DEN "3"

Prisiel ten cas roka, ked si zohrievam ruky na hrnceku s horucim kapucinom, kavou, ci varenym vinom takto k veceru. Snehoprsi...Vonku je tma po cely den, slniecko beznadejne nevidno. Dohnal sa akysi front co so sebou prinesie 10-20 cm snehu dnes v noci a pocas zajtrajska. Prvy sneh, skory, este nezelany. Pomaly nadide cas snehu, ale tento este zmizne. Roztopi sa a zasa bude na chvilu vladnut sivohnedota, v ktorej splyvaju srny pasuce sa popri cestach. Je mi luto tej, co sa dnes na mna pozrela zvlastne zboku...na tom druhom lici mala obrovsku hrcu a na celom oku belmo. Myslim, ze tuto zimu neprezije. Zajtra rano sa teda prebudime do prveho snehu. Macky vyjdu zo svojho pristresku a budu vkladat labky opatrne do predchadzajucej stopy, do ostrovceka za ostrovcekom bez snehu. Ako modelky co kracaju stylom noha pred nohu v dokonalej priamke. Zdvihnu labku a otrasu ju. Vojdu dnu najezene, s fuziskami ako mroze. Prichadza cas papuc a pancusiek, diek a rolakov, vone dymu z kominov, dreva dosusajuceho sa pri peci. Pomaly sa rozlucime Pani jesen, bolo nam spolu fajn, este si mohla chvilu posediet....

DEN "2"

Najsilnejsim zazitkom tohto dna bola smet na zemi...

Najma mamy isto poznaju stav, ked su v mode "vrtula v zadku" a pobehuju po byte robiac tisic veci naraz. Umyt riad, utriet riad, odlozit riad, pospratovat zo stola, poukladat hracky, pockat deti vracajuce sa zo skoly, skontrolovat a podpisat im ulohy, hukat do nich aby sa prezliekli, popritom vsetkom za pochodu zbierat smeti na koberci, na dlazke...... Drziac smet vo vzduchu v polceste medzi miestom odkial som ju zdvihla a smetnym kosom, uvedomila som si, ze ta smet ma nohy a za jenu z noh ju drzim....

Niekedy nie je na skodu sustredit sa i pri veciach, kde si myslime, ze uz ich staci robit automaticky, alebo.....nie je vsetko to, cim sa zda byt :-D

DEN "1"

Hovori sa, ze co oci nevidia, to srdce neboli...scasti je to pravda. Pravda je ale i to, ze ked oci nedovidia, a usi dopocuju, mysel si vytvori svoje vlastne obrazky a tie bolia....

Rozpravala som dnes s mamou, chuda utrapena a so slzami mi porozpravala ako Benik zisiel zo sveta. Menej ma to bolelo ked som vedela len ZE, nie AKO. Teraz sa mi v hlave premietaju strasne obrazky co bolia... 

Jedna z legiend o polarnej ziare hovori, ze su to duse tych, co uz nie su s nami a tancuju na nebi. Vcera sme mali polarnu ziaru. Vysli sme s detvakmi na priedomie a zamavali sme Yashke, Kitty, Cocovi....a Benikovi. Povedala som detom, ze sa tam hore maju fajn, prave sa nahanaju a tesia sa, ze nas vidia. Detvaky sa nasiroko usmiali a i mne ako "rozpravkarovi" sa tomu na chvilu tak dobre verilo....

PROJEKT 365, alebo co den vnukol, pripomenul, dal alebo zobral...

Niektori mi vycitate, ze malo pisem, nuz pravda, je to zriedkavejsie ako byvalo. Venujem vam preto nasledujucich 365 dni, na kazdy den toho roku odo mna zopar riadkov. Nemusi a asi to nebude nic hlbokozmyslupne, mozno casto povrchne, prvoplanove, napisane spontanne, neprerabano. Mozno  len jedna myslienka, jedna spomienka, jeden postreh, nieco co sa mi v ten den zavrta do hlavy...Venujem vam v kazdom tom dni kusok z mojho dna, aby sme si i napriek tej dialke boli stale blizko.

Zbohom, moj Benik....

