Jesen uz sice nesmelo stoji za dverami, ale zatial nie ta pekna, sucha, teplucka. Place a smokli, kycha a prska. Ako keby na striedacku, jeden den pekny a dalsie rano tma ako vo vreci a dazd:-( Deti smutne pozeraju z okna, chceli by ist von, co to este povystrajat, pobehat si. I nase macky len pozoruju vonkajsi svet zvnutra svojho sietoveho domceka. Nechce sa im von, nemaju radi ked im zmoknu kozusky. Napriek pocasiu, priroda ma stale kopec moznosti ako potesit, najma ocka tych malinkych. "Naminka, naminka, zaba!" krical na mna moj starsi detvak tri dni dozadu tesne pred spanim. Nasla malu zabku oddychujucu na jednom z okien. Nozickami akoby prilepena sekundovym lepidlom, navzdory gravitacii:-)
Bolo skoro nemozne dostat potom od zabky Evku spat. Musela som jej slubit, ze tam bude i zajtra. A bola, zostala s nami i v pekny den a potom i ten dalsi, opat uprsany. Detom robi radost, rozpravaju sa s nou, prehliadaju cez nu dazd. Evka vezme do dlani svoju malu fialovu gumenu zabu a vedu s tou vonku zabaci rozhovor. O tom ako prsi, ako papaju komare, nie ovocie, ako zaby kakaju, robia bubliny a rodia sa.... Ja to vsetko len pocuvam a potajomky sa smejem:-)
Je krasne vyrastat v objati s prirodou, som rada, ze v tejto technickej dobe a clovekom tak zmenenom svete tu u nas vidime z okna i na okne to co vidime, najma kvoli nasim detom:-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára