvicku za vetvickou som odstikala a potom vsetky na kope v obruse vytiahla von z domu. Kmen holy a smutny siel ako posledny. Skoda ho, pekny bol, malo vydrzal :-(

Je mi smiesne aky maju tie nase deti obcas selektivny sluch a pamat. Nieco po nich mozem hulakat i patstokrat a pripominat den co den...a aj tak je necute a zabudnute. A nieco len tak nadhodim, spomeniem a uz to z tych ich hlaviciek nevyprcha. 

"Ked sme boli mali, vesali sme na stromcek takuto cokoladovu kolekciu, potom sme potajme vyjedali salonky a figurky a prazdne papierkiky nastelovane vesali naspat na stromcek"....

Mali ste vidiet tie ich rozziarene oci ked detvaky zaculi tuto spomienku nas, ich rodicov. Ozdobu po ozdobe som dnes skladala naspat do skatulky. Podvedome, myslou kdesi inde ruka siahla po comsi co po uchopeni stratilo tvar, vyfucalo, zasuchotilo, lahke ani pierko...prazde. Tak som smatrala a do zbierky na stole ukladala prazdne papieriky zo salonoiek a pozlatka pomliazdene do novorvarov - gulicka, kosostvorec, stvorec, zvoncek...no jasne, toto sa im zapacilo, toto si zapamatali :-)

DEN "105"

Pranie dnes - nalozit do auta, do pracky, do susicky...miniem takto najmenej dve hodiny. Ale nevadi, zajdem vzdy do kniznice dokial cakam a citam si. Mam rada tu atmosferu v kniznici, to ticho a suchotanie stranok, obalu o obal knihy vracajucej sa ci putujucej z police. Kym periemzaleziem i do susedneho sekaca a dokupim, co ma doma opustilo. Tentoraz terezke ruksak a mne bagandze na von. Kupila som, vonku som sa prezula do novych a stare putovali rovno tam do kosa. Doma este poskladat ciste pradlo a den je v cudu. Ked pridu deti, top uz je kolotoc upratovania, pohanania do jedenia, pomoci s domacimi ulohami...a hned je tma. Zimne dni su kratke...