Pomaly, po troskach, len tak 2 -3 klaty, tazke ako slon, taham ich na zltom furiku z lesa za domom az pred nase dvere. Hadam aj 20 krat hore-dole, ale tie najvacsie uz nevladzem, nezdvihnem ich. Ponosit, potom porubat, poukladat do drevarne, zaplnit ju celu, aby bolo v zime cim kurit. Je zvlastne, ze to mam rada, babrat sa s drevom. Vyjst von ked sa pari z ust a skruca prsty od zimy, porubat par klatov a potom sa na pniku prikrcit k peci a vartovat plamienky. Postuchat, rozduchat a strazit cely den. Pocuvat ako puka a vidiet vlnit sa vzduch nad pecou, deformujuci pohlad na realitu za nim. Ked veci nejdu ako by clovek chcel a zla sprava strieda horsiu, niet lepsi liek ako rubat drevo. Vybit si hnev a bezmocnost na tvrdohlavych klatoch, zlomit ich odpor sekerou, zvitazit aspon nad niecim. V Londone to byvali kartonove skatule na prizemi, kopavala som do nich hlava nehlava...a bolo mi lepsie. Ale to sa teraz zda ako ciste blaznovstvo, z ktoreho nebol iny osoh ako vyburit si zlost. Jasna znamka toho, ako JA nepatrim do mesta:-) Ano, mam to rada, vyrastla som s tym. U starej mamy v Demanovej, i doma na Kokave, dolu v kuchyni so starou mamou. "Dieta, ved sa zastis!" hovorievala mi, ked uprene sledovala program v televizii a ja ohen v peci. Kazda iny program a predsa sme sa nerusili:-). Hore na poschodi uz byvali akumulacky (joj, ako sa oco hnevaval, ked sme na nich vysedavali) a potom radiatory, susili sa na nich male pancuchace a vlozky do zimnych ciziem, premocene, alebo aby boli teple rano, ked sa pojde do skolky. Ja veru nie som dieta radiatorov, ci plynovych kotlov, to je mrtve teplo. Hreju, ale nie na srdiecku. Ja viem, raz budeme aj my stari a poskrucani, slabi a uz nebudeme vladat rubat stromy, vlacit drevo, kalat klaty a udrzovat ohen. Ale kym vladzeme, kym sa da, tak este chcem zive teplo. Aby aj moje deti vedeli ako praska ohen v dome, aby vedeli narubat a zakurit, aby si raz vedeli vybrat ako spravit teplo v tom svojom dome, lebo budu vediet porovnat, budu si pamatat...
 |
| Evicka "kuri" v nasej peci:-) |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára