...uz nie "ahoj" co som ti povedala len pred piatimi dnami, ponahlali sme sa na vlak, ale este som ta pockala kym vyjdes z budy a posuchala ta na rozlucku za usami......dnes uz "zbohom". Budes mi chybat. Bez teba uz doma nebude tak doma..
Budem si ta pamatat malicku, pardnovu, este slepu celu v mojich dvoch dlaniach, ciernobiele klbko co cupitalo po dvore ked sme ho doniesli z Hradku, este si nemala ani dokoncenu budu a pozorovala si ako ti ju na dvore stlkame. Moju Kitty, vzdy blizko mna na kazdej prechadzke, aby som sa nebala, ved ked nieco, zastekas, pribehnes, najezi sa ti srst na priehlavku a stuhnes ako socha. Budem si ta pamatat ako mi kazis trat na bezkach, vbaras sa do stopy a nechavas za sebou len hlboke diery po labkach, nie nehnevala som sa na to....Chrapajucu na gauci, leziacu vedla mna, nechavajuc mi len malo miesta. Vzdy si sa tam rozvalila a hemzila, vrtela a krutila, spokojne odfukovala so mnou pri telke. Budem si ta pamatat ako ta stara mama stadial odhana dolu, prec, a ty na nu len kukas az sa usmeje a pohladka ta, rezignuje, lebo na teba sa nevedel nikto hnevat. Budem si ta pamatat ako cestujes s ocom v aute, hrdo na sedadle pre prisediaceho pozorujes cestu pozorne ako sofer. Budem si ta pamatat ako plasis sviste hore na vrcholcoch Tatier a tie piskaju a utekaju pred tebou do najblizsich dier. Budem si pamatat to tvoje "wuf", vzdy ked sa jedlo a neskor uz len tak, hned rano alebo ked to na teba prislo, ta tvoja maskrtnost. Budem si ta pamatat stastnu v Belej, po brucho v studenej vode nie a nie z nej vyliezt. Budem si pamatat ako som nikdy nebola sama, ked mi byvalo doma smutno, vzala som ta von a vyrozpravala sa ti. Ty si mi len olizla tvar a buchla do mna studenym nosom, "pod uz, co sedis!" Budem si ta pamatat, moju ciernobielu, bodkovanu Kitty, navzdy.... Neboj sa, pridem ti povedat "ahoj", uz tam pod slivku ked zasa pridem v Juli, a vzdy ked sa vratim domov..
Zbohom moja Kitty, davaj na nas pozor tam zhora, a keby nieco, sprav to tvoje "wuf"...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára