"Nebojis sa tam?"

To je otazka, ktoru dostavam zo Slovenska pomerne casto. Bojim aj nebojim. Clovek by bol blaznom zit tu, ak by videl strasidla za kazdym rohom a v kazdom suchnuti a buchnuti...a clovek by bol takisto blaznom, keby tu zil s postojom velkeho frajera, co sa nicoho neboji. Je to skor o respekte, o strachu, ktory je napomocny, nie znicujuci. Clovek musi byt pripraveny, musi ratat so vselicim, ale nesmie byt otrokom strachu z toho, co sa moze stat. 

Jednym zo sposobov ako tu byt v strehu je pocuvat vlastneho psa. Fungujeme tu vsetci so psami, co nie su gaucovi milacikovia, nespia nam na posteli pri nohach, ale voku v budach so slamou i v -30C.  Velki, hunati, ostraziti, hlasni .....verni a milujuci svoje rodiny. Deti sme naucili, ze kedykolvek su vonku a Yashka zacne stekat, maju okamzite nacupitat dnu. Nikdy neberiem jej stekot na lahku vahu, je to jej praca a preto sa vzdy aspon pozriem, ktorym smerom steka. Viem rozoznat akusi farbu a naladu v jej hlase a vo farbe rozdielnu pricinu jej stekania. Ci je to z radosti ze spolu ideme na prechadzku, ci je to len take to povinne "haf" ked popred nas prechadzaju susedia, alebo nie take caste a zurive "haf", ked sa cosi mota okolo domu. Dava mi istotu vzdy ked som von, spolieham sa na nu, ze je vsade naokolo bezpecno. Na jej pleciach lezi vaha zodpovednosti za bezpecnost 4 ludi a 4 maciek v tomto dome...

Yashka, Nas alarm a kamerovy system v jednom...

Vselico sa prihodi v divocine a tunajsi velmi dobre vedia, ze sa to prihodit moze. Par prihod, co sa tu hore udiali nedavno, vsak zanechalo i miestnych a skusenych  v stave, ze nad nimi len nechapavo krutia hlavou...

Claudia Huber a jej priatel Mathias Liniger si splnili sen. Sen o Kanade a o svojom malom domceku kdesi v divocine Yukonu. Do Kanady prisli zo Svajciarska pred 8 rokmi a len nedavno sa stali kanadskymi obcanmi. V strede nicoho rozbehli svoj business s ubytovavanim a sprevadzanim divocinou, zvacsa pre turistov  z Europy. Kupili si tu stena Malamuta a zili jednoducho svoj sen. Svoj sukromny raj a resort nazvali "Breath of Wilderness"...

Obaja velmi skuseni co sa zivota v divocine tyka, sprevadzali nou tych menej skusenych. Paradoxy zivota...Jeden obycajny vikend, v sobotu o 11 doobeda k ich domu prisiel Grizzly a zbuntosil ich psa Konu. Mathias vysiel von ukludnit ho, zbadal medveda a vratil sa do domu po svoju pusku. Medved sa po chvilke obchadzania cez okno vopchal do domu. Mathias a Claudia vybehli von, Grizzly si v nahanacke vybral Claudiu, dobehol ju a zautocil na nu. Mathias ho napokon zastrelil a dorananu Claudiu zaviezol do 50 km vzdialenej nemocnice. Na obed uz bola prehlasena za mrtvu. Bola laskou jeho zivota, zenou, ktora nemala problem narabat s motorovou pilou a pilit vysoke stromiska. Vysetrovanie a pitva preukazali, ze medved bol starsi, asi 170 kilovy a hladny. Miestni vraj vzdy mali pred medvedmi respekt, ale teraz maju obrovsky strach...Nie, toto nebolo typicke, zvycajne, predvidatelne, jednoducho normalne spravanie normalneho medveda, a to ich strasi....

