IMIGRANT

Pred dvoma dnami to bolo prave 10 rokov co som prisla do Kanady. Uz 10 rokov nosim nalepku IMIGRANT. Co to je? Definicia v knizkach je pomerne jednoducha - jedna sa o cloveka, ktory opusti rodnu krajinu, aby sa natrvalo usadil v inej. 

"Kedykolvek ludia rozoberaju klady a zapory imigracie, nikdy by sa nemalo zabudat na to, ze imigranti su individualne ludske bytosti, ktorych zivoty sa nedaju uhladeno vtesnat do hranic narodov - a ze ako ludske bytosti su vsetci jedinecni a rozdielni." (neznamy autor)

Ake pravdive...Imigrant je v ociach spolocnosti akosi automaticky clovek, co odisiel z rodnej zeme do inej krajiny za lepsim a ma sa tam lepsie. Nie, necitim sa prijemne byt takto onalepkovana. Kazdy z nas, kazdy imigrant ma svoj dovod odchodu. Niekto siel za pracou, niekto za laskou, niekto za snom, niekto sa len tak jednoducho kdesi zabudol alebo zasekol a uz sa mu nechce dalej...nie vzdy to bola cesta za "lepsim". Kazdy z nas si v novej krajine cimsi presiel alebo prave prechadza....a nie vzdy je to "lepsie" ako doma.  Ked odidete z rodnej zeme, ani len netusite do coho sa vrhate. Netusite ako to zmeni vas, a netusite ako to  zmeni postoj niektorych ludi voci vam. Netusite, ze existuju iste fazy prezivania imigracie. Prosto prezivate, zo dna na den, mnohe nechapete, bojujete so sebou, so svetom, v ktorom momentalne ste, i s tym, ktory ste opustili...

Ani ja samotna ako imigrant som donedavna netusila o "fazach imigracie". A ze som si ich ale prezila vsetky! Zrazu mi to cele dalo zmysel. Pochopila som spatne samu seba a svoj boj s tym kto som a kde som. Posnazim sa teda popisat vam ich, tak ako som o nich citala,  i tak ako som ich osobne prezivala ...

FAZA MEDOVYCH TYZDNOV: V novej krajine zacinate s pozitivnymi ocakavaniami a pozitivne naladeni. Je tam vzrusenie zo vsetkeho noveho, velke ocakavania. Spoznavate nove veci, nove vone, nove chute. Nove problemy beriete ako sucast este nepoznaneho, kedy vsetko nove je vlastne vzrusujuce. Zaoberate sa naliehavymi problemami typu zalozenia si uctu v banke, vybavenia zdravotnej karticky, vodicskeho preukazu, najdenia prace, skoly, lekara, zubara, gynekologa. Vsetky tieto vybavovacky su spojene s patricnou davkou euforie sprevadzajucou ich uspesne vyriesenie. Pamatam si na moj prichod. Vsetko bolo nove, ine. I ked pre mna tato faza trvala kratucko, kedze som dorazila do casti Kanady, ktora bola prilis vzdialena tej mojej vysnivanej so stitmi hor a divocinou. Pomerne velmi skoro som sa prehupla do druhej fazy...
FAZA ODMIETANIA: Faza medovych tyzdnov sa skonci a nasleduje riesenie problemov s dopravou (autobusy meskaju), s nakupovanim (nemozete zohnat vase oblubene veci v obchodoch), problemy s komunikaciou (nechapete idiomy, hovorove vyrazy). Zda sa vam, ze ludi nezaujimaju vase problemy, jednoducho na vas kazdy kasle. Mozno vam i ktosi pomoze, ale v skutocnosti aj tak vobec nechape vase podla neho asi malicherne starosti. Zacnete si postupne namyslat, ze ludia vo vasej novej krajine vlastne nenavidia priselcov. Casto to moze viest  k tomu, ze zacnete byt agresivny, zacnete sa stazovat na novu krajinu a jej obyvatelov. Zacnete nelichotivo hodnotit nasincov ako celok a system v celej krajine. Je dolezite si uvedomit, ze tieto pocity su realne. Tato faza je rozhodujucou, kritickou  fazou co sa kulturneho soku tyka. Je nazyvana fazou odmietania prave preto, ze v tejto faze ako imigrant zacinate odmietat novu krajinu, stazujete sa na kopec veci a vidite len to negativne. V tejto faze sa bud stanete silnejsimi a zostanete, alebo vas to natolko zlomi, ze sa vratite naspat odkial ste prisli (psychicky, fyzicky, alebo oboje dokopy). Bala som sa rozpravat, vsetko som si prekladala v hlave skor nez som sa odvazila cosi povedat. Hladala som v obchode vsetko, co zodpovedalo veciam poznanym zo Slovenska. Neriskovala som pouzit nepoznane, vyslovit neiste, nepremyslene. Velmi skoro mi bolo jasne, ze "Ako sa mate"? Kanadanov vobec nezaujima. Boli pre mna zrazu taki a a onaki. System fungovania veci v Kanade mi prisiel postaveny na hlavu asi vdaka par zazitkom s presadzovanim by-laws a aktivnymi susedmi, ktori na nas zalovali. Hnusilo sa mi to. Takisto drahi neosobni veterinari, skarede domy z papiera, zima bez snehu, roje komarov a ....skratka vsetko bolo zle. Ale zostala som, hoc som vela krat mala chut vratit sa na Slovensko...

FAZA REGRESIE: Ak ste sa vytrapili v druhej faze, mozte sa ocitnut vo faze akejsi regresie kedy sa budete vracat spat. V tejto faze kulturneho soku zacnete rozpravat prevazne len rodnou recou, pozerat programy v rodnej reci, pocuvat len hudbu z rodnej krajiny, uprednostnovat jedla typicke pre domovinu. Uvedomite si, ze sa pohybujete exkluzivne v okruhu krajanov a odmietate stretavat sa s domacimi. Vela casu stravite v staznostiach na novu krajinu, kritizujete ju. Je mozne, ze v tejto faze si pamatate alebo sa sustredujete len na to kladne z rodnej krajiny, co prehnano prikraslujete. Zabudate na vsetko negativne, az sa zacnete divit sami sebe preco ste vlastne odtial odisli. Rodnu krajinu v tejto faze vnimate len ako uzasne dokonale miesto, kde vas zivot bol vlastne rovnako dokonaly. Samozrejme toto nie je objektivna pravda, len iluzia, vytvorena krizou kulturneho soku...Snazila som sa vsemozne zapadnut do skupinky krajanov v Kanade. Rodna rec bola nieco, co bolo nadovsetko. O Kanadanov som nemala najmensi zaujem. Boli pre mna len kazdodennou nutnostou, dost na to, ze som ju musela akceptovat, nechcela som ju este i vyhladavat. Bolo mi smutno za Slovenskom, zostala mi tam rodina, kamarati, Tatry. Preplakala som po skole vela hodin na lavicke v parku. Rozmyslala preco som vlastne v tom skaredom rovinatom Ontariu, v dome so spolocnou stenou s divnymi susedmi. V krajine, ktorej je sum a fuk, ze mam Mgr, ci PhDr. zo socialnej prace, a ktora mi ponukla prat pradlo dochodcom, lebo to je to jedine, na co sa moje "vzdelanie" hodi. Preplakala som cesty domov z prace, kde som za minimalnu mzdu kupala a strihala psy. S kolegynou, ktora ma vyuzivala, pohryzena psom, co v zivote nikomu neublizil, ohovorena zakaznickou, ktorej som urobila laskavost...skratka cely svet sa mi v Kanade rucal a doma bolo daleko, tak krasne a zrazu tak daleko a nedostupne...
FAZA ZMIERENIA: Prichadza ak uspesne prezijete fazu regresie. V tejto faze nachadzate vacsiu istotu v jazyku, citite sa pohodlnejsie a istejsie co sa kultury a zvykov novej krajiny tyka. Existujete bez pocitov uzkosti. Stale mozete mat mierne medzery vo zvykoch, v jazyku, ale ste ovela lepsie zaklimatizovani a uvedomujete si, ze ziadna krajina nie je omnoho lepsia nez ta druha - je to vsetko len v odlisnom sposobe zivota, zvykoch, v odlisnych kazdodennych problemoch a sposoboch ich prekonavania. Akceptujete zvyky, tradicne jedla a kulturu novej krajiny, dokonca mozete niektore z tychto veci uprednostnovat pred tymi z vasej domoviny. Uvedomujete si, ze svoj zivot mate vo vastnych rukach a je len na vas ako ho budete zit, neexistuje jedina mozna cesta lepsia od druhych, kazda je odlisna. Nakoniec sa udomacnite v novom prostredi a uvedomite si, ze to nie je zle. Navrati sa vam zmysel pre humor a dokazete si vystrelit a zasmiat sa i sami na sebe. Zistila som, ze krajania nie su automaticky zarukou priatelstva. Zistila som, ze mi nechybaju stretnutia s nimi, kedze  napriek spolocnemu rodnemu jazyku si aj tak nerozumieme a zijeme mnohi v uplne odlisnych svetoch. Zistila som, ze sa netreba bat novych veci v obchodoch, a ze je celkom sranda experimentovat. Pristihla som sa, ze pozeram filmy vo francuzstine s anglickymi titulkami a pocuvam lokalne radio. Zistila som, ze prd zalezi, ci mam prizvuk a Kanadania sa mi nesmeju ani ked tresnem somarinu, ci skomolim vetnu stavbu. Zistila som, ze sa rehocem sama na sebe ked vypustim z ust blbost alebo sa strieskam na zladovatelom chodniku aka som dlha. Zistila som, ze Kanada je krasna, len si treba ist dalej za svojim snom. Ked sa "vylodite" na jednom konci, nestaci plakat, ze ste chceli na ten opacny. Zistila som, ze zivot mam naozaj vo vastnych rukach. Je mi jasne, ze Kanada je ina ako Slovensko, nesnazim sa zmenit ani ju a ani Slovensko. Prosto som zrazu pocitila a uvedomila si, ze uz mam domov i tu...

SPATNY KULTURNY SOK: Poslednou moznou fazou je akysi spatny kulturny sok. Ten sa vyskytne ak sa po dlhej dobe vratite spat do rodnej krajiny. Pri kazdom mojom navrate domov na Slovensko si uvedomujem, ze sa vraciam do krajiny, ktoru uz vlastne nepoznam. To moje Slovensko existuje uz len v mojich spomienkach. Je to ako ked po rokoch stretnete najlepsieho priatela. Je a uz to nie je on....

Kedze sme kazdy jedinecna ludska bytost, nemozno prehlasit dane fazy za nezvratne pravidlo. Clovek je tvor nevyspytatelny. Nie vsetci imigranti musia automaticky prezit vsetky fazy v danom poradi. Niekto prezije vsetky, ale poprehadzovano, niekto preskoci jednu, dve a z prvej sa moze rovno ocitnut vo stvrtej. Jeden ich vsetky prezije za tyzden, ci v rozpati trvania jeho work permitu, niekto ako ja v rozmedzi desiatich rokov...

10 rokov  ma v Kanade naucilo, ze spolocna rodna rec mimo rodnu zem este nie je zarukou porozumenia. Ked totiz stretnem v Kanade krajana vo faze odmietania, asi tazko mi uveri, ze ja som tu spokojna, stastna...a doma. Takisto je tazko predstavit si, ze nateseny cloviecik po dvoch tyzdnoch v uzasnej Kanade pochopi krajana, co to tu po rokoch bali a ide z tohto blazinca naspat domov. Ten co trci v meste kde to vzdy bolo a je vyhodne a kde sa cena jeho domu uz strojnasobila od cias, ked ho kupil asi tazko pochopi toho, co zije v chatrci s kadibudkou kdesi na severe. Uveria si vsetci tito navzajom to co citia k tejto krajine? Nie, v to nedufajte...

A co mojich 10 rokov vo vztahu k domovine? Naucila som sa, ze netreba verit oficialnym taraninam o tom, ako nas imigrantov budu nateseno cakat naspat na Slovensku, pretoze prinesieme novy pohlad na veci, nasu rozhladenost, nase skusenosti zo sveta a zmenime cosi, co nikto doma zmenit nevie. Pravda je, ze odchod z rodnej zeme sa neodpusta a kritika spoza hranic je nepripustna. Za hranicami uz nemate pravo zaujimat sa o dianie v domovine. Zavru za vami obrovske dvere a zapadne zavora. Kedze to uz viac nie je vasa povinnost, nie je to uz viac ani vase pravo. Darmo mate na Slovensku rodinu, priatelov, polku zivota...pripravte sa na otazky typu: "A preco sa ty vobec este staras do Slovenska, preco ta zaujima co sa tam deje?" A nefunguje to ani opacne. Ak zabuchnete dvere vy, ste netvor, co zabudol na rodnu zem a na vlastnu krv. Pytam sa, co nam zostava? Asi len nostalgicke spomienky a pohladnica na Vianoce. Len malo ludi vam neodoprie pravo na dva domovy, vlastna rodina a mozno par ozajstnych priatelov....

Takze kto som, co som po tych 10 rokoch v Kanade? Som stale z Liptova, uz s dcerami narodenymi v Ontariu. Som stale ta ista a predsa pre mnohych uz uplne ina. Hoc som imigramt, som stale obycajny clovek. Hranice su len v ludoch a na mapach, ja ich nemam rada...ale kedze su, dali mi dve domoviny.