Posledne dve noci sa mi snivalo s Kokavou. V prvom sne som sa motala kdesi po Slovensku, miesta zname i nezname, zaplietlo sa tam i Podbanske...  Moj sen mal mozno naplanovany iny scenar, ale ja som si postavila hlavu a schytila som sa peso domov, cez Belu, cez kopce, cez polia k vysokym topolom, co uz nie su...V druhom sne blesk udrel kdesi do stromu na lukach za Kokavou. Smerom od Belej sa ohen rychlo sunul i na nas dom. V chaose a strachu som sa snazila najst niekoho, kto by zavolal hasicov....Zobudila som sa vzdy v prostred pribehu, bez stastneho konca, rozrusena. Akoby ma cosi naliehavo tahalo domov na Slovensko tieto posledne dni. Pod, rychlo, treba ti...

Vcera vecer mi mama napisala:

"zapalte sviecku Benikovi, uz zomrel"

.....Tak tam je zmysel tych mojich snov, je dopovedane, ale ziadny stastny koniec. 

Nestihla som Benik, nedokracala, nezohnala pomoc, nebola som pri tebe a uz sa to neda dosnivat, neda napravit....

Od mala malinka som nadrapovala macky ako moja stara mama zvykla hovorit. Spavali na sope, vonali senom, tarali sa mi a tulali po poliach za domom. Obycajne "macky domace". Pamatam si ako som prvy krat o par ulic opodial zazrela perzsku macku. Teta co tam byvala mala dve - Katku a Zofku. Tusim som tam vtedy zostala stat s otvorfenymi ustami, divala sa na kopu chlpov co sa graciozne prechadza po zahrade. Nespocetne vela krat som tam potom zasla cielene s nadejou, ze ich zasa uvidim...

Pocas studia na vyske sa mi podarilo po brigadach nasporit si horko tazko 1000 korun. Vedela som dobre na co ich chcem minut uz davno dopredu. Zdvihla som sluchatko a vytocila cislo tety v Banskej Bystrici, co predavala perzske maciatka. Peto bol so mnou po Benika, pamatam si dodnes, z ktoreho panelaku som si ho odnasala. Male dymove cudo.

"Boze, aky je skaredy!"..zhodnotila ho mama a ja som mala potrebu zastat sa ho, ochranit. Nie, nebol skaredy, bol taky mrzky, iny, az bol pekny :-) Bol mojim najlepsim kamosom, spoluspacom, asistentom pri kresleni, hrabani sena, pri vsetkom v mojom vtedajsom zivote...az pokym som neodisla do Kanady. Nechala som ho tam, lebo tam bol stastny. Dufala som, a vlastne vedela, ze je to tak pre neho lepsie. Mal tam svoj domov, vsetko co poznal a mal rad a odo mna by bolo sebecke zobrat ho prec. Nebola som sama, kto ho mal rad. Z jeho 16 rokov bol so mnou vlastne len 4. 4 roky, ktore su mi teraz take vzacne. Spomienky, ktore ma prave zalievaju slzami...Ako mi vzdy vecer z fotelky vyskocil na poschodovu postel aby v klbku spal pri mojich nohach. Ako trielil ako strela krizom cez celu zahradu a zastavil sa az v korune starej hrusky. Ako najezeny vyhanal cudzie macky z nasho dvora. Ako mi skakal zo sopu priamo na plece a niesol sa na nom az dnu. Viem, ze oco maval od neho dopichane plecia snad celych tych 16 rokov. Spominam si, ako som skoro rano chytavala do cistej misky spod kvetinaca jeho moc, hned ako sa schytil ist cikat na svoj zachodik, lebo zasa bolo treba k veterinarovi. Vidim ho s vrkocmi na licach, dlhe chlpy ma stiahnute gumickami s lienkami. 

Len stvrtinu zivota prezil so mnou, len malinko, viac s ocom a mamou, ale stale bol moj. Moj vysnivany, vzacny, skaredokrasny, moj vlastny graciozne sa nesuci cez zahradu, moj prvy "iny". Je nesmierne tazky tento rok, len berie a berie co mi je vzacne. Vysla som vcera v noci na priedomie, mesiacik ju robil jasnou. Tepla zvlastna magicka noc. Stala som tam pod nocnou oblohou a zo slzami v ociach som poprosila Yashku, aby sa postarala o Benika.

