V utorok na obed zazvonil telefon, volali zo skolky, ze si mame prist po Evicku. Sedi vraj v kutiku zabalena v deke, nesvoja, s horuckou...chora:-( Boli brusko a hlavicka, zasa nechuti jest. Dalsi den trochu polezala, pospala, zjedla este menej ako jej bezne malo .... ale polepsilo sa jej. Tatko by ju aj bol dal vo stvrtok do skolky, ale ja som citila, ze je to este priskoro. Tak ako posledny krat, zasa sa jej narobili afty v ustockach, ale teraz sa k tomu povyhadzovala este i vyrazka na tvaricke, dlaniach i chodidlach. Tak som zasa sadla vecer za pocitac a googlila odpovede - Infekcia ust, noh a ruk. Vraj bezna u deti v skolkach a musi len prejst sama ako prisla. Evka teda v ten stvrtok nesla do skolky, ale spolu s nami do Londonu, na dlho ocakavane stretnutie s usno-nosno-krcnym specialistom pre Terezku. Cakali sme na to snad aj pol roka.... Pravdupovediac, toto ma tu v Kanade velmi strasi. Tieto zavratne cakacie doby, cakacie listiny aby sa clovek s mozno zatial malym problemom dostal k odbornikovi po takom case, ze z maleho je uz problem velky. Bojim sa ako to funguje pri veciach citlivych na cas? Vtedy, ked su najvacsim nepriatelom diagnozy rucicky na hodinkach. Vtedy, ked sa nic nerobi, iba caka v poradi a choroba sa tesi a bezi vpred. Urobi si naskok, ktory sa uz mozno ani nebude dat dohnat. Brrr, hadam nas to tu nikdy nepostretne, ze budeme musiet pozerat na chrbat vlastnej diagnoze ako sa uz tesi, ze to ma vyhrane a dviha ruky este pred cielovou paskou. To nie je rovny boj, ferovy. Cakacie doby znevyhodnuju jedneho supera. Choroba dostava vyhodu domaceho prostredia, lebo kym sa zacne samotny zapas, uz je v nasom tele taka udomacnena, ze my sami v sebe sme uz len hostia.....
Ujo specialista pozrel Terezke do usiek, vycistil prebytocny maz v jednom z nich a konecne mi dal zmysluplnu odpoved na kopec mojich "preco?" Preco stale este nerozprava, preco i tych par slov je akosi skomolenych????? Vraj to vyzera, ze jej par krat musel prasknut bubienok a po case sa potom zhojil sam. Aj Terezka preto teraz dobieha.....svoje prve slova, ktore sme cakali uz davno. Na pomoc od logopedicky sa este nacakame, ako inak, sme na cakacej listine. Ani len netusim s akym pravdepodobnym datumom zacatia terapie. Ujo doktor specialista ju ale bude chciet vidiet opat za dva mesiace a ak tam za bubienkom bude zasa uvaznena tekutina, voperuju jej trubicky do usiek:-(
Aj Evka bude dobiehat. Zatial len caka na startovacej ciare a sleduje ako pred nou uteka jej trapenie s prstekmi na nohach. Narodila sa so stvrtym prstekom na oboch nohach skrutenym pod tym susednym. Vraj to nic nie je a napravi sa to samo hned ako zacne chodit... Nenapravilo, je to len coraz horsie. Boli ju kracat, deformuju sa jej nechtiky, robia odtlaky a mokvaju prasklinky medzi a pod skrutenymi prstekmi. Tak cakame, na dalsej cakacej listine, na dalsieho specialistu. Od leta az do 13. januara....Vraj ked sa to riesi skoro, da sa to pekne napravit, neskor zasahuje uz aj chirurgia. Tak sa pytam sama seba kde teraz sme, este je skoro, ci uz bude neskoro?:-(
Len co sme sa vratili z Londonu, vyskocila Terezke horucka na 39.5 C. Takze Evkin virus uz premohol obe nase deti. Kedze je to virus, zasa nic nezmozem, len CAKAT, CAKAT a CAKAT. Toto cakanie ma nici, vydrzim cakat na autobus na zastavke, ale cakanie na odpovede a ulavu pre chore dieta je v inej dimenzii. Cakat hodiny na pohotovosti, tyzden na volny termin u vlastnej rodinnej lekarky a mesiace na specialistu. Nici ma to ako kazdu mamu, ked su deti chore a ked sa neda robit nic ine, len CAKAT....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára