O troch dolaroch...

"Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ náhodou šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka:
"Povedz mi, akú máš mzdu na deň za túto ťažkú robotu?"
"No, ja mám na deň tri groše." odvetil mu chudobný človek.

Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa ho, ako môže na tých troch grošoch vyžiť.
"Jaj, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko; ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a len na tom treťom sám žijem."

Ako male dieta ma tato rozpravka nikdy nebavila. Urcite nepatrila k tym oblubenym, co mi pred spanim stara mama citavala dookola, kym jej od unavy nepadli viecka. Jej, ja som bola este stale hore, zvedava co bude dalej..:-)Bola akasi "dospelacka", tak isto podivna ako Ezopove bajky s kratkymi nezmyselnymi pribehmi o zvieratkach. Som uz hodne starsia odvtedy, ale o veku to nie je. Ako sa hovori v uplne inej rozpravke: "Clovek nema zostarnut, dokial nezmudrie.." Uz chapem, teraz uz chapem, ze "O troch grosoch" vlastne rozpravkou vobec nie je. Je to akysi navod ako "spravne" zit....

Som este dcera a uz mama, a som i prva generacia prec z rodnej hrudy. Ta vraj vzdy padne za obet. Svojmu snu, niecomu, v co veri pre seba, ale hlavne pre svoje deti a potom mozno ich deti. Rozpolteni, patriac tam i tam, mozno skor ani tam ani tam?...Dost na to, i ja mam uz v dlani 3 grose, teda dolare. Z jedeneho zijem, druhy ide detom a treti? Treti si prehadzujem v dlani a vyhrknu mi pri tom slzy. Mala by som ho vratit, tam za more, mame a otcovi. Uz je moj cas na splacanie dlhu co u nich mam. Namiesto toho im dlzim stale viac a viac. Dlzim im seba blizko nich, ked ma potrebuju a budu viac a viac. Dlzim im vnucata, ktore vidia len cez skype. Dlzim im dotyk, pohladenie, objatie, nie virtualne, tak ozajsky.... "Prepac mama, oco, ze nesplacam, nevraciam, co mi bolo dane. More nie je vyhovorka. Som vinna a po usi v dlhoch. Ja viem, ze vy nepytate, neratate si uroky. To stastie na dobrych rodicov nema kazdy, a preto ma ten moj dlh mrzi a boli o to viac. O mna sa nebojte, som tu spokojna. Uz je rad na mne, ja sa mam bat o vas...a bojim sa."

Venovane mame a otcovi, z lasky, z pocitu viny a z vdaky za vsetko....

Mr.Bean a Mr. Beam :-)

Kto by nepoznal Mr. Beana, motovidlo z Velkej Britanie s osuchanym mackom a zarucenou pohromou vsade, kde sa objavi? Staci mi zacut jeho meno a akosi automaticky sa pousmejem. Ale co Mr. Beam? Tak toho pozname asi len my miestni tu v Hudson's Hope. Len tak malo ich od seba odlisuje. Nielen to jedno pismenko v priezvisku, malo i v tom, co robia s tvarami ludi. Automaticky sa totizto pousmejem, i ked zacujem: "Mr Beam":-) Mr. Derrek Beam je riaditelom skoly v Hudson's Hope.....

Moje spomienky na riaditela skoly boli vzdy akesi pochmurne a strasidelne. Bol to vzdy uhladeny panko s kravatou a prisnym vyrazom v tvari. Clovek ho zocil len v sukromi RIADITELNE ked vyparatil nieco trestuhodne, alebo na dlhociznych prejavoch na pocest konca ci zaciatku skolskeho roka. Ked to spatne analyzujem teraz, bol to vzdy akysi "strasiak" v zmysle pocitov, co vzbudzoval v nas detoch. Preto mojim detom trosku i zavidim ich riaditela...

Mr. Beam uplne vlavo :-)

Ked ho stretnem, pozdravi sa mi: "Ahoj", aby ma potesil progresom v svojej slovencine, do ktorej ho zasvacuje moja 6-rocna dcera. Poda mi vzdy ruku a spyta sa, ako sa mame...Nesedi v RIADITELNI, prechadza sa po chodbach skoly a tesi sa zo vsetkeho, co vidno cez presklene dvere kazdej z tried. Cez velku prestavku sa v utoku na preliezacky zo skoly vyroji najskor "stado" besnych deti...a kdesi na konci za nimi kraca aj Mr. Beam. Riaditel skoly sa s nimi hra nahanacku, spusta sa po smykacke, lezie po preliezackach a nakonci  pozbiera po travniku  pozabudane bundy...

Zorganizuje co sa da, a potom sa spolu s detmi s patricnou hrdostou v ociach tesi na zaverecnych predstaveniach, koncertoch ci vyletoch. Nema problem "znizit" sa na uroven deti v svojej skole, hoci  mozno pre mnohych vtedy vyzera ako blazon. Pre mna je ale ten najspravnejsi riaditel, aky moze byt :-)

"Back to the Nature" / Spat prirode, co je jej...

Nielen zivot je iny v tychto koncinach daleko na severe, este i koniec je casto taky, ako byval za starych cias...

