O senach a par inych porovnaniach...

Tak mam pocit, ze tych par tyzdnov co prsalo snad kazdy den, s burkami a silnym vetrom bolo v podstate akymsi zachvatom jari. Po nej teraz nastalo leto. Leto tu so sebou prinasa veci dobre i veci menej dobre :-) Nastupuju roje komarov pri rieke, i doma ak vas travnik presahuje bezny standard naokolo...Co ten nas teda presahuje. Nech mi miestni odpustia, ale ja sa uz dlhodobo odmietam podielat na najpopularnejsom kanadskom letnom sporte, cim je kosenie travnika okolo domu. Hra sa to najma v nedelu a participuje na tom snad kazdy, kto je vtedy doma a ma funkcnu kosacku. V duchu sa smejem na tom, ako si Kanadania vycibrili tento sport do relaxu, uvolneni telom i myslou na kosacke niekde v uplne inej dimenzii. Vyrastla som na koseni travy kosou, tak ako to robil moj otec, stary otec, prastary otec a vsetci otcovia dozadu. Seno bolo v lete u nas doma prvorade. Uz ako deti sme behali dolu celou dedinou az k nasej zahumenke obracat pokosene seno, zhrnat ho do bab pred dazdom a na vecer a potom zasa rano roztriast este mokre od rosy....Oco vzdy pokosil i tu trosku okolo domu a i k tej sa behalo s hrablami, aj odtial bolo potom seno hore na sope. Tu v Kanade to ale funguje inak. Darmo by ste tu zhanali klasicke drevene hrable, kupit sa tu daju iba tie kovove na listie :-( Tu sa vyskoci  na kosacku, nasadia sa sluchatka a jazdi sa donemoty po vlastnom pozemku, kym nie je plesaty. Pokosena trava zostava lezat za kosackou, az kym na zemi nesprachnivie a nevyjde navnivoc. Alebo pozbierana v zbernom kosi kosacky putuje potom do smeti, ci v lepsom pripade do kompostu. Je zvlastne, ze i tu, v Hudson's Hope, kde ma kopec ludi co ziju mimo mestecka velke pozemky, je ta pokosena trava okolo domu len odpadom. Seno pre koniky si tu potom ludia kupuju od farmarov, co si na tento ucel vyclenia velikanske luky a obrabaju ich vo velkom polnohospodarskymi strojmi. Nedela sa tu najma v mestach casto meni na uvrcany den, na ktoreho konci uz neviete, ci ten zvuk ide zvonka, alebo vam bzuci vo vasej vlastnej hlave. Z tohto pohladu som veru akysi spolocensky vyvrhel, kedze ja vyznavam dost netradicny pristup k vlastnej nehnutelnosti - "Nech si vsetko okolo rastie ako chce". Priznam sa, nie som vobec fanusik a ani obdivovatel vykoseneho travnika pred, okolo i za domom, zahonov kvetin, ci zeleniny. Ja byvam v lese, a nechavam ho okolo mna fungovat tak, ako fungoval pred tym, nez bol jeho sucastou i nas dom...Ked potom s detmi beham okolo domu, do holych noh ma plieskaju stonky dlhych pupav. Deti ich kmasu do naruce a z celej sily fukaju do uz bielych plnych hlaviciek a tesia sa ako male padaciky letia vzduchom. Tak sa mi to paci a tak to u nas doma i zostane! 

Vyrastla som na dedine, mali sme vzdy par oveciek, kury a kohuta, obcas morky, davnejsie prasiatko a husi...To je moje detstvo a nieco, co ma ovplyvnilo do tej miery, ze nedokazem fungovat v meste. Sused na krizovatke ma snad vsetko co som spomenula. Potesila som sa, ked sme sa tam vcera vybrali s Cathy na prechadzku. Vraj ma jahniatka, maju len par dni...moj maly detvak sa im isto potesi. Z cesty sa ta jeho mala farma zda takym milym malym miestom. Boh vas ale chran nakuknut blizsie! Mala som problem ustrazit vyraz svojej tvare, snazila som sa prikyvovat a zdielat akesi nadsenie Cathy zo vsetkeho naokolo. Predstavte si skladisko starych aut, niektorych este ani nie hrdzavych, len uz jednoducho nefunkcnych a kde tu pomedzi ne prepletajuce sa osklbane kohuty, chude sliepky, ktorych je nepomerne menej nez kohutov :-), par maciek, ovecky a kravicky. V strede toho zanedbaty dom a kopec vselijakych pristreskov, co vsetky sluzia hydine. Seno zakryte len hrubou celtou, cierne od plesni tam, kde zostalo nechranene. Cathy nahanala kohuty, a jahniatka, fotila ich a hikala nad ich krasou. Ja som v duchu len krutila hlavou a myslela na mojho otca, na nase gazdovstvo tam na Slovensku. Na nasho vzdy krasneho a hrdeho kohuta, s bohatym farebnym chvostiskom, na nasu mastal - murovanu, kde mal kazdy zver svoje dostojne miesto. Na sop so senom, suchym a vonavym pekne pod strechou zo skridle. Moja mama sa vzdy hnevala na haraburdy a bordel vonku pri nasich kurach a za mastalou co oco naznasal. Po tomto vsetkom a porovnavani co sa mi prehnalo hlavou, som si pomyslela dve veci: " Mama,  keby si len videla toto tu!" "Cathy, teba treba zobrat k nam domov na Slovensko, ako by si hikala tam?" Mozno ma to vsetko v com som vyrastla natolko zmenilo, ze neviem prehliadat omrznute nohy, pahyle bez prstov, po ktorych vedla mna precupital osklbany kohut, prerastene ratice oveciek a polorozpadnute pristresky z papundeklov...Len dufam, ze ma Kanada nikdy nezmeni natolko, ze nad takym niecim nakoniec zacnem hikat i ja ! :-) 

Ked uz tu porovnavam par veci s tym, ake boli v mojom zivote na Slovensku, par dni dozadu ma napadla este jedna vec.... Stala som s Cathy pred dverami susedov, potrebovala sa s nimi na niecom dohodnut, a tak ako sa to uz stalo mnohokrat predtym, stali sme cely ten rozhovor vonku, az kym sa dvere pred nami jednoducho nezavreli. Mozno ma to na Slovensku niekedy otravovalo, to: "Podte dnu, nech nam nevynesiete spanie!",  ale cloveku sa to nejak dostane do krvi a ked to prestane nasavat z okolia spolu zo vzduchom, zacne mu to i chybat :-) Tam doma by bolo hanbou nechat niekoho stat pred vasimi dverami bez toho, aby by ste ho nepozvali dalej. To by sa  nestalo snad ani tym podvodnym predavacom hrncov tam u nas na dedine, mesta na Slovensku posudit neviem. Tu je to ine, bezne, nesmiete sa preto  niekedy citit dotknuto, urazeno. Starousadlici vas tu vybavia pred dverami, poviete si co mate a dovidenia...Samozrejme su vynimky, ale je dost pravdepodobne, ze tie maju europske korene :-) Tych bol iny, kamarat s ukrajinskymi povodom. Volal nas k sebe dnu uz z dialky, este sme boli daleko a povodne ani nemali v plane prejst okolo jeho domu. Vzdy nam otvoril svoj dom, s nim naruc i srdce...a teraz to chyba a bude chybat. Zavreli sa jedny dvere, co byvali stale otvorene :-(

Nieco chyba zo Slovenska, a chybat asi vzdy bude, ale su i veci, co clovek ozelie velmi lahko. Treba mat v sebe akusi rovnovahu, inak sa miska prevazi na jednu ci druhu stranu a najdete sameho seba bud zabudajuceho na rodnu zem a zatracujuceho svoj povod, alebo znechuteneho Kanadou a vracajuceho sa spat domov za more.....