Nieco konci, ine zacina...

Pomaly sa konci leto, rana su uz chladne a vecer pride tma uz okolo osmej. Aky rozdiel oproti seru o polnoci ked sme tu prisli. Konci sa nam pomaly dalsia etapa v tomto roku plnom zmien. Konci sa podnajom a zacneme byvat vo svojom. Zatial tam skor chodime na akesi vylety vzdy ked tatko pride z prace. On sa mota vonku a opravuje, ci skor rusi kopec hala-bala postavenych plotov a ja dnu beham s handrou a upratujem. Trochu ma strasi ten nas maly domcek-projekt. Kam sa clovek pozrie vidi robotu, co bude treba opravit, dokoncit, ci zrusit...Mam trochu strach z velkosti tejto vyzvy a prace co si to este cele bude vyzadovat. 

Evka obcas spomenie "cerveny domcek", nas dom v Ontariu ako ho vola. Porovnava, spomina a je jej za nim luto. Ked sa jej spytam co konkretne jej chyba, preco za nim smuti, vacsinou mi povie nieco, co je asi v jej hlavke velmi podstatne, ale dospelakom skor vyludi usmev na tvari. Bazen, pieskovisko a kopec inych materialnych veci, ktore sa lahko daju nahradit i tu. Len nedavno mi povedala cosi ine, zmysluplnejsie: "Lebo bol krasny dnu". Co ako sa snazim, na to nemam uspokojive uchlacholenie, lebo aj mne je za nim obcas smutno, za tym carom co mal. Dufam, ze raz dospejeme do stadia, ze i tento domcek bude "krasny dnu" :-) 

Srnky menia srst, schadza im rysava a dorasta hunata husta siva. Parozky uz maju vyrazne a Evka hned krici, ci je to chlapcek alebo dievcatko co prave vidi. Obchadzaju okolo, celkom blizko, clovek ma pocit, ze by mu jedli z ruky. Su pokojne co i len par krokov od vas. Bol nas pozriet i cierny maco, prechadzal sa po nasej prijazdovej ceste a ani Yasha ho nezaregistrovala. Iba nas tato, asi uz zvyknuty  na medvediky cistotne z Ontaria, sa pobral von plasit ho. Nevedela som, ci sa mam smiat, ci sa chytat za hlavu. Medved sa nejakeho "sic" a "hes" asi nezlakne. Mozno si vsimol nasu Ontarijsku poznavaciu znacku na aute a tak si nakoniec povedal, ze mudrejsi ustupi a odkracal pokojne hlboko do lesa.
Deti zacali skolu a skolku. Evka je spokojna, paci sa jej, ale s Terezkinou skolkou je to trocha zlozitejsie. Za tie iste peniazky co v Ontariu tu jedlo i spinave pradlo lezi na hlavach rodicov. Ked na vas pride rad, periete spinave uteraky a deky z celej skolky a dietatko papa len to, co mu nabalite z domu.
"BC" vraj znamena "bring cash" (prines si hotovost). Ontario bolo v mnohom kdesi dalej, za menej penazi ponukalo viac a vacsiu kvalitu. Ale nech je vyspele ako chce, pre nas tam cesta spat uz nevedie. Vyspelost sme totiz vymenili za divokost, dobrovolne a chcene. Uz by mi chybal tento cerstvy pichlavy vzduch, ked clovek i vnima to co vdychuje. Slniecko co hreje, ked tien uz chladi. Srnky co prechadzaju v mestecku cez prechod prechodcov, pekne jedna za druhou. Medvede cvalajuce pori ceste, ked ma clovek zblizka sancu pozorovat tu ciernu masu v rychlom pohybe. Uz by mi viac chybalo z BC ako mi este chyba z Ontaria....