Smutny den dnes pre mna...odzdobovala som vianocny stromcek. Takto skoro, len na zaciatku januara :-( Na Kokave som vzdy viedla tajnu sutaz s celou dedinou aby nas stromcek zmizol ako posledny. Casto uz bol marec a svetielka v nasej detskej izbicke ziarili dalej. Je lahke mat stromeck dlho ak je umely, ale so skutocnym, zivym a vonavym toho vela nezmozete ked sa rozhodne zoschnut. Ihlicie uz padalo ako sprcha, len co som sa ho dotkla. Ak by som ho taky oprchavy teperila cez cely dom, narobila by som si upratovania na cely den....vetvicku za vetvickou som odstikala a potom vsetky na kope v obruse vytiahla von z domu. Kmen holy a smutny siel ako posledny. Skoda ho, pekny bol, malo vydrzal :-(
Je mi smiesne aky maju tie nase deti obcas selektivny sluch a pamat. Nieco po nich mozem hulakat i patstokrat a pripominat den co den...a aj tak je necute a zabudnute. A nieco len tak nadhodim, spomeniem a uz to z tych ich hlaviciek nevyprcha.
"Ked sme boli mali, vesali sme na stromcek takuto cokoladovu kolekciu, potom sme potajme vyjedali salonky a figurky a prazdne papierkiky nastelovane vesali naspat na stromcek"....
Mali ste vidiet tie ich rozziarene oci ked detvaky zaculi tuto spomienku nas, ich rodicov. Ozdobu po ozdobe som dnes skladala naspat do skatulky. Podvedome, myslou kdesi inde ruka siahla po comsi co po uchopeni stratilo tvar, vyfucalo, zasuchotilo, lahke ani pierko...prazde. Tak som smatrala a do zbierky na stole ukladala prazdne papieriky zo salonoiek a pozlatka pomliazdene do novorvarov - gulicka, kosostvorec, stvorec, zvoncek...no jasne, toto sa im zapacilo, toto si zapamatali :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára