Prisla zima, mam pocit, ze hned po lete, nechajuc jeseni len par dni. Ked hovorim zima, tak so vsetkym, co k nej patri - s teplotami okolo minus dvadsat a snezenim. Uz na konci leta sme si zaobstarali snehovu frezu, z druhej ruky, za vtedy este rozumnu cenu. Ako som postrehla nedavno, dnes by sme uz za nu dali snad 3x tolko. Plati priama umernost - cim viac snehu, tym drahsie snehove frezy :-)V posledne dni ho pripadlo veru dost, a tak nadisiel cas nastartovat tento nas novy zazrak....Skusili sme to v sobotu, ale bez uspechu. V nedelu sa uz po dlhom dlhom snazeni predsa len rozvrcala, a tak s nou tato mohol odhadzat cestu k nasmu domu i cisterne. S nasim sposobom zivota, ked po vodu musime chodit za mesto a napustat ju do cisterny v zemi musi byt cesticka k nej vzdy pristupna. Neviem si predstavit minut vodu a nenastartovat frezu. Znamenalo by to lopatovanie snad na cely den.
Tesila som sa, ze cetsa je uz prechodna, lebo vecer som chcela deti zobrat dolu do mestecka na vianocny pochod. Kedze zima tu pride skoro, clovek ma pocit, ze Vianoce su uz za dverami, hoci je len oktober. Nemohli sme preto odolat nespravit detom radost uz teraz a neporozvesiavat vonku i vnutri vianocne svetielka a svietiaceho snehuliaka pred domom. Cez mesto vecer prechadzali vysvetielkovane vozidla od vymyslu sveta od zahradneho traktora az po kamion. Poobliekane rozpravkove postavicky z vleciek vyhadzovali oriesky a cukriky a detom svietili ociska, smiali sa. Stretli sme Jeziska - tunajsieho ""Santu", akehosi tucniaka a maskota nasho mesta - zeleneho dinosaura. Chcela som detvaky s nimi odfotit, ale hanbili sa. Jezisko sa pristavil, prihovoril, ale Terezka len sklopila oci a skryla si tvar mne do vetrovky. Evicka len ticho stala a krutenim hlavy razne odmietla akekolvek fotenie. Tak sme chvilku pobudli, presli sa alejou vysvitenych stromcekov, snehuliakov a sobov zapriahnutych do sani a potom naspat domov. Moja Toyota ale zjavne nie je stavana na zivot v severnej Britskej Kolumbii, co sa mi potvrdilo uz pred par dnami, ked som stastne prezila asi dvojnasobne hodiny na ceste do mesta. Teraz mi pre zmenu odmietla poslusnost a zaviazla snad v 5 cm snehu hned na zakrute k nasmu domu. Nezostavalo mi nic ine, len zabehnut po lopatu a vycistit mojmu rozmaznanemu auticku cesticku. "Maminka, preco nase auticko nechce ist domov?" ..no, lebo je z Ontaria:-)
Nase mestecko uz teda zije zimou a Vianocami, mimo ineho i volbami noveho starostu a poslancov....a vyberom noveho loga. Mudre hlavy v mestskej rade zaplatili profesionalnu firmu, ktora navrhla rozne loga pre Hudson's Hope. Z viacerych navrhov potom vzisli posledne dva najlepsie a ten vitazny mame teraz zvolit my obyvatelia. Nie je problem vyberat, ked je z coho, problem je, ked sa ma vybrat mensie zlo. Tak to totiz nevnimam len ja, ale zatial vsetci, s ktorymi som sa o nasom novom logu bavila. Nikomu sa nepaci a nikto nechape, co ktore znamena. Prve vraj symbolizuje styri rocne obdobia, vlnu ci list. Hm, stavim sa, ze nikde inde nemaju styri rocne obdobia, vlny a listy....To druhe zobrazuje polarnu ziaru.
Ludia navrhy posielaju spat na mestsky urad, bez volby, s poznamkou, ze sa im nepaci ani jeden. Sediac pri kresliacej Evicke, rozmyslajuc nad tym, nacmarala som na kusok papiera "Hudson's Hope" ako ho vidim ja...
....srnky!!!!! Su vsade v meste, vzdy navokol. Ktokolvek sem pride, zasne nad tym ako blizko tu s nami ziju, prechadzaju sa mestom. Stale vidim mamu srnu s troma malymi, v lete na pravidelnej prechadzke ku kniznici a potom celym mestom. Teraz su uz vacsi, skoro taki velki ako mama, ale stale spolu, vzdy niekde v meste ci poblizko. Ludia tu uz vedia i predpovedat pocasie podla toho co robia a ako sa spravaju srny v meste. Pre mna urcite ten pravy symbol. Tak som zopar mojich amaterskych navrhov pribalila do obalky k tym dvom "najlepsim", z ktorych som ani ja nevolila ziadny....
A co nove u nas doma? U mna doznieva tvorivy zachvat, co si odniesli dalsie pomalovane dvere, skrinka pod umyvadlom a kopec inych dokoncenych ci rozbehnutych projektov. Deti chodia do skolky, nacvicuju vianocne pesnicky, mensie zacina viac rozpravat, vacsie viac papulovat a nas tatko lezi doma v bolestiach s koznou infekciou :-(
Moje cmaranice a machlanice v dome:
A co nove u nas doma? U mna doznieva tvorivy zachvat, co si odniesli dalsie pomalovane dvere, skrinka pod umyvadlom a kopec inych dokoncenych ci rozbehnutych projektov. Deti chodia do skolky, nacvicuju vianocne pesnicky, mensie zacina viac rozpravat, vacsie viac papulovat a nas tatko lezi doma v bolestiach s koznou infekciou :-(
Moje cmaranice a machlanice v dome:
PS: Mestsky urad dnes vyhlasil verejnu sutaz na logo mesta, zrejme po viacerych pripomienkach obcanov, tak sa pripajam a posielam im zopar mojich cmaranic :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára