Dobrovolne nasilu...

Kym je clovek "nezaradeny", este nikomu a nikde nepatriaci, nezasiahne ho to, pokial sa do toho sam nevlozi - vtedy este uplne dobrovolne. Ale ked pridu deti, pohlti vas to a vtiahne zo sebou ako vir. Volunteering / Dobrovolnictvo. Ci zijete vo Vancouveri, alebo v Hudson's Hope, dozenie vas v Kanade vsade. Kedze nas starsi detvak je uz prvak v skole i clen fotbaloveho kruzku, a mensi detvak navstevuje skolku, v podobe skoly, fotbaloveho kruzku a skolky to pre nas rodicov predstavuje iste 3 zdroje, z ktorych na nas bude utocit volunteering...

Mailom mi prichadza rozpis "sluzieb" v paroch na kazdu nedelu, kedy clovek s partakom nacupita ku kontajnerom pri miestnych potravinach aby tam triedil flasky. Nazvlacane v igelitkach, ci kartonovych skatuliach tam cakaju pri malom pristresku s nazvom BOTTLE SHED. Velky mismas dopitych prazdnych flias musite nasledne roztriedit asi do desiatich kategorii vo velkych igelitovych vrieciach. Flasky plastove, osobitne tie, kde bola cista voda, osobitne vsetko ostatne, plechovky od dzusov, od piva, sklenene flasky, biele, zelene, hnede, modre...od alkoholu, litrove, pod liter, skatulky od dzusov a....... urcite som este na par  dalsich kategorii zabudla. Ked sa cez to vsetko prebojujete, roztriedene vrecia poodnasate do dalsieho, ineho pristresku. Posledne mi moj partak neprisiel a tak mi pomahal tatko a deti sa motali naokolo. Schytali sme snad najskaredsiu nedelu co si pamatam a tak nas pri tejto bohumilej cinnosti bicoval husty dazd za spievodu hromov a bleskov. Celi mokri a s nami i mokre flasky a vrecia, steny ktorych sa zliepali dokopy, sme  nakoniec dobojovali co sme dobrovolne museli. Flaskove dobrovolnictvo som minuly rok absolvovala pre Terezkinu skolku a toho roku to zatial bolo pre Evkin fotbalovy kruzok. Rozmyslam, ci tam o par tyzdnov nebudem mat napisanu sluzbu zasa, tentokrat opat pre skolku?:-)

Nedeje sa tu toho vela v nasom malom mestecku, ale ked uz sa nieco deje, tak su v tom namoceni snad vsetci obyvatelia :-) Tak to bolo a je i s fotbalovym turnajom, co kazdorocne hraju detvaky z Hudson's Hope, Chetwyndu a Tumbler Ridge. Su to tri soboty a kazdu sobotu sa turnaj hra v jednom z tychto troch miest. Minula sobota pripadla na Hudson's Hope, a kedze som rodicom jedneho z detvakov - clena fotbaloveho druzstva, tak uz asi tyzden predtym mi zacali chodit dlhocizne maily s kazdodennou aktualizaciou toho kto, s cim a ako pomoze, aby bol turnaj velkym uspechom. Pocas uz rozbehnutych priprav mi potom prisiel kratucky mail s jedinou vetou - ci som uz rozmyslala nad tym, KEDY mozem s niecim pomoct? Nie "ci"...ale "kedy" :-) Tak zasa dobrovolne nasilu som sa zaradila do radov podobnych dobrovolnych nadsencov a zapisala sa na sichtu od 11.00 - 2.00. Co na tom, ze nas detvak na turnaji odmietol hrat, lebo ho ten fotbal zasa az tak nebavi :-) Kedze tatko tu sobotu pracoval, nemala  som kam dat deti. Dobrovolnicky vybor ratal i s takouto moznostou a pre zainteresovanych rodicov vybavil  skolku. Rano som teda vychystala deti ako do skoly, zaviezla ich k dalsiemu dobrovolnikovi, co dobrovolnicil ako opatrovatel v skolke a potom sup na 3 hodiny vkladat parky do hotdogov a maso do hamburgerov. Samozrejme turnaj bol nakoniec velkym uspechom a este 3 dni po jeho skonceni si vsetci zainteresovani vymienali dakovne maily :-)

Ked sa clovek par krat takto pomota v podobnych akciach, chcene nechcene zapaja do zivota mesta, zisti, ze niektore tvare su tam akymisi stalicami. Zainteresovani snad vsade, vo vsetkom a vzdy. Ako napriklad Jason - tatkov kolega z prace. Dobrovolny hasic, dobrovolny fotbalovy trener deti,... kde sa co melie, tam zapoji svoj volny cas. Rozmyslam, ci pri tom vsetkom nejaky volny cas este vobec ma. Poviete si: "Obdivuhodne"...ale mam pocit, ze vsetko v zivote ma svoju dan. Clovek takto moze venovat sam seba vsade naokolo az mu nezostane zo seba nic, co by venoval svojej vlastnej rodine. Je pre mna strasidelne dozvedat sa tak casto o dalsom a dalsom rozchode a rozvode v Hudson's Hope. Netusim priciny tohto prilis casteho a bohuzial tak bezneho javu v nasom mestecku, ale mozno cast z viny pada i na prilisnu zaneprazdnenost ludi. Su vsade inde, len nie s vlastnou rodinou. Po case zistuju, ze uz ani nevedia a nechcu byt jeden s druhym.  

Je vela veci, do ktorych by sme sa my s tatkom  mohli v nasej komunite zapojit, vela podujati ci spolkov, co vsetky vznikli a existuju pre urcitu "dobru vec". Ale nech mi miestni odpustia,  mam k tomu volunteeringu  od cias mojho detstva a zberu papiera na skolach urcitu averziu. Zapojim sa skor asi len dobrovolne nasilu, tam, kde sa ma spytaju "Kedy", nie "Ci". Obdivujem tych vzdy zainteresovanych, vsadepritomnych a vsadepomocnych, ale v mojom rebricku venovania svojho volneho casu bude vzdy stat rodina pred zaujmom komunity. Mozno som sebecka, ale som ochotna venovat volunteringu iba tolko, co mu zvysi z casu, ked po praci, skole a skolke mozme byt zasa chvilu vsetci spolu. Nechcem, aby sme boli zaneprazdneni kazdy niekde inde, nechcem tu byt dalsou v poradi, dalsou rodinou co uz nevie byt spolu...