Ako na hojdacke, teploty v poslednych par dnoch stupali a klesali od minus 25 spat k nule ci mierne okolo. Sneh padal a topil sa, zahalil strechu a potom sa z nej s velkym rachotom spustil dole. Clovek si pomaly zvyka na tunajsie mrazy a ked nahle teplota podskoci blizko k nule, ma pocit, ze von sa da existovat i v tricku. Vzdy si davame pozor na pocasie kvoli vode a jej noseniu. Stat sa moze cokolvek a predstava, ze niekde zostanete trcat s 300 galonmi vody na vlecke v tychto mrazoch je strasidelna. Potom ako doplnime cisternu sa tatko vzdy snazi vycedit z nadoby co sa da, aby tam nezostala voda, nestiekla dolu do hadice, nezamrzla a neupchala ju. Nase posledne nosenie vody bolo preto asi tatkovou nocnou morou....
Je vzdy narocne zacuvat s vleckou nesucou nadobou na vodu k rure v zemi, co vedie dolu k cisterne. Treba sa priblizit len na urcitu vzdialenost, tak akurat aby dialka i uhol dovolovali vsunut do rury hadicu z nadoby na vodu a voda nou mohla stekat priamo dolu do cisterny. Po nespocetnych nevydarenych cuvaniach, zaviaznuti a vyhrabavani auta z hlbsieho snehu pri cisterne sme uz konecne blizko, snad to uz pojde, vyda...Vsunieme hadicu do rury...a ticho. Netecie, len hladina vody v nadobe na vlecke sa ticho hojda, ani coby sa nam skodoradostne smiala. Sme v pasci, s nadobou plnou uvaznenej vody, na sklonku noci a prituhujucom mraze. Chvilu na neurcite miesto hadice pustam slaby prud tepleho vzduchu z fenu na vlasy, fungujucemu pri vlecke len vdaka dlhociznej predlzovacke, v nadeji, ze sa to tam uvolni a voda zacne predsa len vytekat. Zufaly, marny a smiesny pokus... Je len otazka casu, kedy tam ta masa vody zamrzne. Zostaneme bez vody i bez nadoby na jej nosenie. Co robit, kto by vedel a chcel pomoct? Tich tu uz nie je......Nastastie ma tatko stale pristup na malu priehradu a tym padom i do tamojsej vyhrievanej velkej garaze v areali. Zanesieme tam auto, snad sa tam neskor roztopi co blokuje a voda vytryskne von. Nenapadlo nas to, malo....to skakanie teplot, snezenie a topenie. Nasnezilo az dnu do nadoby, potom sa sneh roztopil, voda zrejme stiekla az dolu do hadice a ked teploty znova klesli, zamrzla tam a upchala ju. Dalsia priucka dalekeho severu, doslova sa tu ucime na vlastnych chybach...
O par hodin neskor nase auto stoji v garazi vo velkej mlake vody. Hadica lenivo vypluje par sulkov ladu a potom sa nou uz vali, silny a krasny prud vody. Aka ulava...Nocou sa vraciame domov s vodou, auto za autom. Suseda Cathy nam mava z okna a ja ani co by som ju pocula : "What the heck? " Co to ti dvaja vyvadzaju, blazni, vlacit vodu o desiatej vecer?
Vyteka, krasne sa to pocuva, s baterkou uz len kontrolujem pomaly klesajucu hladinu v nadobe....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára