O troch dolaroch...

"Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ náhodou šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka:
"Povedz mi, akú máš mzdu na deň za túto ťažkú robotu?"
"No, ja mám na deň tri groše." odvetil mu chudobný človek.

Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa ho, ako môže na tých troch grošoch vyžiť.
"Jaj, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko; ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a len na tom treťom sám žijem."

Ako male dieta ma tato rozpravka nikdy nebavila. Urcite nepatrila k tym oblubenym, co mi pred spanim stara mama citavala dookola, kym jej od unavy nepadli viecka. Jej, ja som bola este stale hore, zvedava co bude dalej..:-)Bola akasi "dospelacka", tak isto podivna ako Ezopove bajky s kratkymi nezmyselnymi pribehmi o zvieratkach. Som uz hodne starsia odvtedy, ale o veku to nie je. Ako sa hovori v uplne inej rozpravke: "Clovek nema zostarnut, dokial nezmudrie.." Uz chapem, teraz uz chapem, ze "O troch grosoch" vlastne rozpravkou vobec nie je. Je to akysi navod ako "spravne" zit....

Som este dcera a uz mama, a som i prva generacia prec z rodnej hrudy. Ta vraj vzdy padne za obet. Svojmu snu, niecomu, v co veri pre seba, ale hlavne pre svoje deti a potom mozno ich deti. Rozpolteni, patriac tam i tam, mozno skor ani tam ani tam?...Dost na to, i ja mam uz v dlani 3 grose, teda dolare. Z jedeneho zijem, druhy ide detom a treti? Treti si prehadzujem v dlani a vyhrknu mi pri tom slzy. Mala by som ho vratit, tam za more, mame a otcovi. Uz je moj cas na splacanie dlhu co u nich mam. Namiesto toho im dlzim stale viac a viac. Dlzim im seba blizko nich, ked ma potrebuju a budu viac a viac. Dlzim im vnucata, ktore vidia len cez skype. Dlzim im dotyk, pohladenie, objatie, nie virtualne, tak ozajsky.... "Prepac mama, oco, ze nesplacam, nevraciam, co mi bolo dane. More nie je vyhovorka. Som vinna a po usi v dlhoch. Ja viem, ze vy nepytate, neratate si uroky. To stastie na dobrych rodicov nema kazdy, a preto ma ten moj dlh mrzi a boli o to viac. O mna sa nebojte, som tu spokojna. Uz je rad na mne, ja sa mam bat o vas...a bojim sa."

Venovane mame a otcovi, z lasky, z pocitu viny a z vdaky za vsetko....