Pages

Profil

Moja fotka
Som priselec, jednen z mnozstva imigrantov v Kanade.Od neskoreho januara 2005 tu hladam samu seba a svoj novy domov.Tento blog je mojou butlavou vrbou a zaroven i mostom, co mna a moje pocity stale spaja s blizkymi tam za morom na Slovensku...

štvrtok 8. septembra 2011

Zbohom kapitan...

Sadnem si k pocitacu ako kazde rano, citam nadpisy kratkych sprav v najcitanejsich slovenskych i par kanadskych novinach ako  kazde rano. Nic zaujimave az na jednen nadpis:
"V Rusku spadlo lietadlo s celym hokejovym timom, sedel tam i Demitra!"
..................................................................................................................................
..................................................................................................................................
..................................................................................................................................
?????????????????????????????????????????????????????????????????
?????????????????????????????????????????????????????????????????
nie!............................................................................................................................
Neviem kolko bodiek by spravne vystihlo to dlhe nechapajuce ticho v mojej hlave, ten sok a zdesenie. Nie Demitra, len nie Demitra!!!!
Vsade smutne titulky, oficialne vyhlasenia sustrasti na strankach Vancouver Canucks, Ottawa Senators, St Louis Blues, Minnesota Wild, Los Angeles Kings...klubov NHL, kde hraval. Vsade jeho fotka, spomienky a zdesenie fanusikov na forach doma i vo svete. Aj tu za mlakou vedia kto to bol a aky vzacny hrac a clovek prave odisiel. Na fore Canucks podla mnohych vraj najlepsi hrac na poslednej olympiade,  tam doma urcite pre vsetkych nas najlepsi kapitan.
Hokej bol sucastou jednej krasnej etapy v mojom zivote, robil mi radost, naplnal ma vela krat stastim, boli i slzy pri prehrach. Zaplnal jeden hrubansky zosit s vystrizkami, statistikami, obrazkami, podpismi nasich hokejistov. Mam ho stale doma skryty v supliku, snad hrubsi ako dve biblie. Zacala som si lepit a pisat od roku 1993, v casoch, ked sa nas hokej vydaval na samostatnu cestu, v casoch velkych mien a velkych dolezitych zapasov, ktore nas neskor doviedli az k zaltu na majstrovstvach sveta. Boli hokejisti, pred ktorymi fanusik ako ja musel mat respekt, starsi, skuseni, ako Peter Stastny a po nich prisla moja generacia, mlade ucha, co sa ucili od tych respektovanych. A ucili sa skvele. Generacia chalanov ako ja, co si pamata zuvacky Pedro a dva druhy cokolady - modru mliecnu a cervenu horku. Bol medzi nimi i Palo Demitra. Rozumny, rozvazny, obetavy chalan. Pamatam si na majstrovstva sveta 2003, kedy prisiel, lebo aj on chcel medailu, zlata spred roka ho navnadila. Zapas o tretie miesto sme vtedy doma pocuvali v celej dedine len z radia, burka nieco pokazila a televizory len sumeli. Komentatorov bolo pocut odvsadial, radio sedelo na poli, viezlo sa na traktore a vsade sa pocuval hokej. Demitra to  vtedy zaklincoval, nas bronz golom do ceskej branky. Aj tak sklamany, napriek ovaciam davu doma, lebo tuzil skoncit vyssie, lebo fanusik si to zasluzi. Vzdy prisiel, vzdy chcel viac a urobil pre to vsetko. Spravny kapitan, nepustal do sveta vela zbytocnych reci, len tie spravne slova, ktore zavazili. Ani trener, ani generalny manager niekedy nepresvedcili...kolkokrat presvedcil len Demitra. Zednika, ked sa zbalil a vykaslal sa na domaci sampionat, kopec chlapcov unavenych po sezone v svojej lige, ale aj tak prisli, lebo  Demo zavolal,  povedal, ze este treba, este su majstrovstva, olympiada a ludia cakaju, tesia sa.
Tam toho hore uz nepresvedcil, ze este treba, este ludia od neho cosi cakaju. Ked sa pred 4 mesiacmi lucil na spackanom domacom sampionate, ludia aj tak vstali a tlieskali mu, kricali DAKUJEME, on zamaval a rozplakal sa. Nas kapitan sa lucil s reprezentaciou. Bolo nam smutno, nam jeho fanusikom, ale ved, raz sa skoncit musi, a nakoniec on nezomrel, chcel zostat doma a pomoct mladym talentom v Trencine, vratit hokeju doma nieco, co mu ako on povedal zostal dlzny. 
Teraz je to ine, odisiel a placeme my, lebo uz nic nestihne z toho, co chcel, uz nikoho nepresvedci aby predsa len prisiel. Uz hra hokej tam hore v tej nebeskej hokejovej lige. Len dufame, ze sa prihovori, postrazi, bude davat pozor a posle kopec stastia a krasnych golov tam zhora. Nie Stastena, kazdy bude vediet, ze to Demitra. Tak sa maj Palo, ja viem, ze ty si to tam hore  "zmanageujes " a prehovoris aj toho najvyssieho na paradne veci pre nas hokej, ty si to predsa vzdy dokazal! Vzdava ti hold len jeden z tisicov fanusikov...DAKUJEM....

1 komentár:

  1. stále mám slzy na krajíčku. ako keby zomrel niekto z mojej rodiny...

    OdpovedaťOdstrániť