....uz ma zasa dusi, dalsi zachvat kasla, co mi brani nadychnut sa. Oci mi slzia, z nosa mi kvapka a boli kazdy klb. Dalsi z virusov, co najpravdepodobnejsie doniesli detvaky zo skoly ci skolky. Uz je dlha tato zima, kazdemu sa ziada jar. A tak ako milujem sneh, i mne uz chyba zelena, viac slniecka a viac casu straveneho von. Macky sa dnu uz nudia, nahanaju si vlastny tien, strasia sa spoza rohu a svihaju chvostom o zem, nevediac co od dobroty robit. Asi som si celkom neuvedomila do coho idem. Do 6 mesiacov snehu..Ako miestni hovoria, zima este neskoncila. Pamataju tu vraj i -40 v polke marca. Vraj az na konci tohto mesiaca pride aka taka nadej na jar.
Srnky obchadzaju kazdy dom a zeru seno, co maju ludia nachystane pre kone. Deti utekaju od okna k oknu, aby ich videli co najlepsie, najblizsie...Ked vyjdem von, utekaju a skacu vsade navokol ako lucne koniky. Vcera rano ich tu naokolo bolo snad 30. Citim sa, akoby som zila v horarni. Doma clovek musi tichucko stravit na posede niekolko hodin aby nesmelo prisli, nechali sa obdivovat. Tu ich pomaly od seba uz odhaname...
Zima je uz asi pridlha i mojmu autu, kedze zimne pneumatiky ma zradili a nevydrzali do jari. Pred par dnami som dosla domov len na rafiku. Aspon som sa potom konecne naucila zakladat rezervu, ale moje"chrome auto" ,ako ho tato teraz vola, teraz caka na novy par pneumatik.
Do mestecka ma vraj prist rodinny lekar, obzriet si to tu, zvazit, ci by tu pripadne i s rodinou vedel zit... Starostka preto v nasom malom mestskom mesacniku poprosila vsetkych, aby drzali palce. Nech je vraj mesto zasnezeno biele a krasne slnecne ked sem pride a ocari ho. Bolo by to fajn mat tu staleho lekara. Teraz sa ich tu strieda asi 4-5 par dni do tyzdna, dochadzaju sem z Fort St John.
Principal na skole ma minule milo prekvapil, ked sa mi prihovoril "Ahoj". Vraj ho nasa Evka uci par slov po slovensky :-) Ked som sa jej na to spytala, povedala, ze "dobre rano" je pre neho pritazke zopakovat...
Ja som sa po par rokoch bola dat ostrihat. Pri tych detoch clovek ani nemysli na seba, a az neskor sa spamata, ze uz vyzera ako strasidlo, co sa o seba nestara. Mozno je to len zvyk, ale chyba mi teraz moj vrkoc. Citim sa strapata a nesvoja.
Cez facebook sledujem co sa deje spat v Ontariu, tam okolo nasho stareho domceka. Cena farmarskej pody vystupala prudko nahor a tak farmari cistia a kalaju lesy a menia ich na lukrativnu ornu podu. Mizne bush a prirodzeny ekosystem, na ktory tam boli ludia a zver zvyknuti dlhe roky. Rovina sa stava rovinatejsou. Vravim si, ze je lepsie, ze nas to uz nezastihlo... co oci nevidia, to srdce neboli. Ale predsa zaboli, co i len citat o tom zo statusov kamaratov, co tam zostali..
Akesi prazdno, nic sa nedeje, ani nemam o com pisat. Cakanie na jar, ratanie dni a noci kolko este kym pride...
Do mestecka ma vraj prist rodinny lekar, obzriet si to tu, zvazit, ci by tu pripadne i s rodinou vedel zit... Starostka preto v nasom malom mestskom mesacniku poprosila vsetkych, aby drzali palce. Nech je vraj mesto zasnezeno biele a krasne slnecne ked sem pride a ocari ho. Bolo by to fajn mat tu staleho lekara. Teraz sa ich tu strieda asi 4-5 par dni do tyzdna, dochadzaju sem z Fort St John.
Principal na skole ma minule milo prekvapil, ked sa mi prihovoril "Ahoj". Vraj ho nasa Evka uci par slov po slovensky :-) Ked som sa jej na to spytala, povedala, ze "dobre rano" je pre neho pritazke zopakovat...
Ja som sa po par rokoch bola dat ostrihat. Pri tych detoch clovek ani nemysli na seba, a az neskor sa spamata, ze uz vyzera ako strasidlo, co sa o seba nestara. Mozno je to len zvyk, ale chyba mi teraz moj vrkoc. Citim sa strapata a nesvoja.
Cez facebook sledujem co sa deje spat v Ontariu, tam okolo nasho stareho domceka. Cena farmarskej pody vystupala prudko nahor a tak farmari cistia a kalaju lesy a menia ich na lukrativnu ornu podu. Mizne bush a prirodzeny ekosystem, na ktory tam boli ludia a zver zvyknuti dlhe roky. Rovina sa stava rovinatejsou. Vravim si, ze je lepsie, ze nas to uz nezastihlo... co oci nevidia, to srdce neboli. Ale predsa zaboli, co i len citat o tom zo statusov kamaratov, co tam zostali..
Akesi prazdno, nic sa nedeje, ani nemam o com pisat. Cakanie na jar, ratanie dni a noci kolko este kym pride...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára