DOMA

Kratko...prilis kratko aby sa clovek co i len spamatal, ze je zasa DOMA. Nestihne sa nadychnut, pozdravit so vsetkym znamym i novym a uz zasa treba utekat tam inde domov. Aky som to ja vlastne stastny clovek, ze mam tolko  DOMOVOV. 

Musela som sa zastavit a otocit o 360 stupnov, chcela som aspon ocami prejst po vrcholcoch, dolinach, kde som pred rokmi kracala. Darmo som tu prezila 25 rokov, ta krasa nevie zovsedniet. Clovek sa rozmazna, ked pod nou zije cely cas, ale ked sa potom vrati po rokoch zasa spat, tak  ho sokuje. Terezka mi cestou poza dedinu v hrkotavom voziku ukazovala prstekom na Tatry s velkym "HUUUUUU" a prekvapenym vyrazom v ockach. Evka si mocila rucku v studenej Belej - VEEEELKEJ VODE, ako ju nazvala. Valila sa vtedy cista a  tyrkysova z topiacich sa snehov a ladov tam hore v horach. Moje deti len hikali, ako odtrhnute z retazi sa nevedeli nabazit novych veci, ludi a tolkych pokuseni vsade navokol. Ja som len v duchu spominalana moje detvstvo.... Moje detvaky ho budu mavat snad aspon na prazdniny.  Tesim sa, ze maju to stastie mat starkych na Slovensku, v takych krasnych koncinach. Viem, ze budu mat s nimi krasne dva mesiace, i v Bystrici i na Liptove. My tu zatial pobalime dom a presunieme sa na opacny kraj Kanady. Snad tam najdeme domcek ako sme slubili Evicke a nazveme ho DOMOV , HOME :-)