"Akosi sa mi tam zbierate, lasky moje. Budem vas vyzerat v polarnej ziare, ako sa premavate z jedneho konca oblohy na druhu. Zbohom Benik, prepac, tych 12 rokov bezo mna. Mal si lasky od otca  a mamy nadovsetko, to viem stopercentne. Este chvilu na mna pockaj tam hore, neboj, nebudes tam zatial sam, uz ta cakaju Kitty i Yashka"

Vecko

Scervenieva sa, zozltieva, zmraka a ochladzuje. Husi nado mnou ma zdravia krasnym pravidelnym Veckom na ich ceste za teplom. "Uz?" - pytam sa ich..."Uz odchadzate?" Vzdy mi to pride akosi skoro ked ich prvy krat vidim odlietat. Zamavam im na stastnu cestu a pokracujem dalej v prechdzke s mojimi dvoma velkymi chlpacmi. Je to pre mna vzdy akysi zvonec do posledneho kola. Ako ked bezci bezia svoj zavod, aby vedeli, ze do ciela maju uz len jedno kolo. Ked odlietaju husi, akosi vzdy bilancujem co som chcela, co stihla a co nestihla toto leto. Menej som stihla, nez som chcela...ale tak dopadne skoro kazda moja letna uzavierka. V poslednom kole sa potom nahanam, pridam do tempa...a niekedy to vyda, niekedy nie. Vela dazda bolo toho roku, dlhe uprsane dni potom zasa striedali az neznesitelne horucavy. Do toho prisiel kasel, co ma moril par tyzdnov, sem tam do prace, sem tam doma zlatat-splatat co bolo pohotovostne treba a leto mi zasa uslo pomedzi prsty. 

Mam rada jesen. Ked je tepla, farebna, vonava, milosrdna k mojim restom mi dovoli postihat este co to nez pride zima. Mam rada dlhu jesen, ked po veceroch zacnem doma varit varene vino na zahriatie, zapalim si vonavu sviecku na stole, vratim sa ku kopam nachystanym na stopkanie. A je to mozno zvlastne, ale mam svojim sposobom rada i ten jesenny smutok, jej melancholiu, lebo i to patri k zivotu a cloveku hoc sa to nezda dobre padne obcas sa potyrat smutenim. Byva mi clivejsie, chvilami posmutniem, pridu mi na rozum zablesky starych voni, obrazkov z pamate, hlasov, tvari...co uz nie su, alebo su prilis daleko aby som za nimi zabehla, znova ich pocula, videla, objala. Zachvilu tu budu Dusicky, tohto roku mi uz sviecocka bude horiet i za Yashku...Byva mi este casto smutno za nou, oci zaleju slzy pri spomienkach. I o tom je jesen pre mna, o akomsi zastaveni sa, obzreti za sebou, spomaleni, vysporiadani sa so vsetkym na co cez leto nebol cas...
A potom pride zima, zasa na pol roka :-) Mam rada zimu, najradsej zo vsetkych rocnych obdobi. Vsetko zabieli ako ked zgumujete na papieri cmaranice, s ktorymi nie ste spokojny. Ako ked prilozite naplast na skrabanec, uzijete liek proti bolesti. Ale do zimy este casu dost, teraz si idem uzivat a prezivat cervenu, zltu, melancholicku, vonavu jesen, s veckom na oblohe, lucenim sa s husami, stihanim nestihnuteho, hlbsim prezivanim vsetkeho, co som v lete v sebe len tak ledabolo zahrabala, potyram sa smutenim, a budem cakat na prvy sneh...

Do Vancouveru a naspat

Prisiel cas zaviest deti do nasho velkomesta a odprevadit ich na lietadlo do Europy. Rozhodli sme sa neist narychlo a najkratsou cestou do Vanu, ale spravit si s detvakmi vylet a zazitok. Zobrat ich na par nasich uz oblubenych miest, ktore deti este nevideli, uzit si s nimi tento kusok, tuto cestu ako nase spolocne prazdniny. Plan bol stanovat, potarat sa niekde kde to bude stat za to a hlavne vymacat sa vo vsetkych horucich pramenoch, ktore budu cestou (Musia, lebo cesta bola planopvana podla toho, kde su pramene :-).

Sli sme cez Jasper, cestou vzdy malebnejsou nez jej druha alternativa smerom cez Prince George. Vzali sme nase skarede kacatko a Popolusku v jednom - nasu malu corollu. Skoro nic nezerie, myslela som si, ze vlastne nema zmysel brat jeden z nasich hladnych trakov. Nuz to by ale nebol moj mangel, keby zasa neprisiel z nejakym jeho "surprise!!" A tak sme po malej zastavke v Canadian Tire vo Forst St John nakladali na chuda toyotu dlhy tandem kayak. Cargo box, co uz na streche bol, sa posunul o trosku nabok a tradaaaa...vyzerali sme ako turisti z velkomesta na vandrovke severom. 

Pocasie nespolupracovalo, mrholilo, hmlilo, lialo, sedelo to na vlasku snad cely vylet.  Rozhodli sme sa riknut to a prvu noc stanovat v Pocahontas campground, ved predpoved bola iba na 40% rizika zrazok. Zaplatili sme si miesto v kempe a odfrcali macat sa do nedalekych Miette hot springs. Nevyzeralo to dobre, uz v bazene na nas prsalo. Ked sme v dazdi a v tme rozkladali stan, kajak zatazeny dazdovou vodou co donho naprsala ma pri skladani z auta svacol do pravej strany tvare. Krajsie som ho zvysok vyletu nenazvala ako "ten modry ozembuch". Prosto nas vztah nezacal prave najlepsie :-) Prespali sme v dazdi a rano uz na nas zacali kvapkat kvapky, kedze stanova latka presvihla svoj limit unosnosti uprsanosti. Narychlo sme balili vankuse, deky, karimatky, spacaky a premoceny stan....

Dalsi den na cestach, plan bol zliezt do Revelstoke. Zasa dazd a nedazd dokola. S mokrym stanom sme na potesenie nasich deti zakotvili v celkom milom Canyon hot springs resorte - v mini kabinke, kde sa vseho vsudy nachadzali dve poschodove postele, umyvadlo a zachod. System je, ze clovek ma strechu nad hlavou, ale pocita sa s tym, ze ma svoje spacaky a ostatne potrebne veci na zivot. Vyhovovalo, stacilo. Bonusom bol v ramci poplatku za kabinku volny vstup do bazena. Mozno stanovanie, nachladnutie, mozno nejaky zatulany virus si nasiel nasho maleho detvaka a tak sme sa ani druhu noc v klude nevyspali a riesili sme prudky zachvat kasla Terezky :-( Bohuzial toto sme potom riesili kazdu dalsiu noc...

Dalsi plan bol potulat sa po priehrade v Revelstoke a dalej do Mica creek a samozrejme nakuknut na tamojsiu priehradu. "Pocakjte ma tu, bude to tak 30 minut" Zahlasil nam tato, ked sa mu konecne podarilo v ludoprazdnom pracovnom kempe v Mica najst zivu dusu, co upovedomila vyssie postavenu zivu dusu v ramci BC Hydro a zariadilo sa vsetko potrebne aby tato mohol ist na turu priehrady. Nuz, cakali sme ho nie 30 minut, nie hodinu...ale 3. Nestihli sme potom Revelstoke priehradu, a hnali sme sa, aby sme stihli ferry cez Galena Bay..... Moja naj cast vyletu, konecne Halcyon hot springs! Utulna kabinka na dve noci a neobmedzene macanie sa v pramenoch. Pocasie sa umudrilo, vysusili sme stan. West Kootenays je oblast, co mi prirastla k srdcu, cosi ma tam taha, velmi...Tamojsie hot springs su dokonaly relax. Svetielka, hudba, trysky v bazene vas vozia dokolecka dokola okolo maleho ostrovceka v rohu bazena. Zdrapite jeden, alebo najlepsie co najviac penovych slyzov, zavesite sa nan....a potom uz len donekonecna kruzite a pozerate na hviezdy nad vami....

Po Halcyone bol dalsi plan zajst az do Manning park a stanovat, potulat sa tam po alpskych lukach. Pocasie zasa nanic, Manning park plny cervenych nalepiek "reserved", a hlava na hlave, stan na stane, RV na RV...Nie, to nie je nic pre nas, isli sme pekne krasne dalej. Cim je ale clovek juznejsie a blizsie k velkym mestam, i to kempovanie je atrakcia, co si treba dopredu zabookovat. Teda pokial nie je daleko od hlavnej cesty, kde sa uz vacsine nechce. Nastastie i take kempingy este su. Asi 10 km od hlavnej cesty, dotiahli sme sa k veceru do Jewell Lake. Velmi pekne miesto, campground, co urcite putuje do mojho zoznamu "top campgrounds". Modry ozembuch si tam konecne nasiel uplatnenie a  po asi hodinovom padlovani na koniec jazera a naspat sme sa my dvaja snad uz i pomerili :-) 40% sanca na zrazky, takze sme nadstan rozprestreli plachtu, nech si prsi, ked chce.

Dazd klopkajuci na plachtu mal sice uspavajuci ucinok, ale obcasny vietor s nou vedel zasustat s takou intenzitou, ze by sa obcas zlakol i mrtvy...Dalsia noc uz bez vetra, ale s novymi susedmi, co neprisli stanovat, ale kvakat a rehotat sa do 3 rana...alebo tak nejak si pamatam posledny casovy udaj, kedy som kukla na hodinky. Rano klasika - v rychlosti balit stan v dazdi. Stan ako tak uchraneny a nie mokry, zato premoceni do piky my dvaja s tatom. Ku koncu dalsieho dna sme to dopracovali niekde do Hope. Kempingy plne, komare vsade natesene.....zobrali sme teda na noc radsej nejaky motel v meste. Zatuchnuta nie najutulnejsia izba, ale detom frcali rozpravky v TV a aspon mali bazen. Zajtra nas uz cakal Vancouver, velikansky, rusny, blaznivy. Snazili sme sa s tatom najst cosi, z coho by deti mali radost a zazitok. Zoo, skanzen, Science world....a potom uz len letisko a samozrejme posledne pusy, slzicky a objatia. Zamavali sme im a znova nam odisli na cele leto tisice mil daleko....

Unaveni a bez deti sme sa s tatom hnali do Harrison Hot springs, kde sme uz mali zaplatenu izbu na noc. Obrovsky komplex mi prisiel ani z cias Titaniku. Snobsky hotel, vsetko akesi prilis "chcelo byt luxusne", a nemozne najst...Musim priznat i to, ze sme toho mali uz dost. Unaveni, poriadne nevyspati, rozhodli sme sa, ze i napriek nasmu zasadnemu postoju voci obytnym privesom a kempingu je cas zaobstarat si pevnu strechu nad hlavou na kolesach. Cesta z juhu domov hore na sever bola zrazu o zastavkach v dealershipoch s RV. Hoc bol plan dotiahnut to dalsiu noc az do Prince George, zvladli sme to len po 100 Mile House, prichylili nas na noc nasi mili tamojsi priatelia (Vdaka Emka a Ivan!!!!). Prince George nas na druhy den zdrzal trosku dlhsie, neplanovane sme tam zlozili zalohu na nas prives. Potom uz len cesta domov. Prislo mi to, ani coby sme boli prec dlhsie nez 10 dni, cez 4000 km, na malej corolle s velkym ciernym cargo boxom a dlhym modrym ozembuchom. Konecne doma...v Lynx Creeek Estates???? Zjavne nasa stvrt dostala novu tabulu a nove luxusne meno. Akosi mi to k nej nesedi, pripadam si teraz ako v Harrsison hot spings :-) Tabula je krasna, ale my tu nie sme "estates", len mala zasita stvrt ludi, pre ktorych je uz i Hudson's Hope velka civilizacia. Ale doma je doma, nech uz sa to vola ako chce :-)