Uz to skoro mam, prave dokoncujem krizovku, zadumana, ked zrazu "stuk", a je spat. Opat zapli prud! V prvej chvili ma to skor vyrusilo ako potesilo, pretrhlo nit myslienok, ktore uz uz viedli k vylustenej tajnicke. Sfuknem sviecku pri mne, potom i tu na chodbe, v kupelni, kuchyni a obyvacke. Skontrolujem, ci opat funguje telefon a tecie voda. Vsetko opat naskocilo, zivot sa vratil do svojich beznych kolaji...
Rozmyslam, ci aj dnesny tmavy vecer neniesol zo sebou akesi znamenie, ako v poslednych dnoch tolko veci...Ci ma mal vystrasit, alebo naopak uistit. Mozno prinutit rozmyslat, ci je lepsie zavisiet od inych a mat akysi staly komfort, ktory je tak samozrejmy, ze si ho uz ani neuvedomujeme, alebo byt zavisly sam na sebe, na tom, co si uvedomelo zabezpecujeme kazdym dnom sami? Neviem...Dokazala by som sa vratit k zivotu bez vymozenosti, spat k akejsi jednoduchosti a k tomu, co je ozaj podstatne? Dnes som sa nebala, napriek vsadepritomnym tienom a silnemu vetru von, co hojda zvonkohru a vsetky stromy naokolo. Vydavaju potom strasidelne zvuky, ako ked niekde v dialke place babatko..Uz som si na ten ich plac zvykla. I absolutnu tmu, co ma pohlti ked pozhasinam vsetko v dome. Niet poulicnych lamp, ci svetiel od susedov. Svieti len to, co patri tomuto domu. Nie, nebojim sa uz takto zit..
Spajam si to s tym, ze mi dnes hlavou chodia dva domy, co tatko nasiel v BC, co by mozno teoreticky i mohli byt nasim novym domovom. Jeden je krasny dreveny domcek, s cervenou strechou, po akej som vzdy tuzila. Uz len z fotiek sa kazdemu paci, v snad jednej z najziadanejsich lokalit v Hudson's Hope, v ramci civilizacie pripojeny na vsetko :-)......ale, so susedmi asi nadohlad, bez ohradok pre koniky, bez sopy na seno, bez sliepok, bez........bez zivota. Krasny dom na 7 akroch, to je vsetko......
A potom je ten druhy, taka podivna skatulka na 268 akrovom pozemku, susediaca s este stale nedotknutym a divokym lesom. Kdesi ako keby na konci sveta, nevedu k nemu elektricke stlpy a zhora od potoka obcas zabludia i medvede...Funguje si ako keby vo svojom vlastnom svete, so slnecnym kolektorom, vlastnou studnou, uz i konikmi, sliepkami....Ako horaren z Hviezdoslavovej Hajnikovej zeny :-)
Ta ista cena, uplne ine nehnutelnosti, otazka je, na co si clovek trufa a comu dava prednost....
Za tych par poslednych dni sa veci zasa kusok pohli. Tatko uz od nas zasa odisiel a sme znova kazdy na opacnom konci Kanady. Este spolu, podpisali sme offer od mladych z Toronta. Ako lahko sa to teraz pise, ale ako tazko sa mi to vtedy realizovalo...Konkretne moj podpis na zmluve. Ruka s perom mi hodnu chvilu len tak lezala na papieri, opreta a nasmerovana presne na kolonku prinaleziacu mojmu podpisu. Hlavou sa mi snad v 4 sekundach prehnali spomienky na 4 roky....a potom uz len slzy. Kolko krat sa mi toto snivalo ako nocna mora a teraz je to skutocnost. Tak podpisujem, ze suhlasim, zradzam a opustam dom, ktory som vzdy milovala....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára