Ticho pred burkou

Presne tak to cele teraz prezivam. Je ticho, akoby sa nic nemalo udiat. Akoby sa za par tyzdnov, mesiacov nemal nas zivot zmenit o 180 stupnov. Len moje sny dohanaju buducnost, budia ma vystrasenu a nepokojnu. Snehove burky, co rucaju mosty a kotulajuce sa auta v havarii. Tie obrazy zostavaju vo mne dlho po prebudeni, nie obsah, ten pocit ma sklucuje a desi. Tusila som, ze sa s tym raz budeme borit, ze ta BC nakoniec vyjde, a najma, ZE RAZ TENTO DOM  BUDEME PREDAVAT.  Kolko krat ma to uz matalo v snoch. Tatko sa vzdy nad tym len uskrnul, ked som rano poznamenala, ze som mala zle sny. "Zasa sme predali dom:-)?" Vtedy som netusila, ze to pride tak skoro... Pomaly rozmyslam co napisat do listingu, ako nas dom opisat, lakavo pre bezneho praktickeho cloveka? Je malo takych blaznov ako sme my dvaja, ktori v dome hladaju to, co sme presne v tomto nasom nasli. Vacsina hlada komfort, pohodlie, veci nadosah. Nie rubanie dreva za rana, aby sa rychlo rozhorelo v peci, nie jazdenie za potravinami najmenej 15 km, a dochadzanie za pracou dve hodiny denne, nie  pokoj v prirode, ale svaty pokoj moderneho zivotneho stylu. Vacsina bude nad nasim domom krcit nosy, nie, to nie je dom co laka masy. Budem ho ponukat zrejme ja sama, kedze tatko nam uz 16 januara nastupuje. Nechava nas tu same dokial nebudeme moct prist za nim. Na jednej strane dufam v rychly predaj, aby sme dlho nezili jeden bez druheho a deti bez tatka, a na druhej strane sa toho dna bojim. Viem, ze s poslednym stiskom klucky na tomto dome mi vyhrknu slzy. Nie, neobzriem sa, to uz viem teraz.....

Zmraka sa zasa raz i v tatovej praci, teda este tej terajsej. Ticho pred burkou, len sa sepka a vie, co asi pride, ale zatial je oficialne ticho. To co bolo odsunute pred 6 mesiacmi sa teraz  uz musi doriesit. Dohoda unie s novym nekompromisnym zamestnavatelom, ktory je na tuto svoju povest i patricne hrdy. Mraky, chmary, obavy, plane reci, len tusenia ci "odborne" analyzy...- nic dobre z nich nekuka. Vsetci sa zomknu do facebookovej grupy aby sa hned vsetko vedelo a budu spolu akosi online sucitit a podporovat sa. Nadej, ze dalej budu mat pracu, tj ze budu mat za co splacat dom a zivit rodinu. Mohlo by mi to byt uz teraz jedno, ale nie je, citim s nimi. Stovky zamestnancov znamenaju stovky rodin, to je dva ci tri krat viac obav a otaznikov ako dalej. Citim s nimi ako sme spolu sucitili  i predtym, vtedy este na jednej lodi, a prajem im, aby po Vianociach mali stale pracu...

My uz teraz mame ine, svoje vlastne starosti a  otazniky. Chcela by som zavriet oci a zobudit sa o pol roka neskor, uz tam DOMA ako tato hovori, v Hudson's Hope. Mat toto vsetko, co je teraz pred nami uz za sebou.
Je december a prave par krat zahrmelo, ma ticho a kludne padat sneh a ono hrmi.......