Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

streda 26. februára 2014

Priamy prenos v Hudson's Hope

Nemame kablovku, cize nemozem pozerat televizne vysielanie, a tak vsetko co mam z Olympiady sancu zaznamenat len citam ci pozeram spatne cez zaznamy na internetovych strankach medii. Olympiada je v Rusku, co pre nas predstavuje velky casovy posun. Vsetko podstatne sa v Sochi deje ked u nas v Kanade este hlboko spime. Rano si potom uz len precitam vysledky. Mam pocit, ze takymto stylom celu olympiadu vlastne prespim :-(
Samozrejme ako vzdy sledujem najma hokej. Uz par rokov fandim dvom krajinam naraz, nie preto, ze to novej domovine dlzim akosi zo slusnosti, ale preto, ze to tak jednoducho citim. Tuto olympiadu to bolo ako na hojdacke - smutne spravy a sklamania zo slovenskeho tabora a radost z toho kanadskeho. Slovensky tim sa predcasne poberal domov a Kanada....do finale. Radost citat ranne spravy, radost pozerat zaznamy ich zapasov. Ale pred tym poslednym, najdolezitejsim  som si povedala DOST! Taka udalost si zasluzi odo mna priamy prenos. Nadhodila som na facebookovej stranke nasho mestecka, kde sa lokalne kupuju a predavaju veci, ze by bolo pekne niekde sa spolu zist, sledovat finalovy zapas a spolocne povzbudzovat Kanadu. Vecer uz len zazvonil mobil a prisla SMS od Jasona- tatkovho predaka v praci, ze sa teda vstava o 5 rano a pozera hokej v kurlingovej arene :-)
Moj mangel len zakrutil ocami nad "hokejovymi fanatikmi" a skodoradostne poznamenal, ze "normalni ludia budu rano moct este dlho spat". Ale napriek tomu vstal so mnou a zaviezol ma do jamy levovej. Sedelo tam asi 6 chlapov, dve ospale deti...a ja, uctivo v kanadskom drese :-). Taka rodinna atmosfera maleho mestecka pri velkej udalosti a velkej obrazovke. Cez prestavky sa varil caj, kava, odbiehalo sa na cerpaciu stanicu po sendvice a kolaciky...a to sa potom vsetko povinne muselo zjest. "Nasi" hrali paradne a tak sme im na konci zatlieskali a spokojni sa este za sera a v -22C pobrali kazdy zasa domov.
Aspon kusok olympiady som si uzila v priamom prenose a s bezprostrednou nielen mojou, ale hromadnou radostou na konci.. Gratulujem aspon jednemu z mojich timov, bol najlepsi!

1 komentár: