Zima testuje vsetko navokol...

Je koniec februara, clovek by si pomyslel, ze je na ustupe, ze sme uz z najhorsieho vonku. Ale ako keby chytila druhy dych, akoby sa za nieco mstila vsetkemu navokol. Rana na teplomeri odcitavam obvykle okolo -23 az -27C, co znamena, ze noci boli este krutejsie. Macky utekaju zo svojho pristresku dnu s namrznutymi fuzikmi a prskajuc, nevedia sa dockat kedy si vovnutri posadaju okolo rozhorucenej pece. Cely den potom kdesi zasiti spia a ked ich navecer odnasam spat do ich macacieho domceka, placu mi na rukach...

Ak nezapichneme auto do zastrcky na celu noc, ale len na par hodin pred jazdou, tak sa aj tak trapi. Radi akosi zaspato a kolesa ani coby vymrzli do tvaru kociek. Je to len pocit, ale ako keby im chvilu trvalo, nez sa jazdou prinavratia k povodnemu tvaru. Auto ma zimne gumy, popretkavane kovovymi hrotmi, ale aj tak sa rozblika "SLIP", zavrci a potancuje si cez par zakrut a krizovatiek....

Rano vzdy nachadzam okolo domu nove a nove lezoviska. Srny zjavne prespavaju nablizku. Cez den ich potom vidavam hrabkat stihlymi nohami v snehu, snaziac sa stoj co stoj prebojovat k comusi zelenemu. Doprajem im ujedat si z kopy stareho sena vzadu na dvore, ale v duchu ich skor lutujem: "Chudata, ved je uz stare, cierne, plesnive...."

Obdivujem kone v tomto kraji v tychto dnoch. Vidavam ich pokojne stat na obrovskych zasnezenych pastvinach s chrbtami pokrytimi snehom a s hlavou dolu. Sneh im fuka do hriv a picha v ociach. Je ako nepopisany cisty harok papiera, v ktorom sa da citat snad vsetko. Obcas sa v nom objavia pre mna nove, dosial nevidene stopy. Kracam popri nich v smere deja a snazim sa najst aspon jednu zretelnejsiu. Je ich akosi vela a blaznia sa po celom nasom pozemku. Pretkavaju ho akosi bez zmyslu - hore, dole, krizom, krazom...Vlci, ci len niekoho zabehnuty pes? Neviem...

Zima testuje i nas dom. Zachod splachuje lenivejsie, a po splachnuti to bublinkuje v umyvadlach. Vsetko bezne a normalne je zrazu akesi krehke, zranitelne, straca svoju 100% nost. Vycikat, umyt zuby....kazdodenny vecerny ritual. Ako vzdy, az na jednu vec. Voda z kohutika dnes tecie coraz slabsim a slabsim prudom.....- pumpa je ticho! Darmo zostavam stat a nacuvam, nezapina sa. Bez funkcnej pumpy nebude voda. Schadzame preto s tatom do utrob pod nas dom az k nej. Tatkovo este nezahojene koleno tak dostava necakane a nutene zabrat. Nizucky zapratany priestor kde je kotol, pumpa, ohrievac vody, motorove pily a par dalsich haraburd, co by nezniesli teploty pod nulou, pritmie a zima. Cosi s pumpou zjavne nie je v poriadku, mozno suciastka, mozno kusok ladu niekde v uzkej hadicke? Ale v noci sa zobudim na jej stary znamy zvuk. Rano zrazu funguje! Akosi oneskorene, ale zatial stale funguje. 

Voda v cisterne v zemi ma uz par tyzdnov ladovu skrupinu. Tazko odhadnut kolko jej zostava, treba vzdy najprv rozbit lad. Po tyzdni v jame mozno citat ako v letokruhoch stromu. Zhora nadol vidno peknych par rozbitych ladovych vrstiev. 

Davka dreva na jeden  den je snad 2x vacsia ako byvala v januari. Trva dlhsie kym sa pec rozpali, kym to pociti cely nas skrehnuty dom...

V sobotu ma byt -30C, a potom este par dni okolo -20C, uz len 9 dni a ma prist oteplenie! Vydrz to dom, vydrz to pumpa na vodu, vydrz to cisterna v zemi, vydrz to auto, vydrzte to macky, srny, kone a vsetko zive navokol, vydrzme to este chvilu i my.

Predpoved pocasia pre Hudson's Hope na dalsich par dni...

Mam rada zimu, mam rada, ked mi krehnu prsty a vidim svoj vlastny dych. Mam rada brnenie vo vyzimenych koncatinach spat v teple domu, .....ale uz zacinam mat srach z toho, kam az zvladzeme. Tato zima akosi vsetko testuje....Ale ak ju clovek aj tak ma stale rad, nerepce a ide sa vecer prejst, popocuvat vrzgajuci sneh pod nohami a nechat si vystipat lica a bacily, tak sa mu mozno i odmeni - tak ako nam v par poslednych dnoch nadhernou polarnou ziarou!