Cathy ma za sebou dalsiu ranu, ktora tentoraz zabolela i mna. Uz je prazdno a smutno okolo jej domceka. Obzriem sa tam akosi instinktivne vzdy ked prechadzam okolo, ale uz tam nesedi na priedomi, nevyhrieva sa na slniecku, uz nepocut to zvlastne mnaukanie staby spev vtacika.... Jej Gandhi uz nic neboli, zaspala navzdy. Cathy nevlastni dom, v ktorom byva a tak ju nemohla pochovat kdesi na pozemku opodial. Nezostalo jej teda nic ine, len zobrat si domov od veterinara nadobku s hrbkou popola. Nie, takto to tu nie je bezne. Tak koncia zvieratka tam dolu, v mestach, kde su mestske nariadenia a zakazy, kde ani nieto kam zlozit ich drobne kosti...Tu nie, tu maju svoje miestecko mozno pod vysokou borovicou, mozno kdesi v rohu velkeho pozemku farmy, alebo niekde daleko daleko na uzemiach kralovnej, kde ludska noha tak casto nevkroci. Tak ako u nas doma na Kokave, pod starou slivkou v zahrade, co susti listkami a rozprava sa s tolkymi mojimi mackami i psikom. Macky, psi, dokonca i kone... Konik, co tu vcera dostal infarkt uz lezi pod kopcekom, kde rad staval a hladel do dialky. Ked nedavno stratil svojich dvoch psov tatkov kolega z prace, zaniesol ich kamsi hlboko do lesa. Miestni uz presne vedia kam zabludit, kam polozit nehybne telicka - tam, kam chodia vlci.....

Tak to tu chodi, ludia tu vracaju prirode, co im iba na chvilu pozicala. Aby s nou nazivali v rovnovahe a aspon tu nerusili kolobeh, ktory skripe na inych miestach.

Nove logo...

Nie, nie je to ani jeden z mojich navrhov...Ani srnky, ani dinosaury, ani rieka....nie je v nom nic, cim je pre mna Hudson's Hope. Ked som ho uvidela prvy krat, celkom uprimne, bola som sklamana. Akasi lezata osmicka s odseknutymi bokmi a slogan "Playground of the Peace"?

Zakodovany symbol.... Kedze ku mne nic neniesol, musela som vycitat jeho vyznam a zviazanost s Hudson's Hope. Samozrejme, nas maly kut ma svoju historiu a stare mena a udalosti, ktore uz dnes nikto nerozpoznava. Hudson's Hope je tretou najstarsou usadlostou v provincii Britska Kolumbia. Nebolo to ale vzdy nase terajsie Hudson's Hope. Davno, pradavno, okolo roku 1805 vzniklo totizto pri brehu rieky "Peace" male pristavne mestecko s nazvom "Rocky Mountain Portage Fort", nad ktorym drzala straz, ochrannu ruku a kontrolu Hudson's Bay Company. Sucasny nazov "Hudson's Hope" sa potom ujal az v roku 1868... Nejdem tu vypisovat celu nasu historiu, dolezite pre novy symbol je, ze toto miesto bolo domovom a sidlom "Metis people". Métis su jednou z oficialne uznanych skupin povodneho obyvatelstva Kanady. Ich povod tkvie v spojeni europskej kultury a kultury Indianov, ako celkom povodnych obyvatelov tejto krajiny. Vlajka Metis zobrazuje uz spomenutu "lezatu osmicku", ktora v skutocnosti symbolizuje nevinnost. Je starym narodnym symbolom, ktory predstihol terajsi javorovy list o dlhych 150 rokov.

Symbol nevinnosti reprezentuje spojenie dvoch zivych kultur, europskej a kultury povodnych obyvatelov tejto zeme, aby v spojeni vytvorili novu kulturu - Metis. Vlajka predstavuje vytvorenie novej spolocnosti s korenmi v oboch z tychto kultur a tradicii, europskej i povodnej. Modra v pozadi zvyraznuje nevinnost a predpoveda, ze Metis budu zit a jestvovat naveky...

Nepoznam oficialny vyklad nasho noveho symbolu, ale myslim si, ze zelena a modra a ich odtiene su symboly tunajsej prirody a rocnych obdobi. "Playground of the Peace" je vraj davna slovna hracka, ktoru tunajsi obyvatelia radi pouzivali v suvislosti s nasim mesteckom uz hodnych par rokov dozadu.

Tolko novy symbol a jeho vyznam. Nie, neboli ma, ze nie je moj, skor ma mrzi, ze clovek musi na hodnu chvilu zaborit nos do starych kniziek a encyklopedii, alebo si unavit oci nad monitorom pocitaca, aby pochopil jeho vyznam. Dufala som v taky, co by hovoril sam za seba, a za vsetkych obyvatelov, co tu ziju. Taky, ktory by nik nikomu nemusel vysvetlovat. Starousadlik novym obyvatelom, ti, co si toho pamataju viac drobizgu... Teraz ho uz viem rozlustit a respektujem jeho vyber a symboliku, ale pre mna bude toto miesto vzdy spojene so srnkami na prechadzke stredom mesta. Po cele leto, po celu zimu, vzdy a vsade navokol...