Snad len mamy maju taky spanok, ked ich zo sna vytrhne co i len nepatrny such a ruch, kratky okamih noci, ked uz zrazu nie je taka ticha a pokojna. Moje deti sa uz nebudia s placom vprostred noci, nemrncia, neprehadzuju sa, nevstavam dojcit, ci im len tak posuchat chrbatik aby sa zasa vratili do sna. Aj tak ma ale budi plac, strasny plac.....Kvilenie, ani coby ktosi v placi zufalo volal mamu, ani coby ktosi kohosi ukrutne trapil a mucil. Ako z hororu prebehne tento plac okolo domu, mocnie a silnie aby sa po chvili ked je kdesi uplne blizko pomaly utisil a rozplynul niekde v dialke. Prebudim sa v strachu a chvilu trva, nez si uvedomim, ze to boli zasa len ony...kojoty. Ked je noc jasna a plna svetla, prehanaju sa vtedy krajinou a spevom oslavuju spln. Ked ho vidim, mesiacik pekne gulaty a nebo bez oblacikov, je mi jasne, ze v noci zasa prebehnu okolo a zobudia ma tou svojou strasidelnou symfoniou...
kojotia symfonia:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára