Moj bezny maly svet navokol alebo trapenia jednej mamy:-)

Moj stary, krasny, mozno aj starozitny stopkaci hribik a hrbka z jedneho dna

Citim bolest v klboch. Prichadza vzdy pred ochladenim, skruca mi nohy a mna celu pokrcenu na stolicke. To je mimochodom postihnutie rodiny z otcovej strany. Nevieme sediet normalne, nohy idu vzdy hore pod zadok. Nuz, som dcera svojho otca,  lepsie povedane vnucka svojho stareho otca, kedze ten bol vraj ako z gumy.  Vedel chodit v najbizarnejsich polohach,  posplietany a poprepletany, po  stvornozky:-) Kedysi davno som kdesi citala, ze klbom prospieva a pomaha zelatina, no a odvtedy si ordinujem gumenych macikov vzdy, ked ma pochyti tato moja "reuma":-) Chvilku sme  sice mali krasnu jesen, tu farebnu a teplucku co mam tak rada, ale zrejme uz bude koncit a pride zasa chlad. Zvlastne obdobie, listy meskaju s farbenim, jazero Erie je zelene ako zaburina, co i miestni vraj dlho nepamataju. Komare bzucia a vrazaju do oci, clovek nema sancu  vyhnut sa im. Ked rano bezim opatrit macky a psa, zufalo si natiahnem na hlavu kapucu, aby som ich cez zakryte usi aspon nepucula. Treba sa uz chystat na zimu. Tatko v par poslednych dnoch stihol sklatit 3 stromy v nasom lese za domom. Dva sa mu zakliesnili kdesi v korunach a tak sme ich museli presviedcat aby sa vzdali a padli na zem. Hrubym zltym lanom ich objat kdesi hore a tahat dole. Teda skor skakat zaveseni na napnutom lane s hrubymi rukavicami na rukach, aby sa nam nevrezavalo do dlani. Dufat, ze nasa vlastna vaha zavazi. Zavazil nakoniec tato, lebo asi vazi viac :-) Zmohol stromy  svojim hojdanim a tie sa s obrovskym rachotom  sunuli k zemi. Evka si v bezpecnej dialke zakryvala uska, lebo bol velky "noise".  Bolo uz treba zazimovat i nase zverstvo, tak sme zabehli k susedovi Kenovi po 3 baliky slamy. Vzdy nam ich da zadarmo, zlaty clovek, pomoze s cim moze. Slama bude hriat celu zimu Yashku v bude i nase 3 "lovecke macky", co byvaju v domceku pri bazene. V budkach ako pre malych psikov, s natlacenou slamou  a s vylezanymi 3 - 4 jamkami v nej.  Stojac na Kenovom dvore, pripominalo mi to domov na Slovensku, ako u nas na dvore na Kokave. Popod nohy sa plietlo asi 7 maciatok s mamou mackou, psik, co si s nimi naziva v  mieri, sliepky hrabajuc kade tade navokol a par oveciek za ohradkou. Deti santiac v spinavych teplakoch, von pravdepodobne od svitu do mrku. Prislo mi luto, ze nas dom je v tomto iny, ze nema priestor na gazdovanie, ze ho obliehaju komare a vlhkost, a ze clovek pri tom vsetkom strati chut motat sa vonku:-( Hned ako sme nasadli do nasej splesnivenej dodavky, opat sme sa s tatom zasnivali, ze snad v BC, snad tam budeme moct aj my takto...
Tatko teraz casto robi nocne, tak sa mi o desiatej vzdy vytrati z domu a ja si pustim nejaku hlupost z archivu slovenskych televizii a stopkam. Detske pancusky, gatky a teplaky, co  sice prezili uz par deti, ale nase pripadne tretie ich uz nadobro dorazi. Zasivam a latam plysakov a dumam pri tom, co varit. Casto sa nad sebou pousmejem a spomeniem si na moju mamu, ako sa nas detvaky casto pytala, co ma varit. Len sme vzdy mykli plecom, "to je to jedno". Tak, teraz to mam za trest, prezivam si na sebe tie iste muky :-) Moj starsi detvak si uz ale niekedy  predsa len vie rozkazat obed: "Mliecko, co piska!" (krupicova kasa varena v piskacom hrnci) :-)

Na dnes dostopkane, "vara" (ako hovorievala moja stara mama) vymyslena, dokukana hlupost z archivu, idem spat!