Par clankov k tomuto pribehu:

Grizzly bear entered Claudia Huber’s house before fatal attack

A leap of faith took them to the Yukon. Now a bear attack has left their adopted community reeling

Claudia Huber bear mauling: Grizzly was hungry but not ill

Prve co pride ludom na rozum, ked rozmyslaju medzi cim to tu asi zijeme je medved. Ale to nie je predator, z ktoreho mam ja uplne najvacsi respekt a strach. Tym je...puma. Pumy sa ozaj bojim. Nespi potvora ani v zime a tazko je zacut jej macaci makky krok, spozorovat ju vo vysokej trave ci hore na konari stromu, kde striehne na svoju korist.

A tak si pockala i na Stevena Campbella, pri praci na juhu od Grande Prairie. So svojou partiou cistili oblast kvoli pokladaniu rur. Z nicoho nic, ucitil na svojom chrbte tazobu. Myslel si, ze kamarati sa blaznia a ktosi z nich sa na neho zo srandy ovalil. Az neskor si uvedomil, ze na nom sedi puma. Vystriehla si ho vystresovana a vyhladovana ako najutlejsieho z partie, prave vtedy, ked sa oddelil od ostatnych a presiel sam na druhu stranu traku. Striehla presne na tu chvilu, po vytypovani si svojej obete a jej dlhom prenasledovani. Naucenym tahom sa mu snazila pazurmi rozrezat tepnu, roztriestit lebku a zlozit tak svoju korist k zemi. Traja jeho partaci mu hned dobehli na pomoc, mlatiac pumu palicami a pastami. Ta sa na nich len divala s vyrazom, ze jej je to jedno. Akymsi zazrakom sa  ju Stevenovi podarilo zo seba zhodit na zem. Ani sa nesnazila ujst, len sa odplazila pod track, este odtial skocila po dalsom z partie a utiahnuta tam cakala na dalsiu prilezitost. V skutocnposti sa uz dockala len svojej smrti. Zastrelila ju tam privolana policajna hliadka. Stevena to stalo ciastocnu amputaciu ucha a 30 stehov...a strach a nocne mory snad do konca zivota. Pitva preukazala, ze puma bola podvizivena. Jasne, toto sa doteraz este nikdy nestalo, nepochopitelne a nenormalne spravanie predatora. Ozaj take nepochopitelne? Najpravdepodobnejsie bol vraj danym pracovnym ruchom a zmenenim lokality naruseny a zmenseny jej revir, nutiac ju hladat si potravu medzi tymi, ktori ju o nu postupne pripravili...

Clanok a video k pribehu:

‘I thought I was going to die': Pipeline worker attacked by cougar shares story

Ci mi to nahana strach? Samozrejme, ale nechcem sa stat jeho otrokom. Mam vacsi respekt, viac si vsimam pohyb v sere, sum a ruch, viac spozorniem, ked Yashka zacne stekat. Tak ako nedavno vecer, ked som zanasala na noc nase macky spat do ich pristresku. Yashka ma vtedy vzdy registruje. Postoji pri plote, uisti sa, ze som to ja a pocka, kym sa zasa stratim v dome. Pozoruje co nesiem, akoby kontrolovala, ze je vsetko ako bezne...aj bolo, dokym nezacala zurivo stekat. Po nedavnych pribehoch s grizzlym a pumou mi  nebolo vsetko jedno. Bolo to to najpodozrivejsie a najvystraznejsie "haf", smerom dozadu do lesa. Zastala som, pozerala tym smerom a v sere sa snazila zachytit aspon nieco. Zbadala som ju. Asi 10 metrov za budou, uplne hore na spici stromu sedela velka sova. Chvilu do seba nechala stekat a potom rozprestrela obrovske kridla a zaletela naspat do hustej tmy stromov. Chvalabohu macky uz boli v bezpeci. Pamatam sa ako mi suseda rozpravala o velkej sove, ktora sediac na vysokom smreku pred ich domom jedneho pekneho dna schmatla  ich kocura...

Je mi jasne, ze ked bude chciet, vystriehne si ta velka guca na strome chvilu, ked nase macky uz nebudu v bezpeci mojho narucia a pristresku, ale i o tom je zivot tu hore. Treba ozaj ratat vzdy so vsetkym, a zjavne uz i s tym, co sa zatial este nikdy nestalo. Strach tomu nepomoze, len ten respekt, ostrazitost, zdravy rozum a v tom najhorsom potom uz asi len to stastie...