Mal byt uz konecne chvilu klud, akesi uvolnenie napatia, relax a oddych, kym sa veci zasa zacnu hrnut na moju hlavu. Je zvlastne, ze tento tyzden ma ale vystresoval viac ako snad vsetky predosle. Asi toho bolo primoc. Telo vtedy funguje na akysi pohotovostny rezim a ked mu povieme, ze je uz chvalabohu koniec, zadakujeme, ze to vydrzalo, vtedy sa zjasi a vypne. Zradi, ked to uz najmenej cakame. Tak ma teraz zradili "zenske veci." Ratam kazdy den, ale nic, neprichadza, nechodi, ziadny priznak ani naznak...meska to den, dva...sedem a nic. To je u mna viac nez divne. Este nikdy sa mi to nestalo a ked, bola z toho Evicka a Terezka. Som nervozna, premyslam, do coho by sa to nestastne babatko dostalo. Vyvijat sa v maminke, co nevie, kde jej hlava stoji. V chaose, neistote, vlastne este bez domova, kdesi na polceste za jeho hladanim. Uz teraz ho lutujem, i seba....bezmocnejsie som sa necitila snad este nikdy. A na to vsetko sama.......a vlastne, mozno ani tak nie? Stopem sa vitaminmi, ak to ma telu pomoct a nieco mu len chyba? Testy spred tyzdna u lekarky negativne, ale stale mohlo byt priskoro? Tak si to zopakujem aj doma, mozno az teraz je ten spravny cas?
Nespim dobre, hlavou sa mi prehanaju dve moznosti - ciarka a krizik. Rozoberam snad vsetko, co by kazda z tych moznosti v tento chaoticky cas pred nami prinasala. Rano sa ledva doterigam ku zachodu, nohy i ruky sa mi trasu ako pred skuskou, strasne sa bojim co sa dozviem...
Ciarka, nie krizik! Boh mi pomoz, ale citim ulavu............
O osem dni neskor uz je to viac nez iste, ano som stale sama, aj ostavam, nie, nie sme dvaja...
Meska i tatkovo odstupne na ucte, i peniazky z dani, co nam mali vratit spat. Omeskane veci, zmeskany cas pokoja a ulavy, akesi dozvuky stresov. Ako po zemetraseni, kedy sa to este sem tam dotrasie..Vsetko nakoniec prichadza snad v posledny mozny den, presne na poslednu chvilu. Je piatok, koniec tohto tyzdna cakania, citim sa po nom zbita ako pes.....
Ale snad uz to dozneje, odzneje a bude uz chvilu naozaj pokoj. Uz nic necakam, nic nema prist, len ten pokoj...aspon na chvilu........ a jar!!!!!
A všetko je tak, ako má byť...:) Veľa energie.
OdpovedaťOdstrániťGabi